Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Dozvědět se pravdu znamená navždy ztratit iluze. Mladá novinářka Marta najde na Nový rok v předzahrádce hlavu svého bratra, zabalenou v igelitové tašce. Strašlivý nález ji vtáhne do příběhu, ve kterém se mocní představitelé státu neštítí žádného zločinu, jen aby si upevnili pozici neomezených vládců. První rok mladé slovenské republiky je důvodem oslavy pro řadu lidí – například krále podsvětí Efendiho nebo pro Prezidenta. Jen Předseda nemá důvod se radovat. Kdysi pomohl do funkce Prezidentovi, jenže ten teď odmítne jmenovat ministrem Předsedova syna. Jak tedy hlavu státu přinutit, aby poslouchala? O několik měsíců později Prezidentova syna za bílého dne zmlátí organizovaná skupina útočníků a odvleče jej do zahraničí… Slovenský film režisérky Mariany Čengel-Solčanské je politickým thrillerem, natočeným podle skutečných událostí, jež v polovině 90. let otřásly republikou a jež mají dodnes neblahý vliv na slovenskou společnost i tamní politickou scénu. (Česká televize)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (263)

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Pri písaní komentára sa nevyhnem typickému škatuľkovaniu, tak frekventovanému v súčasnej slovenskej kultúre, preto si ho odbijem hneď na začiatku. Únos predstavuje jeden z tej menšej časti "lepších" domácich filmov, ktoré sa v priebehu roka objavia v našej distribúcii a "na slovenské pomery" má badateľne nadštandardnú úroveň. Tieto nálepky ale o ničom nevypovedajú a i keď som za jeho úspech rád, samotný film je viac než čímkoľvek iným iba rozbuškou pálčivej spoločenskej diskusie so skvelým PR, ktorý ťaží z verejného a mediálneho obrazu diela značného spoločenského významu, neoddeliteľného od kauzy, s ktorou sa spája. Nakoľko je to zámerom tvorcov zostáva otáznym, dôležité však je už len si položiť onu otázku, či obstojí i keď nad ním začneme uvažovať i inak ako nad nositeľom určitej ideológie.__________Navzdory tomu, že si po väčšinu času drží jednotnú úroveň, na filme je zjavný rozkol medzi profesionalitou a amaterizmom v takmer každom smere. K technickým otázkam odkážem na názory ľudí z branže (kameramanov, zvukárov...), k tým koncepčnejším a bežným divákom postrehnuteľnejším patrí zmätočnosť rozprávania, uponáhľanosť a skratkovitosť spojená s krátkou minutážou, logické lapsusy či nedovysvetlené motívácie (k tomu v skratke neskôr) či prílišná strojenosť niektorých hereckých prejavov, situácií a dialógov, vyznievajúcich umelo a neprirodzene (viz. JohnnyD).__________Mariana Čengelová-Solčanská má jasno v jednej veci, na ktorej množstvo slovenských filmov padá - vie presne, čo a ako chce povedať. Lenže práve tento prístup je podľa mňa krajne problematický. Film nie je dokumentom, dokudrámou, no ani čistou fikciou, dôkladne nerekonštruuje, neproblematizuje a nekladie si otázky. Predstiera jediný uhol pohľadu, teóriu, fakticky nedoloženú interpretáciu udalostí v podivnom útvare, ktorý nie je ničím z vyššie uvedeného a nedovolí si priamo ukazovať prstom/neprehlasuje sa za pravdu (čo mimo prehlásení režisérky dokladajú i zmenené mená alebo herci presne nezodpovedajúci svojim predobrazom), no predsa pracuje s konkrétnymi časovými údajmi (na čo naráža vo svojom komentári i Anderton) a kritickým poukazom na dobu, nepriamo apelujúc na verejnosť, vytvárajúc tak spolu s médiami všeobecný tlak na zrušenie amnestií a rozriešenie prípadu.__________Únos si takmer vzápätí po premiére získal povesť filmu nezrozumiteľného pre človeka, ktorý o tematike nič nevie, predpokladajúci aspoň minimálne povedomie o udalostiach, postavách a vzťahoch medzi nimi (v mnohých prípadoch údajných). Samo o sebe by nešlo o až tak výrazné negatívum, vzhľadom na cieľové publikum. V určitých sekvenciách však potreba znalosti kauzy prerastá v absenciu elementárnych motivácií a logickej kauzality. To najlepšie dokladá príklad fiktívnej postavy mladej novinárky Marty čoby určitej sprievodkyne diváka veľkou časťou deja. Ako jedna z mála mi vďaka výkonu Rebeky Polákovej paradoxne prišla pomerne uveriteľná, avšak detaily ako náhla zmena postoja vyšetrovateľa a jej následná nadmerne častá priama účasť na vyšetrovaní pre mňa zostávajú záhadou, na ktorej objasnenie záverečný "zvrat" spájajúci sa práve s postavou vyšetrovateľa ani zďaleka nepostačuje. Ide o jeden z rady podobných detailov, ktoré už tak necelistvé rozprávanie ešte viac narúšajú a znemožňujú jednoduchú orientáciu v deji.__________I keď môj komentár vyznieva prevažne negatívne, predsa Únos ako film, nie prostý ideologický text, vonkoncom nezavrhujem. Ide o relatívne zábavný a pozerateľný film, majúci vyššie štandardy (a ambície) než aké zväčša u domácej produkcie nachádzame. Zostáva dúfať, že sa od nich niekto iný dokáže odpichnúť ďalej. 60% () (méně) (více)

marhoul odpad!

