Ender66

Na herečke/hercovi viem oceniť dobrý herecký výkon a často mi je sympatický aj po ľudskej stránke. Ešte nikdy sa mi ale nestalo to, čo s Ellen pri Hard Candy a najmä pri Juno. Cítil som, že je to človek presne môjho razenia (aj postava Juno aj samotná Ellenka). Úplne ma dostala jej uletená ,ale zlatá inakosť, jej zmysel pre humor, netradičný výzor a zvláštna iskra. Keby som nebol pomerne racionálny človek, tak si viem dosť živo predstaviť, že by som sa do nej pekne krásne zaľúbil, začal jej vypisovať maily a tajne dúfal, že sa niekedy stretneme a že ju svojou krásou a zmyslom pre humor dostatočne okúzlim aby sme to dali dokopy:-). P.S: Za koment sa vopred ospravedlňujem, obávam sa, že tentoraz nemá ani minimálnu výpovednú lehotu...

Once upon a time in high school je zlepenec. Začína ako príbeh o plachom chalanovi, ktorý sa pokúša zapadnúť do kolektívu a o vzniku jeho priateľstva s najväčším triednym bitkárom (basketbalový zápas, útek z autobusu), postupne sa ale stále viac sústredí na kritiku diktátorského školského systému (ktorý z učiteľov aj žiakov vytiahol práve to najhoršie). Medzitým film rieši prvú lasku hlavného hrdinu- jeho nesmelé pokusy o nadviazanie kontaktu, námluvy, trápenie keď jeho "vyvolená" upredností jeho najlepšieho kamaráta až po záverečné vyjasnenie vzťahov. Film prezentuje hneď niekoľko zaujímavých rovín (mne osobne najviac šmakovala tá v ktorej sa spočiatku submisívny hlavný hrdina vzoprie "fašistickému" režimu a praktikám šikanujúcich študentov aj profesorov, aby nakoniec našiel vnútorný kľud a zmierenie so sebou samým i spoločnosťou), ktoré sa režisérovi podarilo šikovne skĺbiť, hoci miestami na mňa film predsa len pôsobil trochu nesúrodo. Za výborné herecké výkony, nostalgickú atmosféru, za kameru a hudbu, za perfektne spracované bojové scény (najmä pri záverečnej až zamrazí pri naturálnosti jej spracovania)- 9/10.

Sweeney je odlišný od zbytku Burtonovej tvorby. Tim už v niekoľkých predošlých filmoch (Nightmare before christmas, Corpse Bride, Sleepy Hallow) spracoval temnejšiu látku, vždy ale film vo výsledku vyznel v zásade pozitívne. V Corpse Bride zisťujeme, že život na druhej strane je v skutočnosti veselý a plný farieb, v Nočnej More, že je dobré raz za čas mať strach. Naviac bol doteraz každý hlavný hrdina Burtonoviek (hoci často spoločnosťou nepochopený či odstrkovaný) kladná postava. Sweeney sa odlišuje v oboch bodoch. Holič je temný film bez štipky nádeje a viery v ľudské dobro. Ide zároveň o zďaleka najbrutálnejší Burtonom film (scény podrezávania a následného presúvania obetí do pivnice, kde dochádza k celému kulinárskemu zázraku nie sú pre slabšie žalúdky). Tentoraz sa nekoná sa ani takmer žiadne odľahčenie humornými situáciami (aj keď napríklad tá v ktorej si pani Lovett predstavuje spoločnú budúcnosť so Sweenym stojí naozaj za to) tak typickými pre jeho predošlú tvorbu (pamätáte ako jazdec bez hlavy v Sleepy Hollow colectol jednu hlavu priamo spomedzi rozkroku Ichaboda?). Čo sa týka Sweenyho- ide o motherfuckera prvej triedy. Svet mu zobral všetko na čom mu záležalo a preto sa nemstí iba tým ktorí ho priamo o ženu a dcéru pripravili (ako je tomu napr v Monte Christovi), ale všetkým ľuďom bez rozdielu. Celý svet je skazený a právo na život preto nemá nikto (naopak právo stať sa hlavnou ingredenciou koláča by malo byť dožičené každému:-)). Samotnému filmu by som vytkol najmä muzikálové scény, ktoré nazaujali ani hudobne ani obsahom, boli značne podobnému razenia, dej neposúvali dopredu a ku koncu začali mierne iritovať. Burton sa vydal týmto filmom do pre neho nepreskúmaných končín no u mňa tým bohužiaľ až tak nezabodoval. 8/10.

