Sedmá rota za úplňku

Siedma rota zo 106. spojovacieho pluku, nielenže konečne [úplne úspešne] dospela do finále, ale zároveň si taktiež trochu i napravila pošramotené renomé z predchádzajúceho dielu, kedy tentoraz danému titulu naprosto dominovala akási »dvojznačnosť«, čo som iba s otvorenou náručou uvítal. • A síce teraz na plné ústa nevravím, že by mi boli zrovna títo «vojnoví hrdinovia» v zložení týchto protagonistov: Chaudarda, Pithiviera a Tassina; akosi povedzme, že príliš [ne]sympatickými, ale zase nemôžem ani celkom potvrdiť, že by mi vskutku cezpríliš prirástli ku srdcu, teda najskôr len niečo medzi tým, čo by bolo v podstate v priamom súlade s aktuálnymi náladami, ktoré sú naozaj dosť pozoruhodným spôsobom nadštandardné. • Skrátka, aktuálne motto by mohlo znieť práve nejako takto: „Mali viac šťastia, než rozumu,” na základe čoho vlastne režisér Lamoureux postavil i daný príbeh o »francúzskom odboji« v okupovanej, francúzskej zóne, ako na začiatok rozvíjajúcej sa línii udalostí, ktoré ozaj zaujímavými postupmi naberali na čoraz väčšej spádovej dynamike, súčasne aj akejsi nočnej estetike, kedy si snáď tieto postavy ani pomaly nevideli na špičku nosa; alebo proste nočné zábery sa vyznačovali mimoriadne nízkym osvetlením daných postáv, čím sa de-facto dosiahla vysoká miera autenticity. Bolo by zrejme minimálne aspoň veľmi zvláštne, ak by boli títo všetci účinkujúci, na čele s Gestapom, v nočných scénach, zreteľne osvetlení, čo sa našťastie neuskutočnilo, ale zasa nemôžem poprieť ani to, že som sa vtedy nevedel v dianí vôbec orientovať, čo podľa mňa nebolo možné ani v naprostom reáli, a tak tým pádom sa režisérovi podarilo vytvoriť čosi nadčasového, čo mi rozhodne utkvelo v pamäti, aj keď som paradoxne nemal veľký prehľad o tom, čo sa vlastne pred mojim zrakom odohráva, a myslím si, že to netušili ani daní protagonisti, čo vari automaticky vytváralo ďalší rozmer - extra naviac. • Jednoznačne z mojej strany smeruje na posledný diel «spojárskej trilógie», podstatnejšia chvála, keďže na rozdiel od svojho nedopečeného predchodcu, som mal väčšieho zdania, že celkové dianie bolo oveľa viacej prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie, a to ani nehovoriac o ich »hrdinských zásluhách«, ku ktorým sa totižto dostali, ako slepí k husliam; a mimochodom to je na tom to najlepšie = V Ž D Y  sa  S T A N E  to, čo N A J M E N E J  O Č A K Á V A Š ? (08.01.2024)

Pro naší hlavní trojici už válka skončila,snaží se žít poklidné životy,ale jako vždy se jim lepí smůla na paty.Díky pytlačení se z nich omylem v očích Němců stávají vůdci odboje a tím nové dobrodružství začíná.Pro mě je to sice nejslabší film série,i tak má své kouzlo,dokáže zaujmout jiným pohledem na válku než předchozí dva snímky.V již obsazené francii je atmosféra dusná,ale herci-talentovaní komici dokázali i v tomto prostředí ze sebe a okolí vydolovat maximum. (30.10.2016)

Poslednímu dílu už opravdu nejde dát plný počet. Sice jsou to pořád sympatické postavy, má to jakž takž děj, ale už to nemá ten šmrnc. Když tak přemýšlím, kdyby to točili až dnes, tak z toho klidně mohli udělat seriál. V jistých chvílích i počítají s menší naivitou diváka a na to nejsem u francouzských nebo třeba britských filmů zvyklý. (30.03.2019)

Poslední z řady (ne)šťastných náhod ňoumovitého tria se vyznačuje především zacílenější réžií. Škála vtípků díl od dílu nezadržitelně klesá, ale na 3,5* plně dostačuje i tentokrát. Nicméně, kdybych měl možnost si pro příště vybrat jiný "Clair de Lune", než ten se Sedmou rotou natáčený ve dne, tak si raději zarelaxuji u Debussyho...:) (03.02.2008)

3. film o sedmé rotě, ale zároveň logicky nejslabší... Kvalita a vtip tu nadále je, ale vojáci v civilu co si žijí ve své krámu atd.. to už není ono. Ostatně naše rota nedostává až tolik prostoru, velice často se řeší gestapáci a britští piloti. Nejlepší scénka je = ,,A pamatujete se, že jste řekl raz dva a místo toho nezačal tři čtyři?,, Lepší 3z5. (20.08.2011)