všechny recenze uživatele

Ale no tááák... tohle, že má být nějaká extra Sk dívanda? Tak předně: je mi fuk, že Kramár není podobný Mečiarovi, ale postavám není rozumět ani zbla, co říkají (logoped by tohle rozhodně vidět neměl...), děj není jasný, vlastně ani nevyvolá pocit, cokoliv si k tomu zjistit. Na konci filmu naskočí písmenka, které jsou tak malé, že neobjasnily taky nic víc. V ústřední roli zaujme nějaká děvčica (reportérka), co souložila s kolotočáři- mafiány už od 14 let a tahala z nich prachy , ale její intelekt jaksi nestačil na to, aby vnímala, že patrička fičí v kde čem jiném... Následuje obrovské překvapení nad tímto zjištěním, až když najde uřezanou hlavu... Zaujme tedy svoji tupostí. A pozor spoiler: hlavně hodně modleníčka, to je ohromně IN. Na to, jak je téma únosu prezidentova syna silné a děsivé, je film bída. Špatná režie, mizerný scénář. Béčkový tv seriál často vypálí lépe. Do kin mimo Sk ani náhodou! ()

Reklama

M.a.t.t. 

všechny recenze uživatele

Film, ktorý podľa všeobecných predpokladov tiahne hlavne silná téma. Vzhľadom k osobe režisérky a scenáristky v jednej osobe to nie je vôbec prekvapivá informácia a to, že ide o najlepšie dielo v jej doterajšej kariére, nie je samo o sebe nijak zvlášť veľkým úspechom. Pozitívne je aspoň to, že vie, o čom chce rozprávať, aj keď tak činí pomerne kostrbatým spôsobom. Určite nepomáha, že dej miestami kŕčovito skáče z jednej scény do scény, kde postavy náhle menia svoje elementárne motivácie a divák sa dozvedá niektoré dôležité informácie až vtedy, keď sa zápletka potrebuje posunúť. K tomu treba prirátať i občas za uši ťahajúce dialógy, či niektoré diskutabilné herecké výkony, a to nielen u politických predobrazov. Napriek tomu skutočne nejde o vyloženú prehru - neustále prelínanie s náboženskými motívmi má niečo seba, technická stránka (hudba, kamera) je prevažne bezproblémová a režisérka si dokonca v jednom momente spomenie na to, ako má vyzerať skutočne dobre nakrútená scéna. Stačí to na kvalitný film? Jednoznačne nie, ale i napriek tomu nemožno Únosu upierať určitý význam. Pod taktovkou niekoho talentovanejšieho však mohol dopadnúť oveľa lepšie a možno by mu nechýbala ani pridaná hodnota. ()

Jello Biafra 

všechny recenze uživatele

Film, ktorý je pôsobivou obžalobou krutého obdobia Mečiarizmu 90. rokov, kedy politická mafia tunelovala fabriky a tá regulérna beztrestne terorizovala spoločnosť. A obe mafie spolu aktívne spolupracovali. Príbeh sa sústreďuje na dve dodnes nevyriešené kauzy únosu prezidentovho syna a následnej vraždy Róberta Remiáša. Zároveň sú tu naplno zobrazené špinavé praktiky, ktoré vtedajší estabilishment používal. Režisérke sa atmosféru deväťdesiatych rokov podarilo zachytiť veľmi zručne a rovnako tak prekvapia mnohí mladí herci či vizuálna stránka. Filmu však neprospieva prílišna epizodickosť a roztrieštený dej, kedy sa môže divákovi ľahko stať že sa v deji nebude dobre orientovať. V rámci slovenskej kinematografie sa však jedná o jednoznačný posun dopredu. ()

Tosim 

všechny recenze uživatele

Za Hanákovu slovenštinu bych naopak hvězdičku ubral, překvapením pro mě byl Maroš Kramár, s kamenným skichtem a zdviženým obočím odehrál hlavního polistopadového politického slovenského mafiána bravurně. Po obrazové stránce vynikající, ale dějově je ten film tak rozbředlý, že subjektivně má tak dvě a půl hodiny. Je pomalý, chtělo by to alespoň nějakou akci. A proč by vlastně nemohl mít 75 minut? Nebo z něj udělat minisérii. ()

Galerie (20)

Zajímavosti (19)

  • Titulnú pieseň k filmu "Pravda je len jedna" naspieval slovenský raper Kali. (Patrik200s)
  • Hoci sa dej filmu sa odohráva v rozpätí rokoch 1993 - 1995, je možné si na stole všimnúť iMac "Akvárium" monitor vyrábaný od roku 1998. (FocusForcePi)
  • Plagát v kancelárii detektíva Petra (Milan Mikulčík) ukazuje skupinu KISS v zostave z roku 1992 - Paul Stanley, Gene Simmons, Bruce Kullick a Eric Singer. (Lukoh)

Reklama

Reklama