Aquarius

Tento film ma rozložil na prvočinitele. Najlepšia je scéna s "vytrvalým" väzňom. Zbäsilosť a pomätenosť, ktorá v sebe dokonca skrýva aj určité posolstvo (mediálny hyenizmus?). Každopádne u mňa jeden z najlepších Almodóvarových filmov, ktorý smelo konkuruje jeho neskoršej "oskarovej" tvorbe. Stojí za to vidieť, odporúčam a rád si ho pozriem aj viac krát.

"Našlapuj opatrne, šlapeš po mojich snoch." Tak tu máme ďalšie dielko venujúce sa zaujímavému subžánru depresívnych výzií o odľudštenej budúcnosti. Ako odopadlo? Chválitebne... Equilibrium vychádza z najlepšej tradície Metropolisu, 1984 a im podobných chladov. Škoda len, že jaksi nič nové nepridáva (akčné scény sú skôr na škodu). Každopádne, vyzuálna štylizácia až na kosť, veľmi príjemná hudba, Bale je ako vždy mrazivý, škoda len že Emily Watsnová nedostala viac priestoru. Koniec mal byť podľa mňa depresívny, film by viac vyznel. Revolúcia je aj tak vždy len začiatok ďalšej totality, to vedel už Woody Allen. Ale ľudstvo je nepoučiteľné...

Satyrické mravenisko, ktoré sa fanúšičkám Richarda G. asi moc páčiť nebude. Jemná pavučina, pulzujúce pradivo príbehov a príbehíkov, vzťahov a vzťahovčekov, zabalené do umelohmotného vŕzgajúceho obalu romantickej komédie, z ktorého kde-tu trčia ostré hrany drámy jedného smutného muža, aby postupne úplne prebrali žezlo magnóliovo-depresívne-krásnej melanchólie. Tvrdá rafinovanosť železnej päste odetej v čipkovaných rukavičkách, ktorá vás svojimi nečakanými údermi postupne pribíja stále hlbšie a hlbšie do sedadla(alebo váz za nespokojného mrmlania odfackuje z kina (od slova facka, nie fuck)).Tento film sa asi mnohým ľuďom páčiť nebude...Nezávislé dielko so skvelým obsadením. Len ten záver si ujo Altman mohol odpustiť.

Nemám rád muzikály. Ale tento ma dostal na plnej čiare. Spolu Moulin Rouge (a Dancer In The Dark). Na konci som mal slzy v očiach...

Neuveriteľne strhujúca záležitosť, ktorá ma psychicky úplne rozložila (dvakrát). Film pokračuje v najlepšej tradícii Magnólie, plne odkrýva ženskú dušu až na kosť (myslím, že som asi z polovoce žena). "Navždy tie roky medzi nami. Navždy, tá láska, navždy, tie hodiny." Hodiny v našom živote, kedy sme skutočne šťastní. A tie hodiny potom, ako sme šťastní. Hodiny človeka, ktorý umiera na AIDS. Tie necelé dve hodiny tohoto úžasného filmu. Tie hodiny, kedy si uvedomujete, že ZOMRIEŤ JE MOŽNÉ.

Magický, emocionálne veľmi silný film určený všetkým rojkom a romantickým dušiam na celom svete. Krásna Claire, dokonalý Anthony a roztomilý Brad. Pocitová, oduševnelá záležitosť, ktorá prešla priamo mojím srdcom, film, ktorý si rád pozriem aj viackrát. Skrytá perla v mori mainstreamu.

malý postreh : Skúste si tento film pustiť bez zvuku a uvidíte/uslišíte, že vám nepríde skoro vôbec nechutný. Zvuk je holt polovica filmu, na to prišiel už David Lynch a jemu podobní.

Trier opäť nesklamal. Originálna forma a pútavý príbeh, kladie mnohé otázky, na ktoré si zámerne máte nájsť sami odpovede . Viac takýchto filmov! (Fotky v záverečných titulkoch naznačujú avízovanu "americkú trilógiu", ktorej je Dogville prvým dielom.) Absencia stien môže mať rôzne vysvetlenia, napr. že máme vidieť Dogville v celku, alebo, že v malomeste sa nič neutají atď.

O tomto filme som nevedel nič a o to väčší to bol zážitok. Veľké nápisy FOX PENN a WAR na plagáte hovoria za všetko. (prvý film Johna C. Reilyho!)

Vizuálne pekný, herecky a scenáristicky dosť kostrbatý film, ktorý zrazil na nohy príšerný dabing na Markíze. Ach, ako mi raz pokazil celkový dojem La Dolce Vita ten príšerný dabing! Ale to sem nepatrí. Al Pacino v jednej zo svojich najhorších kre(atur)ácií. Kyslá pachuť na jazyku z nevyužitého dobrého nápadu dobrého režiséra.