Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Dozvědět se pravdu znamená navždy ztratit iluze. Mladá novinářka Marta najde na Nový rok v předzahrádce hlavu svého bratra, zabalenou v igelitové tašce. Strašlivý nález ji vtáhne do příběhu, ve kterém se mocní představitelé státu neštítí žádného zločinu, jen aby si upevnili pozici neomezených vládců. První rok mladé slovenské republiky je důvodem oslavy pro řadu lidí – například krále podsvětí Efendiho nebo pro Prezidenta. Jen Předseda nemá důvod se radovat. Kdysi pomohl do funkce Prezidentovi, jenže ten teď odmítne jmenovat ministrem Předsedova syna. Jak tedy hlavu státu přinutit, aby poslouchala? O několik měsíců později Prezidentova syna za bílého dne zmlátí organizovaná skupina útočníků a odvleče jej do zahraničí… Slovenský film režisérky Mariany Čengel-Solčanské je politickým thrillerem, natočeným podle skutečných událostí, jež v polovině 90. let otřásly republikou a jež mají dodnes neblahý vliv na slovenskou společnost i tamní politickou scénu. (Česká televize)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (263)

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

O tom, že bol Mečiar diktátorský mafián, to je všeobecne známe, žiaľ tá sviňa nikdy potrestaná nebude. Ale prevedenie tohto filmu je maximálne amatérske. Všetka úcta ku Kramárovi, ale aké atribúty má on s Mečiarom spoločne? Ani sa na neho nepodobá, ani mimika, ani gestikulácia. Ďalšie postavy vzbudzujú u diváka stratenosť. U Neslováka stopercentnú, pretože bez predošlého preštudovania prípadu nemá ani šajnu, o čom sa točí. I ja znalý tejto kauzy som mal problém, čo sú to za detinské prezývky, Chalanisko, či Efendi, odkiaľ má divák prísť na to, o koho ide? Bez lustrovania internetu nemá šancu. Jediné, čo stojí za reč, je výkon Milana Ondríka a samotná podstata filmu, pretože je dobré, že vôbec vznikol ešte za života mnohých zainteresovaných. Celkovo mohol byť tento film pecka, ale tvorcom namiesto kvality viac šlo o naplnenie kín a zárobok. Tak to potom dopadne. ()

Radek99 

všechny recenze uživatele

Téma skvělé, zpracování průměrné...průměrná režie i scénář, mizanscéna jakžtakž, i když si to devadesátkové bratislavské retro dovedu představit ještě mnohem autentičtější, silně problematický je ovšem casting - vůbec nechápu, jak postavu Vladimíra Mečiara může dostat Maroš Kramár, který (mimo to, že prakticky vůbec neumí hrát a zvládne maximálně part krále v nějaké pohádce) není s Mečiarem ani trochu typově podobný (v jeho roli bych si dovedl představit kupříkladu Andreje Hryce), dokonce do své role nezahrnul nic s typicky mečiarovské dikce, ani verbálního či neverbálního projevu...postava Ivana Lexy má alespoň ty jeho autentické brýle...rozhodně nejsilněji působí herecký projev Milana Mikulčíka v postavě sveřepého kriminalisty... ()

