Aquarius

Škoda že som vedel do čoho idem, takže sa žiaden "shock" nekonal.

Dosť nudný film, ktorý okrem perverznosti nemá čo ponúknuť. (ale za to, že som nad ním ešte niekoľko týždňov rozmýšľal, mu musím dať o hviezdičku naviac)

Sladučký transgresívny film s krásnym soundtrackom a ešte krajšou Carole Laure. Z čokoládovej scény som sa musel dlho spamätávať.

Pekná sympatická vykrádačka. Taký matrixovský Fight Club. Alebo naopak? Tie "kulervoucí" scény moc nefungovali a moje varlátka nehnuli ani chlpom (paradoxne asi najviac ma dokázala rozpumpovať otravná anorektická šéfka šťukajúca zošívačkou). Asi sa na tom podpísalo aj to že som pred tým videl Speed Racera a deň pred tým Casshern. Angelina je prekvapivo znesiteľná. Celkový príbeh sa mi prekvapivo celkom páčil. Keby že je Wanted v modrých číslach a všetci by nadávali aká je to blbosť, tak mu tie štyri hviezdičky zo solidarity dám. Ale však je to jedno.

Vizuál sa plne vyrovná obsahu, ktorý je tak trochu nadčasový a tak trochu o všetkom.

Už viem prečo zo skúšobných projekcií vychádzali ľudia onemení hrôzou.

Asi sa pomaly dostávam na úroveň hirnlego, keď ma už nič nedokáže rozhádzať a ja som z toho smutný. U tohto filmu som sa často nudil, aj keď mu nemožno uprieť určitú dávku humoru a pár zábavných scénok. Celá pasáž pátrania a šírenia eboly bola však dosť nezáživná.

Ubehlo to ako voda a vôbec to nebolo prekomplikované. Tým komentárom sa fakt nedá veriť. Od určitej chvíle plynie všetko akoby v reálnom čase, vďaka čomu každá akcia trvá tak dlho, ako má a tempo je akurátne. 2 hodiny 35 minút mi nepríde ako nejaká prehnaná dĺžka (mimochodom, to vaše "mohutné finále po nudnom rozjazde" trvá takmer hodinu). Kombinácia tmavomodrej zasneženej nočnej pevnosti a výrazných oranžovočervených ohňov tu tvorí úžasné obrazy. Burton a Eastwood zasa pre zmenu tvoria úžasnú dvojicu. Ukazuje sa, že postavy nemusia za každú cenu prechádzať vzťahovými peripetiami aby boli divácky zaujímavé. Burton zavelí, Eastwood vykoná, k žiadnemu stretu nedôjde, všetko je podriadené prísnemu racionalizmu a logike a vďaka bohu za to. Mary Ure, ktorá s Burtonom hrala už v Obzri sa v hneve (a ktorá o sedem rokov zomrela) a príťažlivá Ingrit Pitt ako Heidi už len dopĺňajú dobré obsadenie. Nelogické situácie prevyšujú tie logické, občas som až žasol ako dobre to majú chlapci premyslené (napríklad bomby umiestnené na pravej časti vozovky s dlhšou časovou "prodlevou" a minimálne jedna na ľavej s kratšou, aby sa prenasledovaný mohol prispôsobiť priebehu prenasledovania). Mal som občas pocit akoby sledoval nejakú počítačovú hru, Commandos alebo Return to Castle Wolfenstein. Po scéne pri krbe, ktorá vnesie mierny zmätok, sa film s výnimkou záveru venuje zaznamenávaniu akcie, čo necháva divákovi dosť mozgovej kapacity na to, aby si všetko v hlave pekne zrovnal. O filme som nevedel pred pozretím vôbec nič ale napriek tomu musím priznať že si svoju údajnú slávu skutočne zaslúži.

Spočiatku ma to expresívne herectvo Isabelle Adjani strašne iritovalo a mnohokrát mi to prišlo nechcene vtipné. Tu by som sa s pánmi porotcami skutočne nezhodol. Avšak po scénach s malou baletkou (po viac než hodine filmu), potratom v podchode a okamihu, kedy Heindrich spoločne s divákmi konečne uvidí tvár monštra, som sa do filmu konečne ponoril a užíval si ho až do podivného konca. Ale tá hodina, kedy som bol vďačný za každú facku od Sama Neilla, sa odpustiť nedá.

Trochu to kazí posledných 15 minút ale inak super.