Vizuálne krásne, prostučké príbehom, s hlupučkými dialógmi ale najsmutnejšie je, že je to aj brutálne nudné a to je najväčší problém. Baya nemám rád ale jeho štýl som mu napr. pri Transformeroch vedel odpustiť lebo som sa pri nich bavil. V Ostrove všetky naháňačky síce pekne vyzerajú, ale bohužial navísosť nudia. A keďže tým Bay prichádza o svoju najväčšiu devízu nemôžem hodnotiť inak ako za 4/10. Inak by ma celkom zaujímalo koľko musela Scarlett huliť cigariet denne už od útleho detsva, že sa dopracovala k takému hlasu:-).

Six feet under je sondou do života jednej americkej pohrebáckej rodiny. Ball išiel pri písaní scenára až na kosť a tak nám prináša hĺbkovú sondu do života jednotlivých členov Fischerovic rodiny. Seriál rieši v prvej sérii celú hŕbu zaujímavých tém- vyrovnávanie sa so stratou blízkej osoby (ako je možné preniesť sa cez jej smrť a ísť ďalej), hľadanie svojej pozície v živote, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, zmierenie sa s rodinou, nachádzanie cesty jeden k druhému, akceptácia vlastnej prirodzenosti, dospievanie a problémy s ním spojené, láska a jej úskalia. Seriál ktorý ma výborne pobavil, no najmä prinútil zamyslieť sa nad tým, že hoci niektoré dni stoja za prd, naozaj platí, že- „Every Day Above Ground Is A Good One.“ Update po dopozeraní: Six feet under je zriedkavý počin, ktorý je každou sériou lepší a lepší (na spôsob starnúceho vína). Všetky postavy prejdú v seriály zásadným ale úplne uveriteľným prerodom. Či už stará pani Fischer so svojími láskami a manželom, či už Nate vo vzťahu s Lisou a potom opätovne s Brendou, či už Claire svojou umeleckou fázou a potom trpkým precitnutím. Seriál podáva maximálne civilným spôsobom situácie, ktoré sa dejú každému z nás (láska, podvody, vzťahy v rodine, choroby, priateľstvo, smrť...), na postavách na ktorým Vám už do začiatku záleží a preto každá zlá vec, ktorá sa niekomu stane bolí takmer ako keby išlo o Vás:). Klenot medzi seriálmi a hoci je konkurencia veľká moja osobná NUMBER ONE.

Slabšie ako seriál ale stále dosť dobré. Hlavným problémom bolo podľa mňa, že sa tvorcovia snažili nahádzať do filmu príliš veľa tém (ako to bolo s Pegasusom po útoku na kolónie, ako sa riešila situáciu po smrti admirálky Cainovej, flashabacky z Adamovej mladosti a vytvorenie hybrida). Všetko tieto témy sú síce zaujímavé ale v konečnom dôsledku mi došli nedotiahnuté. Nové postavy celkovo neurazia no aj tak je najzaujmavejšou postavou seriálu admirálka Cain. Bez protiváhy k vojenskej sile , tak ako ju na Galactice predstavuje Roslinova sa Cainová vydala na krížovú výpravu proti Cylonom, pri ktorej neváhala obetovať kohokoľvek kto jej stál v ceste. Práve táto línia priniesla najzaujmavejšie situácie a riešila najzaujímavejšie otázky -mali v čase vojny vojaci právo brať si od civilistov čo potrebovali? V minulosti sa to dialo počas vojny každodenne. Bola Cainova šialená ťapša, zaslepená pomstou, alebo iba človek ktorý v neriešiteľnej situácii urobil to čo bolo potreba aj keď to bolo ťažké? Škoda, že tejto línii nebolo venované viac času, pretože tie ďaľšie dve boli oproti tejto poslabšie. P.S: Potešil design cylonov v minulosti, ktorý je poctou starej BSG z 1978. 8/10.

