Tři barvy: Červená

Z celej trilógie farieb , podotýkam geniálnych farieb asi najlepšia. Samostatný film je tak isto ako predošlý sofistikovanejší a opäť v nás prebúdza otázky na ktoré asi každý hľadá odpovede a ako to už býva tak pomocou symbolizmou a poetiky farieb. Vzťah medzi Valentine a starca je krásne vybudovaný, s prvého zoznámenia si vás hneď starec získal a vy už sledujete spleť udalostí, ktoré vyvrcholia vo finále, ktoré je krásnym prepojeným začiatku a konca a predzvesťou niečoho nového. Zaťiaľ čo prvý film sa zaoberal túžbou začať od znova s kombináciou tvorby umenia a druhý o tej pravej láske a jej dostupnosti a potrebnosti tento diel je o komunikácií medzi ľudmi , ktorá je tak dôležitá. Dokazuje to úvodná scéna keď sledujeme telefónny kábel a počujeme rozhovory ale tiež aj záber s kultovou babičkou čo sa cez všetky tri filmy pokúšala strčiť sklenenú flašu do kontajnera ale nikdy sa jej to tak úplne nepodarilo a každý s hrdinou túto babičku ignoroval ale Valentine jej pomohla. Veľmi dobré boli spravené scény so psom a hlavne koniec, ktorý je pre mňa vrcholom poetiky a dokazuje že Kieslowski ako tvorca sa môže radiť k najväčším umelcom art filmu ako je Kurosawa, Almodóvar a ďalší. (28.05.2008)

Červená mi připadá ze všech tří barev nepropraovanější. Moje první setkání s Irene Jacob. Její zasněný, mírně nepřítomný výraz je neotřelý. Postava starého soudce prochází zajímavou proměnou z nepříjemného mourse na příjemného starého pána. Podobně jako u Bílé originální příběh velmi citlivě vyprávěný. (10.09.2014)

Nejzajímavější a nejpoutavější snímek z dílny známého Kieslowskiého.. Skvělý Jean-Louis v roli stárnoucího penzionovaného soudce, který páchá malé přečiny proti morálce každý večer, tímto způsobem však ve své mysli odhaluje nejeden trestný čin zásadního charakteru a nejen v mysli.. Do cesty se mu připlétá mladičká krásná Valentine a rozjíždí se hra dvou navenek slabých tichých osobnůstek, uvnitř však silných emočně intelektuálních jedinců, kteří se natolik intimně sblíží, že vzniká nejen platonické láskyplné pouto končící však radikálním odjezdem. Vše dokresluje podmanivá melodičnost. (07.08.2008)

Pre niekoho najlepší, no pre mňa najhorší film z celej trilógie. Po čiernom a šedom, je tu pre mňa akýsi bordový film. Viete psychologický film môže vyzerať rôzne, toto spracovanie sa mi jednoducho vôbec nepáčilo. Úplne nezaujímavý a nudný film, ktorý si ma nezískal. Irène Jacob u mňa hereckým výkonom pre tento film vybojovala aspoň tú hviezdu, no inak príbeh zo života, ktorý ma neoslovil, možno to bolo cynizmom, možno zbytočnou tajomnosťou, či scenárom, no moje pocity sú z toho také, že mi to veľa nedalo a že to už nepotrebujem vidieť, možno som tentokrát až príliš subjektívny, no názor každého jedinca spoluvytvára názor spoločnosti a toto mi svojim spracovaním pôžitok, či iný zážitok neprinieslo. (16.06.2013)

Červená je neprehliadnuteľná a má silný emocionálny náboj. Je výrazná, dynamická a energická farba. V kontexte Kieslowského diela sa vzťahuje k srdcu. Srdce ako symbol centra emócií, vášní, lásky, utrpenia a bolesti. Dôležitými projektami vo filme sú zdá sa medziľudské vzťahy. Vzťahy založené na rešpekte a úcte, vzťahy priateľské, vášnivé a milenecké, vzťahy chladné, rodinné, partnerské, generačné, nádejné a trváce, beznádejné a deštrukčné. Farebnosť vo vzťahoch bola vykreslená naozaj bravúrne, no najdôležitejší je aj tak ten "červený" - láskyplný a naplňujúci vzťah s blízkou osobou. (09.05.2019)