Dale

Krásne ženské telá v bikinách (aj bez) - toť jediné pozitívum tejto nepodarenej taškařice.

Tak chladný a odtažitý film som ešte nevidel. Všetci herci pôsobia ako roboti, ktorí bezducho chodia, majú kamenné tváre bez akéhokoľvek náznaku úsmevu alebo inej emócie, len strojovo hovoriaci svoje texty. Tým pádom sú vám po celý film všetky postavy úplne cudzie, nezáleží vám na nich a ich osud je vám ukradnutý, čím sa stráca akýkoľvek zmysel ten film ďalej pozerať. Navyše ak sa postavy správajú nereálne a neveríte im ani mihnutie brvou (na tých kamenných ksichtoch sa nič také za celý čas neodohralo), tak sa stráca aj akékoľvek možné posolstvo, ktoré by mohol film mať. Áno, peniaze môžu za všetko zlo sveta (nadnesene), ale spôsob, ako to chcel Bresson ukázať, bol dosť nešťastný. Chcel povýšiť tento nudný film na akýsi zvláštny druh umenia, spolu s nezvyčajnými zábermi kamery, ktoré boli úplne zbytočné a robené čisto len pre efekt umeleckosti (čiže inakosti). Ja som mu na rozdiel od niektorých tunajších pseudointelektuálov nenaletel, tomuto sa nehovorí umenie, ale veľká nuda, čiže súhlasím s mojím obľúbencom Alanom Parkerom. Bolo to moje prvé stretnutie s Bressonom a ak práve toto je jeho obvyklý štýl filmárčiny, tak sa s jeho filmami zrejme kamarátiť nebudem.

Áno, upíri sú momentálne u teenagerov v kurze a tak to evidentne chceli využiť aj tvorcovia tohto seriálu a priniesli príbeh toho najslávnejšieho z upírov, v spracovaní práve pre toto publikum. Aj keď spájať tento seriál s knihou Brama Stokera je dosť nemiestne, keďže okrem mien niekoľkých postáv nemajú vôbec nič spoločné. Už len vidieť slávneho upíra ako mladého elegantného amerického vynálezcu je pre fanúšikov predlohy na smiech. Nič proti Rhys Meyersovi, jeho ksicht je pre rolu upíra ako stvorený, ale fakt len do filmov pre teenagerov. Vôbec som nepochopil, čo viedlo tvorcov tohto seriálu k tomu, aby mu dali názov Dracula, veď stačilo pomenovať postavy inak a mohol z toho byť slušný upírsky seriál z viktoriánskeho Anglicka. Výprava a kostýmy sú na seriál viac než slušné a nebyť tých trápnych dialógov, tak to mohlo byť nadpriemerné dielko. Žiaľ, teraz to beriem len ako priživovanie sa a prznenie klasiky.

Na rozdiel od Mr. Apache, ktorý zjavne videl iný film (keďže hippies s mariškou sa tu objavuje požehnane), môžem povedať, že ide o skvelé zdokumentovanie rokov 60-tych v USA. Je tu všetko podstatné - JFK, Martin Luther King, Vietnam, boja za práva Afroameričanov, aj spomenutí hippies a hudba vtedajšej doby. Naozaj kvalitný TV film so silnými emocionálnymi momentami. Je až neuveriteľné, že v "najdemokratickejšom" štáte sveta sa ešte v tak nedávnej minulosti diali také veci.

Tie akože "vtipné" situácie sú vždy tak nasilu našrubované do filmu, že sa stali až príliš ľahko predvídateľné. V prvej časti sa to ešte dalo akceptovať a pár ich bolo aj vtipných, v druhej časti to už prestalo byť vtipné a v tretej to už je sled trápnych scénok, na ktorých sa ťažko dá zasmiať, keď minútu dopredu viete, ako to asi skončí. No v porovnaní s inými teen "komédiami" ide ešte o celkom sofistikovaný filmový počin, aj keď s minimom vtipných momentov. Jediný krát počas celého filmu som mal úsmev na perách, keď Stifler zjedol psie hovno, lebo s takýmto vyvrcholením tejto scénky som fakt nerátal, aj keď som vedel, že pre scenáristu nie je žiadna nechutnosť tabu. Ešteže túto sériu drží ako tak nad vodou Seann William Scott, bez ktorého by ten chabý dej prepletený trápnymi scénkami bol úplne o ničom. S jeho oduševneným výkonom sa to dá pozrieť. Aký to kontrast v porovnaní s mrtvolným Thomasom Ianom Nicholasom, ktorý ako by tam ani nebol.

Že ide o nezávislý film vidno už na prvý pohľad - nesympatickí herci, ktorých akoby našli práve na verejnoprospešných prácach. Vďaka tomu to všetko pôsobí veľmi autenticky, až na ten koniec a la Hollywood, ktorý mi tu nepasoval.

V prvej polovici sledujeme nešťastný pôrod a udalosti, ktoré k nemu viedli, v druhej polovici zase súdny proces. Spracovanie bolo také typické televízne - nezaujímavé, bez emócií, dokonca aj v momente, kedy rodička zomierala, kde sa z toho dalo niečo vytlačiť. Ale aspoň Sissy odviedla svoju štandardne kvalitnú robotu, čo je jediné pozitívum tohto TV filmu.

Zaujímalo by ma, aké mal v súkromí Ferreri vzťahy so ženami, lebo v jeho filmoch sú tieto vzťahy medzi pohlaviami dosť ujeté. Škoda, že sa zameriaval len na to, aby divákov šokoval a akosi pozabudol, že dôležitý je aj dej. No Marcello a Catherine to tentokrát zachránili.

Tak ako hlavný hrdina, ani ja som nepochopil dôvod pomsty záporáka, čo je dosť podstatné, lebo to tvorí celú dejovú líniu filmu. No problém nebude vo mne, ale v scenáristoch, ktorí si zjavne dali pred písaním nejaký dobrý matroš a vďaka tomu si mysleli, že to má celé zmysel... Ani s prižmúrením oboch očí nemá.

Film stojí za pozretie hlavne kvôli Grete Scacchi, ktorú si tu vychutnáte v plnej kráse ako ju Boh stvoril. A že to teda kedysi bola riadna kosť. ;-)