clementinka

Režisér vďaka ktorému vznikol môj najobľúbenejší film, a to "Večný Svit Nepoškvrnenej Mysle" ( aj keď na veľa vecí poviem, že toto je naj, tak tuto to platí doslova )a v neposlednej rade aj "Náuka o Snoch". Gondry má neuveriteľnú fantáziu, je ako malý chlapec, ktorý už trochu vyrástol a bolo mu umožnené sa hrať s kamerou a scenárom. Môj sen je stretnúť sa s ním a aby mi dovolil nazrieť do jeho hlavy :).

Bergman, sladký Bergman a jeho Liv Ullmann. Dvaja ľudia, ktorí zanechajú v človeku veľa emócií, nezodpovedaných otázok. Otázky ohľadom náboženstva, smrti, ale určite i lásky sú každému blízke, o to viac blízke z jeho podania. Jeho "Fanny a Alexander" mi dovolil nazrieť do jeho detstva, do jeho života, ale i do života Švédov, ktorí sú mi tak blízki. Každý máme svojich duchov, démonov, ktorý nám zasahujú do života, je dobré vedieť, že v tom nie sme sami. "Persona" bol prvý film, ktorý mi ukázal Bergmanovu prácu a ešte teraz si pamätám, ako som nemožne pátrala, čo tým chcel povedať, ale to nie je to najdôležitejšie, je dôležité, ako sa človek cíti a mne sú pocity Bergmanovych diel veľmi blízke.

Trier buď poburuje, alebo vyvoláva neuveriteľné emócie. Ako je to u mňa? Vo mňe vie Trier vždy vyvolať pocity úzkosti, bolesti, zúfalstva, ale to, čo jeho filmy robí neodolateľnými je ten spôsob, akým to podá. Jeho obrazy v posledných filmoch sú krásne, také, že by som si ich povesila na stenu doma. V "Antikristovi" sa dá nájsť nespočetne veľa krásnych scén ( v sprche, pri strome, prechod cez les a veľa ďaľších ). Áno, veľa ľudí si spomenie na Antikrista v spojení iba s hororovými prvkami, ktoré by sa dali porovnať s béčkovými horormi, ale to je zavádzajúce, ako samotný Trier. Aj jeho posledné faux-pas na tohtoročnom Cannes poukazuje na to, že sa rád zahráva, robí z ľudí hlúpákov ... ale iba tým zakrýva svoj vnútorný boj, ktorý premieta do svojich postáv, odsúdených na smrť. Tak, ako v jeho poslednej "Melanchólii". Pre mňa to bol silne emotívny zážitok. Úvodné scény obrazovo krásne, k tomu nádherná hudba a záverečná scéna ma celú roztriasla, nemohla som dýchať, chcelo sa mi plakať - ktoré filmy toto v nás dokážu vyvolať? Máloktoré. A preto Trier patrí u mňa k tým top trom režisérom, ktoré milujem a na ktorých nikdy nezanevriem, aj keby sa akokoľvek spackali, lebo už doterajšiu tvorbu nič neprekryje. Spomeniem ešte ďalšie moje obľúbené filmy od Triera : "Prelomiť vlny", "Tanečnica v Tme", "Dogville". Na ďalších si dakedy ešte zgustnem!