Shredder

Typicke druhe pokracovanie, navonok je vsetko zvelicene a upgradovane, interne bezduche a otrepane. Netvrdim, ze sa nenajdu zabavne momenty, no sardonicke vtipy maju navrch a niektore scenky, napriklad vsetky s Carellom a Wiig posobia uplne random, ako keby si McKay s Ferrellom mysleli, ze cim viac odveci vetu im napisu do scenara, tym zabavnejsie to bude. Format jednotky je tu dokonale kopirovany, druhy Burgundy vsak uz kultovy status neziska.

Ak niekto ocakava zbesilu akcnu jazdu a takmer sitcomovy humor, ktore su vo vacsine sucasnych americkych kriminaliek pritomne, bude sklamany. Kazdy, kto vsak slastne vzdychal pri sledovani The Wire ci Breaking Bad si pride na svoje. True Detective si ide svojim tempom, nikam sa nenahli, odvija sa postupne, co vsak vobec neznamena, ze by nudil. Naopak, dovolim si tvrdit, ze temna atmosfera, dokonaly scenar a mimoriadne herecky vykon z neho robia najlepsi serial sucasnosti. Kto by to bol povedal, ze Matthew McConaughey, ktory bol znamy ako "chlapik co si v kazdom filme vyzlieka tricko, aby ukazal six pack" a medzi divakmi aj kritikmi mal asi tolko respektu ako Justin Long, sa prejavi ako neuveritelne talentovany herec. Hold, stacilo vymenit agenta, poobzerat sa po menej komercnych rolach a schopnejsom stabe a z podcenovaneho fitness maniaka sa stal prvotriedny material. Menej prekvapive je, ze dobru robotu odvaca tiez Harrelson, aj ked viac-menej hra druhe husle. Temne a mysticke zahady ludi vzdy pritahovali a tu su im sikovne servirovane, vacsinou dovolia divakovi len pricuchnut, nikdy nie najest sa dosyta, co vsak len umocnuje gradaciu napatia a mysterioznej atmosfery. Kazdy diel trva 60 minut, z drvivej vacsiny je to cista konverzacka a napriek tomu to plynie tak rychlo, ze po kazdej epizode netrpezlivo ocakavam pridavok. Niet sa co cudovat, ze divaci prejavuju viac nadsenia pri televizii, nez v kine. Hollywood im poskytne idiotske klise komedie, HBO inteligentny serial, ktory ma miestami az knizny feeling, no zaroven je to audiovizualny gurmansky pozitok.

Hannibala som si okamzite oblubil, ale nedostavilo sa u mna take nadsenie, ake som ocakaval po velmi pozitivnych recenziach. Viem, ze to co som napisal znie ako jemny antagonizmus a preto sa to pokusim vysvetlit. V poslednych rokoch sa kvalita zo strieborneho platna presuva na televizne obrazovky. Mnohi prvotriedny herci sa objavuju v serialoch, ktore ziskali siroke spektrum zamerania, ale predovsetkym neotrele napady a precizne spracovanie. Uz to nie je len HBO a ich The Wire ci Band of Brothers, ale aj mnohe ine televizie sa chopili sance a ponukli nam prvotriedne produkty. Nikdy som nebol fanusikom klasickych krimi serialov ako CSI, kde sa donekonecna opakuje ten isty vzorec - vrazda, vysetrovatelia na scene, vypocuvanie prveho podozriveho, dalsia stopa, druhy podozrivy, vyhrazanie sa vazenim, etc., az to nakoniec skonci uvaznenim praveho vraha. A tu prichadza vysvetlenie mojej prvej vety. Hannibal sa do istej miery drzi toho isteho vzorca, nie vsak uplne. Postavy sa pomerne rychlo vyvijaju, jednotlive pripady su dostatocne diferencovane, cele je to obohatene o kvalitnu filmarcinu a samozrejme sa serial opiera najma o herecke obsadenie. Hugh Dancy je skvely, avsak skutocnou hviezdou serialu je Mads Mikkelsen. Podobne ako Kevinovi Spaceymu (House of Cards), aj jemu jeho rola sadla ako oblek sity na mieru a napriek tomu, co za monstrum stvarnuje, je okuzlujuci a dodava celemu serialu stavu. Ked sa to zosumarizuje, Hannibal nie je revolucny, avsak nepatri ani medzi sivy priemer, ktory cloveku splyva dokopy s inymi dielami. Zatial prva seria, slabe 4 hviezdicky, uvidime co nam prinesie dalsia. This is my design.

Tarantina je zo scenaru citit, ale predsa tu chybaju tie nuansy, ktore robia jeho filmy takymi vynimocnymi. Scott sa trafil do toho spravneho tonu len v jednej scenke (Sicilians), a ta je vrcholom filmu. Pri Hopperovej edukacii Walkena o genoch jeho predkov som sa nielen smial na plne hrdlo, ale tiez percipoval tu ojedinelu rozkos, ktora sa z casu na cas dostavi pri takychto silnych filmovych momentoch. Okrem toho a viditelneho podpisu od Tarantina je vsak True Romance len klasicka, aj ked sympaticka kriminalka s uz tradicne dobrou hudbou od Zimmera.