Reklama

Sany33 

všechny recenze uživatele

Keď musíte celý film manželke vysvetľovať udalosti, ktoré sa dejú na plátne a hovoriť jej kto je kto. To je asi podnet toho čo vo mne nahlodalo pochyby o tom že nezainteresovaný divák, ktorý nevie o danom období na Slovensku ani hovno, bude mať zrejme veľký problém pochopiť dej. Všetci vedia o pozadí špinavej hry mafie a politikov v 90. rokoch minulého storočia ale nikto nebol natoľko odvážny aby sa do toho oprel formou celovečerného filmu. Myslím si že senilita veľkého bána premiéra Mečiara dovoľuje vykúkanie rôžkou pre väčšinu meinstreemových tvorcov. A konečne sa aj staršia generácia ktorá tohoto fenoména našej histórie milovala sa dozvedela čo to bolo za sviňu. Pre mňa bol film priemerný s priemernými hereckými výkonmi ale pre nezainteresovaného diváka to je úplný nezmysel a zlátanina akcie a vaty a pre to sa v tomto smere odzrkadľuje aj moje hodnotenie. 25% ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Pri písaní komentára sa nevyhnem typickému škatuľkovaniu, tak frekventovanému v súčasnej slovenskej kultúre, preto si ho odbijem hneď na začiatku. Únos predstavuje jeden z tej menšej časti "lepších" domácich filmov, ktoré sa v priebehu roka objavia v našej distribúcii a "na slovenské pomery" má badateľne nadštandardnú úroveň. Tieto nálepky ale o ničom nevypovedajú a i keď som za jeho úspech rád, samotný film je viac než čímkoľvek iným iba rozbuškou pálčivej spoločenskej diskusie so skvelým PR, ktorý ťaží z verejného a mediálneho obrazu diela značného spoločenského významu, neoddeliteľného od kauzy, s ktorou sa spája. Nakoľko je to zámerom tvorcov zostáva otáznym, dôležité však je už len si položiť onu otázku, či obstojí i keď nad ním začneme uvažovať i inak ako nad nositeľom určitej ideológie.__________Navzdory tomu, že si po väčšinu času drží jednotnú úroveň, na filme je zjavný rozkol medzi profesionalitou a amaterizmom v takmer každom smere. K technickým otázkam odkážem na názory ľudí z branže (kameramanov, zvukárov...), k tým koncepčnejším a bežným divákom postrehnuteľnejším patrí zmätočnosť rozprávania, uponáhľanosť a skratkovitosť spojená s krátkou minutážou, logické lapsusy či nedovysvetlené motívácie (k tomu v skratke neskôr) či prílišná strojenosť niektorých hereckých prejavov, situácií a dialógov, vyznievajúcich umelo a neprirodzene (viz. JohnnyD).__________Mariana Čengelová-Solčanská má jasno v jednej veci, na ktorej množstvo slovenských filmov padá - vie presne, čo a ako chce povedať. Lenže práve tento prístup je podľa mňa krajne problematický. Film nie je dokumentom, dokudrámou, no ani čistou fikciou, dôkladne nerekonštruuje, neproblematizuje a nekladie si otázky. Predstiera jediný uhol pohľadu, teóriu, fakticky nedoloženú interpretáciu udalostí v podivnom útvare, ktorý nie je ničím z vyššie uvedeného a nedovolí si priamo ukazovať prstom/neprehlasuje sa za pravdu (čo mimo prehlásení režisérky dokladajú i zmenené mená alebo herci presne nezodpovedajúci svojim predobrazom), no predsa pracuje s konkrétnymi časovými údajmi (na čo naráža vo svojom komentári i Anderton) a kritickým poukazom na dobu, nepriamo apelujúc na verejnosť, vytvárajúc tak spolu s médiami všeobecný tlak na zrušenie amnestií a rozriešenie prípadu.__________Únos si takmer vzápätí po premiére získal povesť filmu nezrozumiteľného pre človeka, ktorý o tematike nič nevie, predpokladajúci aspoň minimálne povedomie o udalostiach, postavách a vzťahoch medzi nimi (v mnohých prípadoch údajných). Samo o sebe by nešlo o až tak výrazné negatívum, vzhľadom na cieľové publikum. V určitých sekvenciách však potreba znalosti kauzy prerastá v absenciu elementárnych motivácií a logickej kauzality. To najlepšie dokladá príklad fiktívnej postavy mladej novinárky Marty čoby určitej sprievodkyne diváka veľkou časťou deja. Ako jedna z mála mi vďaka výkonu Rebeky Polákovej paradoxne prišla pomerne uveriteľná, avšak detaily ako náhla zmena postoja vyšetrovateľa a jej následná nadmerne častá priama účasť na vyšetrovaní pre mňa zostávajú záhadou, na ktorej objasnenie záverečný "zvrat" spájajúci sa práve s postavou vyšetrovateľa ani zďaleka nepostačuje. Ide o jeden z rady podobných detailov, ktoré už tak necelistvé rozprávanie ešte viac narúšajú a znemožňujú jednoduchú orientáciu v deji.__________I keď môj komentár vyznieva prevažne negatívne, predsa Únos ako film, nie prostý ideologický text, vonkoncom nezavrhujem. Ide o relatívne zábavný a pozerateľný film, majúci vyššie štandardy (a ambície) než aké zväčša u domácej produkcie nachádzame. Zostáva dúfať, že sa od nich niekto iný dokáže odpichnúť ďalej. 60% () (méně) (více)

mchnk 

všechny recenze uživatele

Marně tápu, jaký byl záměr tvůrců, zřejmě v každém záběru zobrazit někoho s cigárem v hubě, což se jim dařilo, naopak na nějaký silnější a smysluplnější obraz mafiánských praktik v nejvyšší politice či na atmosféru česko-slovenského divokého západu devadesátých let, se nějak nedostalo. Ve finále mi vše vyznělo jako hraná, rychle sestříhána investigativní reportáž či dokument. Za posledních dvacet minut filmu a Hanákovu slovenčinu přidávám jednu hvězdičku navíc, jinak pro mě velmi slabé. ()

Galerie (20)

Zajímavosti (19)

  • Tvorcovia Únosu majú prvenstvo v tom, že veľkú a pritom stále živú politickú kauzu ešte žiadni filmári pred nimi do kín nepriniesli. Pustili sa do nej napriek tomu, že právnici ich vyzývali k opatrnosti. „Nakrútiť Únos bolo peklo, nemal som veľa spriaznených duší,“ hovorí producent Milan Stráňava. „Až som začal pochybovať, či má oň niekto záujem. Audiovizuálny fond bol dlho jediný, kto k Únosu pristupoval ako k filmu a nezaoberal sa ním ideologicky. Ostatní partneri sa pripojili až neskôr a aj to veľmi opatrne.“ (Raccoon.city)
  • Tvorcovia filmu nemohli použiť skutočné mená, inak by sa vystavili žalobám od skutočných páchateľov, oslovovaní sú prevažne funkciami. Logá politických strán boli pre účely filmu rovnako zmenené. (Lucjen)
  • Náklady na film boli približne 1,35 milióna eur, z čoho dve tretiny pokryl Audiovizuálny fond a príspevky z RTVS a jednu tretinu rozpočtu dofinancovali súkromní podnikatelia. (Sufferer)

Reklama

Reklama

Časové pásmo bylo změněno