VOD (1)
Obsahy(1)
Co je to "Slovensko"? Jak vysvětlit tento pojem neznámému cizinci či návštěvníkovi? Jaký je genetický a programovací kód softwaru pojmu "Slovensko"? Jak se používá a jak se mění v horizontu posledních 20 let? Slovensko 2.0 je mozaikou 10 různých krátkých filmů (hraný, animovaný, dokumentární, experimentální film), které reflektují dvacet let existence Slovenska očima deseti slovenských režisérů - Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová, Miro Jelok a Iveta Grófová. Tyto režisérské osobnosti představují široké generační, názorové a žánrové spektrum a podávají společensko‐kritickou a uměleckou reflexi současné slovenské situace a národních dějin posledního století. (Film Europe)
(více)Videa (2)
Recenze (52)
Prý ojedinelá reflexia moderných dejín krajiny a zároveň reflexia slovenskej kinematografie, alespoň tak zní oficiální anotace. Jde ale spíše o značně nevyrovnaný povídkový film, který se vydává za reprezentativní kompilát k příležitosti dvacetileté existence Slovenské republiky. Dobrou polovinu povídek si den po zhlédnutí už nepamatuji. V paměti mi utkvěly jen čtyři - Bez vône, Čestný občan, Návraty, Druhý pokus - a to o něčem asi svědčí (špatnou pamětí to nebude). ()
Slušný poviedkový film o Slovákoch pre Slovákov, pri ktorom ma už od začiatku príjemne prekvapila pomerne vysoká kvalita, ktorá vydržala až štyri poviedky, pričom síce niektoré mohli byť ešte trochu dotiahnuté, ale kvôli obmedzenému času to samozrejme chápem. A preto ma mrzí, že tie následné mi už neprišli až tak zaujímavé, aj keď stále sa tu nájde plno kladov, kvôli ktorým určite neľutujem, že som to dopozeral až do konca, ako napríklad zaujímavý nápad s potenciálnou fínskou inváziou, hviezdne obsadenie v ôsmej poviedke, alebo výborná vizuálná stránka a celkové moderné pojatie v šiestej. Ale nanešťastie sa tu nájdu aj dve, ktoré ma doslova otravovali a nevedel som sa dočkať ich konca, teda siedma s trápnym typickým ľudovým humorom a deviata o mafiánoch. Ale celkovo rozhodne prevláda dobrý pocit, takže určite neľutujem, že som si to pozrel. 60% ()
Presne ako povedala producentská dvojica pred filmom. Máte možnosť vidieť, aká je slovenská tvorba. Nudná, hlbavá, plná inotajov, keksov a pičovím. Ozaj a koho to zaujíma resp. ako dlho to ešte bude ľudí baviť?? Lebo mne už trpezlivosť došla. Z 10 uvedených "filmov" je presne polovica pozeratelná. Pri zvyšku si vyšklbete kotlety. Myšlienka to je pekná, každý diel skladačky nám niečo povie, škoda len, že niektoré diely sú fakt zlé. 3 z 5 ()
Zmar a rezignácia, toť bohužial reálny obraz Slovenska, ktorý otvorene a úprimne podáva tento film. Väčšina poviedok mala vyššie ideovo umelecké ambície šmrncnuté nihilizmom, ktoré som úspešne odignoroval (Rupicapra) alebo nepochopil (Pravidlá hry). Inde mi spracovanie témy prišlo príliš strohé (Bez vône) a žiaľ vzhľadom k významnému menu režiséra občas príliš prostoduché (Čestný občan). Z tohto súboru podľa mňa vyčnieva skvelý Pohreb prezidenta, potom nasleduje priemerný kúsok Návraty/Returns a aspoň občas vtipný je aj Druhý pokus. ()
Epizodické filmy majú jednu velkú nevýhodu, a to nevyrovnanosť jednotlivých epizod. Tak je to vždy a tak to aj vždy bude. No a v slovenskom prípade to samozrejme musí platiť dvojnásobne. Profesionalita verzus lacná provinčnosť, silná pointa verzus krútenie hlavou, vtip kontra krč. Každá epizoda by sa dala charakterizovať nejakým krátkym glosom, ako napríklad Operácia sa vydarila, pacient umrel (tu ale v trochu pozmenenom vydaní), človek zo spoločnosti vyčnievať nemôže, to dokáže iba žeriav, odchod bol ťažký, ale návrat ešte ťažší a tak podobne. Nesmiem zabudnúť na toho mudrlanta, raz ho známy pred pár rokmi dotiahol do krčmy, ožral ho a my sme museli celý večer počúvať, že všetko je krásne. U mna víťazí Kerekes, pretože jeho príspevok má najsilnejšiu pointu. ()
Galerie (13)
Photo © MPH Films
Reklama