Film prakticky o nicom, ktory sa cely cas utapa v podpriemernosti. Mierna melancholia, ktora nas od zaciatku sprevadza sa odraza aj na hercoch. Ak uvazime fakt, ze Pitt uz mal v tej dobe za sebou nezabudnutelne vykony v Se7en a Twelve Monkeys a Ford celu plejadu filmov, ich hmliste vykony v tomto snimku su zarazajuce. Aj stare televizny filmy od Hallmarku mali v sebe omnoho viac zivota a emocii, co je popri takych hercoch a tiez pomerne dobrom reziserovi a scenaristovi prekvapive, nuz nie vzdy sa zadari.

Jednotka bola velkym sklamanim, dvojka vyzerala slubne, ale Taylor to nedokazal udrzat pevne v rukach. Uvodne akcne sekvencie tomu dodali energiu a nukali predzvest niecoho velkolepeho. Nakoniec som sa dockal len Star Wars wannabe, par dohadovaciek medzi Thorom a Lokim a Thorom a Odinom a nemastneho-neslaneho finale.Tylerova hudba nie je zla, ale Doylovu ma jednoznacne chytila za srdce viac. Najviac potesilo aj pobavilo bozske cameo Chrisa Evansa, ktore este viac zvysilo moju anticipaciu druhych Avengerov.

Je vidno, ze McCarthymu na stare kolena zacina kvapkat na karbid. V osemdesiatke sa rozhodol, ze je reinkarnovany Platon a zaplavi nas svojimy domyslavymi, radoby socio-filozofickymi nonsensami. Samozrejme, vzdy sa najde par jedincov, ktori vam budu tvrdit, ze aj napriek tomu, ze Counselora zakopali pod zem aj najuznavanejsi kritici, je to masterpiece a stupidni divaci nepochopili majstrove idey. Zaujimavo posobia aj herecke vykony, akoby si nasi hlavni predstavitelia niekedy v priebehu natacania uvedomili, co za brak to natacaju a kompletne rezignovali. Popravde neviem, ci ocakaval McCarthy nejaky synergicky efekt z mixovania smrtonostne nudnej akcie a dialogov v style: „Prosim povedzte mi co mam robit?!" „Viete Counselor raz letel motyl a ked dosadol na tretiu cakru Siddhartovej nohy, tak si konsternovany uvedomil, ze jeho eklatanta snaha popierat Boha, mu neprieniesla bohatstvo. Motyl bol totiz v minulom zivote prostitutkou a vymenil by vsetok nektar sveta za jednu hodinovu sichtu. Neskoro si uvedomil makabroznu ironu, lebo arogancia nie je transcendentna. Chapete to Counselor?"

Kvalita pixaroviek za posledne roky znacne upada. Problem s prequelmi, ktore priamo navazuju na povodne diela je ten, ze su obligatne predvidatelne. Pripojte k tomu osarpany koncept - tim loserov sa meni na vitazov s pomocou silnej osobnosti, zasadeny do univerzitneho prostredia a mate Monsters University. Film, ktory je sice kvalitne spracovany, ale skrz-naskrz neoriginalny, bude vzdy iba solidny priemer.

Veru, aj dnes sa mnohi schovavame pred svetom v jaskyniach, v nasich izbach s pocitacmi. Croodovci sa cely cas snazia explikovat, ze zit zivot a prezivat nie je to iste. Bodaj by sa im nezilo dobre, ked maju k dispozicii taky exoticky svet. Myslienky filmu nie su urcene iba detom. Lpiet na tradiciach, starych znamych veciach a obavat sa novych je pre ludstvo charakteristicke uz vecnost. Ked sa vsak rozhliadneme mimo nasej ulity, zistime, ze na nas caka celkom novy svet. Tieto idey su dospeleme cloveku samozrejme zname, no Croodovci sa do nich snazia zasvatit aj deti. Filmu sa az na par vynimiek dari uspesne vyhybat tym najbeznejsim klise, co umozni aj zbehlemu divakovi uzit si ho naplno a ponorit sa do toho pestrofarebneho sveta, ktoremu nechyba humor ani emocie.

Je neuveritelne, kolko sarmu a kuzla dokazu priemernemu animaku dodat zabavny minions. Zozali obrovsky uspech uz v prvej casti a tak sa tvorcovia rozhodli, ze ich co najviac vyuziju aj v tej dvojke. Naivne a hrejive spracovanie, kde je je aj zlo podavane zartovnym stylom z toho robia idealnu zabavku hlavne pre deti, prilezitost k smiechu vsak najdu vsetky generacie. Nie je tam uz ten "wow" efekt, kedze Despicable Me 2 trpi typickymi neduhmi druhych casti, no slastny pocit po skonceni filmu zostal.