Shredder

Tazko napisat k Machete Kills nieco zmysuplneho, ked sam film nema zmysel. Po originalnej a zabavnej jednotke sa Rodriguez v dvojke uplne utrhol z retaze. Hlasku, ktora v jednotke zabodovala sa rozhodol pouzit v dvojke v roznych variaciach tolkokrat az lezie krkom. Machete uz nie je schopny terminator, ale priam nesmrtelny poloboh, ktoreho by nedokazal eliminovat ani Chuck Norris. Dvojky zvyknut byvat vacsie, rychlejsie, hyperbolizovane a vsetko vo filme vynasobene dvomi. Vacsinou vsak pritom ide kvalita pribehu a filmu ako takeho dole. Rodriguez sa rozhodol, ze 2x je malo a treba to vsetko 10x zlepsit a tak nakoniec vznikla jedna strelena smrst napadov, znamych tvari, frenetickych herekych prejavov, hlasok a naozaj sci-fi akcnych scen, ktoru jednoducho nemozete brat vazne. S prizmurenymi ocami 3 slabe hviezdy.

Napriek rovnakemu rozpoctu posobi dvojka oproti prvej casti ako lacne video pokracovanie. Zly scenar je prespikovany uplne priblblymi hlaskami a dialogmi a otrepanym pribehom. Knihu som necital, ale ak sa jej scenaristi aspon trochu pridrzali, tak to znamena, ze Riordan je podpriemerny autor, ktory nielenze vykradol vsetky najotrepanejsie klise, ale ani ich nevedel spracovat do niecoho poriadneho. Efekty su na pocudovanie vacsinou celkom kvalitne, co aspon trochu vynahradza celkovy zly dojem z trivialneho, napadovo vyprahnuteho filmu.

Keby ste spojili Superbad a American Reunion, ubrali farby a zeny, nahradili fekalny americky humor suchym britskym a pridali davku stareckej depresivnosti, vzniklo by vam nieco v style The World's End. Ak ste navyse videli prechadzajuce kooperacie Wrigta s duom Pegg a Frost, viete presne do coho idete. To, co povodne zacinalo ako britska variacia teenagerskych komedii v dospelom kabate, sa postupne meni na bezduchu sci-fi nahanacku, kde ma humor minimum priestoru. V samotnom zavere to vyzera, ze Wrightovi s Peggom niekto vzal vietor spod plachiet a pri pisani tej patetickej somariny, sa chytali poslednej slamky.

Skoda, ze Aronofsky odstupil od projektu, vsetko mohlo byt uplne inak. Novy Wolverine je pomerne dost odlisny, od predchadzajucich X-Men filmov. Je menej komiksovy aj akcny a z nezranitelneho hrdinu sa nam stala troska, ktory nielenze nemoze vyuzivat svoje schopnosti, ale navyse sa utapa v psychickych problemoch, ktorym predchadzali udalosti v X-Men The Last Stand. Japonska lokalita je sice osviezujuca, ale Logan do celkoveho koliritu nezapada. Asi sa nenajde vela ludi, ktorych bude bavit jeho hladanie zmyslu zivota, take nieco patri do kvalitne natocenych dram, kde to byva zaujimavo a precizne spracovane, v tomto druhu filmu su tieto chabe pokusy iritujuce. Skutocnej akcie bolo minimum a nic, co by donutilo cloveka povedat si "wau". V mnohych ohladol je The Wolverine menej uveritelny, viac trivialny a horsi film ako X-Men Origins: Wolverine, co je nie zrovna dobra vizitka. PS: Ta scenka na streche vlaku bola tak stupidna a zle natocena, ze som sa nemohol ubranit smiechu.