... A tak som sa zaľúbil do Hansarda:-).

SPOILERS. Sokrates veľký to muž a filozof raz riekol: “Viem, že nič neviem.” Po dopozeraní Silku som mal pocit, že vďaka tomuto “hororovému skvostu” som sa k majstrovi v uvedomení si svojej nevedomsti priblížil. Z filmu som totiž nepochopil skoro nič:-). Prečo resp. ako mal výskum chlapčeka pomôcť vyskumu Mengerovej špongie o ktorý vláde išlo? Prečo chlapček zabil fotografa a pokúsil sa zabiť muža ktorý ho ošťal?? (aj keď je pravda, že ľudia by nemali zabúdať na slušné správanie ani keď ide o ducha). Prečo Ye Qi-Dong strieľa do duchov čo to dá, keď im to očividne nič nerobí a nezavrie radšej oči keď to raz fungovalo??? Čo to tam porád melú o nenávisti, ktorá umožní duchom zotrvať na tomto svete, keď sa na konci filmu dozvieme, že jediné o čo synčekovi aj mamičke išlo bolo byť spolu? To by sa ale filmu ešte prepáčil keby mal aspoň dobrú atmosféru, poprípade nejaké tie ľakačky. Jediné čo sa ale dostavilo bolo salvy smiechu (ruky vyliezajúce z taniera cestovín), poprípade ubíjajúca nuda (dokonca došlo aj k pretáčaniu, čo inak zo zásady nerobím). Podtrženo, sečteno- Silk neni doble a pokial ty mala moznost pozelat nieco ine, ulobila tak:-).

Zaujímavo rozohraný príbeh, ktorý ale miestami pôsobí až príliš prekombinovane, viacero veľmi silných scén (kastrácia), ale najmä výborné herecké výkony posúvajú tento thriller medzi najlepšie čo som mal možnosť v poslednej dobe vidieť. Ellen má neuveriteľnú charizmu, výborne vyzerá (teda aspoň ja mám pre tento typ slabosť:-)) a nadovšetko výborne hrá. Táto slečna má pred sebou veľkú budúcnosť a verím tomu, že sa v budúcnosti bude hovoriť práve o Hard Candy ako o filme, ktorý ju pre filmový svet objavil.

Nápad s agentúrou používajúcou cybor-girls na boj so zlom je síce pekný, ale za celý seriál sa spraví jedna normálna akcia, čo stojí za to a nepochopil som celkom v čom spočívala ultimatívnosť dievčatiek ospravedlňujúca existenciu celého experimentu (musia pobehovať furt s handlerom, majú obmedzený lifespan- v jednom diele po x mesiacoch tréningu dokonca Giuse-san hovorí Henriette, že ešte stále strieľa lepšie ako ona). Kam sa hrabú na Kiriku z Noir... V okamihu keď sa ale seriál zameria na vykreslenie gitai, ukáže svoju pravú silu. Každé dievča má svoju “pohnutú” minulosť, ktorá ich do sekcie dostala, túžby, záľuby ale najmä “afection“ v rôznej forme pre ich handlerov. A práve tu spočíva pravá sila seriálu. Každé dievča sa snaží získať si náklonnosť svojho fratella. Ich vzťah ku gitai prechádza škálou od opätovanej lásky? Giuse-sana k Henriette až po chladný postoj Lauro-sana vidiaci v Else iba nástroj na plnenie rozkazov. Práve vykreslenie citov mechanických zabijačiek, ktoré ale vo svojom vnútri naďalej ostávajú iba malými dievčaťami túžiacimi po láske a priateľstve, spolu so skvostným soundtrackom (ako už viaceí napísali, konečne zasa raz nedementný opening) robí z GG aj napriek absencii príbehu a vývinu postáv nadpriemernu záležitosť. 8/10 P.S: Nápad s vymýšľanim rozprávky o cestovinovom kráľovstve je jednoducho skvostný:-) a musím dodať, že ako človek znalý Talianska sa mi páči ako verne sa tvorcom podarili túto krajinu aj s jemnými nuansami zobraziť.