Chris Van Allsburg asi vyplytval svoje napady v originalnom Jumanji a preto prisiel s nenapaditou a nudnou vesmirnou verziou. Nielen prva kniha, ale aj jej filmove spracovanie su omnoho lepsie nez mladsi brat. Hra neposkytla nic viac, nez jednu nahanacku s robotom po dome, ostrelovanie domu vesmirnou lodou a neskor schovavacku v dome pred vesmirnymi jastermi z tej istej lode. Zbytok casu vyplna pribeh dvoch rozhadanych bratov z rozvedenej rodiny, ktori sa vdaka uzasnej skusenosti uzmieria. Necudujem sa, ze film bol komercny prepadak. Pre dospeleho je film prilis stupidny a deti asi tiez neocaril, lebo tato rozpravka nema ziadnu dusu, je to len masovy produkt. Zemeckis v 2004 ukazal, ze kuzlo Allsburgovych knih sa da preniest aj na platno, Favreau zase ako rychlo sa to kuzlo da pochovat.

Zly scenar (scenaristi Battleship ehm ehm) a slaby reziser sposobili, ze dvojka je aj napriek zaplave znamych tvari nevyrazna jednohubka. Cele sa to odohrava podla schemy prijdime na urcitu lokalitu, kde treba vykonat nieco, co sa neda, avsak urobime to za 5 minut, medzitym Malkovich povie nieco vtipne, Willis a Parker maju radoby vtipnu interakciu a prida sa k tomu nejaka ta brakovo natocene akcia. Mirren, Brian Cox a Zeta-Jones su viac-menej len do poctu, skor slavne atrakcie nez prinos pre film. Red 2 je ten typ filmu, ktory si pustite pri vecernej nude, ktoru sice zabije, ale do tyzdna si nepamatate, co v nom vlastne bolo a necitite potrebu pustit si ho niekedy znova.

Uplne klasicka americka komedia, ktoru zachranuje par vybornych hlasok.Obsahovo je to sice niekde uplne inde, ale stylom mi to pripomenulo Horrible Bosses. Vahal som medzi 2-3*, ale perfektna scena (hudba z radia) medzi bloopers v zaverecnych titulkoch, mi pomohla sa rozhodnut.

Oproti dvojke umiernenejsie, menej fekalne a nutene. Ani partia komikov vsak z toho nedokazala vyzmykat viac nez typicku americku komediu. Pre mna osobne sice neskutocne tuctovy film s minimom dobrych gagov, ale perfektnou "chill" atmosferou.

Najstupidnejsia komedia za poslednu dobu (kto videl aspon nejaku Sandlerovku ma predstavu), ale bol by som pokrytec, keby som tvrdil, ze sa nenasli momenty pri ktorych som sa schuti zasmial. Neoriginalne, fekalne, predvidatelne a predsa sa im obcas podari udriet na tu spravnu strunu. V dosledku deficitu novych komedii mi aj Sandler s partickou komikov a zaplavou znamych postav padol dobre.

Ked som sa prvykrat dopocul o zmene na reziserskej stolicke a navyse, kto bude onym nahradnikom, dostal som obavy o osud dvojky. Bohuzial sa ukazali ako opravnene. Vizual, hlasky, styl, akcia a vsetko vratane feelingu v druhej casti sa snazi verne napodobnit tu prvu, avsak zalostne to zlyhava. Kick-Ass zozal u divakov taky uspech, pretoze tam kde mal byt epicky bol epicky, tam kde clovek cakal emocie aj emocie vznikali etc., jednoducho vsetko fungovalo tak ako ma fungovat. Kick-Ass 2 nema zly scenar, ci hercov, problem je v tom, ze Wadlow je neschopny rutinersky reziser, ktory zabezpeci, ze natacanie funguje, ale chyba mu kreativita a schopnost vytvorit nieco vynimocne, ktoru vyuzivaju vizionarsky majstri svojho remesla, ako napriklad Matthew Vaughn, ktori s preciznostou svajciarskych hodiniek vypiplaju kazdy moment. Uplnym vysmechom filmarcine je akcna scena na streche dodavky. CGI naposledy takto zle vyzerali v The Mummy Returns a neobstali by ani 20 rokov dozadu, nehovoriac o dnesnej dobe kedy tu mame roznych Avatarov, Avengerov a ine kusky. Finalne skore Kick-Ass 2 : dvakrat tolko akcie (nekvalitnej) a polovica pozitku, ktory poskytla jednotka.