Madsbender

Je mi ľúto, že to musím povedať, ale Griffiths sa so svojou tvorbou doposiaľ neposunul nijak zaujímavým smerom. Splitscreen: A Love Story bol síce nie stopercentne objavný, ale zaujímavý a neotrelý experiment s vyrozprávaním klasického príbehu z inej perspektívy (doslova). Z Room 8 ešte silnejšie sálal dojem, že je to len intelektuálna hračka bez väčšieho významu a nejakej invencie. Naproti tomu A Solitary World už je vyslovene len prázdnym sériovým produktom, akých sú desiatky, ktorý pod relatívne pekným, ale až príliš univerzálnym vizuálom, v ktorom sa nič nedeje, len putuje náhodnými lokáciami, skrýva "filozofické hĺbanie" a všeobecné, všeobjímajúce rozjímanie a poznanie bez nejakej výpovednej hodnoty. Po stránke formy aj obsahu absolútne zbytočné a nezaujímavé. 20% Video tu.

Genderová hot&sexy paródia, ktorá záhadne odkazuje (názvom, fontom, "hercami") na vtedy ešte nevzniknutý izraelský čiernohumorný kriminálny thriller, s ktorým však nič nemá spoločné. Trocha otvoreného prístupu k tradičným sociálnym vzťahom a moderným "klubovým vymetačom" (ako ich ja volám). Ono sa to nezdá, ale má to niečo do seba. A spojenie zvuku a obrazu funguje perfektne. 80% Video tu.

Hororové podobenstvo o uniformite a masmediálnej kontrole nad modernou civilizáciou. Monštrózne decibelové industriálne peklo, ktoré sa vryje hlboko do pamäti. Aphex Twin je šialenec a Chris Cunningham tiež, to som vedel dávno. Ale že až tak, ma hodne prekvapilo. Každopádne skvelé. Podobnosť so Skrillexovým klipom First Of The Year čisto náhodná... 95% Video tu. Masaker.

Ehm... A Sorta Fairytale je veľmi zvláštny videoklip k rovnomennej piesni Tori Amos, do ktorého bol prizvaný aj Adrien Brody, takže tunajšie údaje sú značne pomýlené (nie, nie je to ani dokument, ani dráma, ani muzikál, ani nemá 25 minút). Pracuje s metamorfózou ľudského tela a miestami môže pôsobiť až úchylne, ale je skutočne skvelý a originálne spracováva klasickú love story, v ktorej musí láska prekonať isté prekážky. 85% Video tu.

Ako celok si hodnotiť nedovolím, keďže som mal možnosť doposiaľ vidieť síce len dva Glazerove klipy, avšak bezvýhradne excelentné kúsky. Prvým je UNKLE - Rabbit in Your Headlights, zvláštny už len prácou s naráciou a hudbou opakovane ustupujúcou do úzadia v prospech deja na obrazovke, ktoré má... no, povedzme, že mnoho spôsobov interpretácie. Muž (fenomenálny Denis Lavant), kráčajúci tunelom ma ignorujúci okolie, ktorý si čosi neustále mrmle a je opakovane zrážaný autami (pozor, žiadna paródia ani nechtene vtipná vec, toto je surová esenciálna depresia) a zo zeme sa zdvíha stále rýchlejšie a obratnejšie na seba po celý čas strháva pozornosť a nebyť toho, ako perfektne hudba podkresľuje atmosféru, možno by som pieseň aj odignoroval v prospech obsahu. Efekty použité v úplnom závere klipu sú úžasné a vyrazili mi dych (teda aspoň na prvý raz). 100% Druhým je Radiohead - Karma Police, podobne komorný a depresívny, podobne hraničiaci s umeleckou formou a letmo naratívny. Nevšedné umiestnenie kamery a práca s oboma postavami vytvárajú špecifickú vťahujúcu atmosféru, a celé to veľmi pripomína najnovší Glazerov film Under the Skin - kamerou, prácou s postavami, dramatickým trojuholníkom. Neutíchajúce napätie nedovolí sa od toho odtrhnúť. 100% Pozn.: Musím zohnať zvyšok.

Fatboy Slim, Spike Jonze a Christopher Walken. Hravé, dravé, vtipné a nápadité. 90% Video tu.

Dokonalosť. Synchronizácia choreografických výstupov s hudbou a drobnými vizuálnymi trikmi ohuruje presnosťou a zladenosťou účinkujúcich. Kamerové jazdy, pozičné uhly a dovtedy vo videoklipoch nevídaná strihová skladba tvoriaca chladnú dynamiku nacvičených kreácií sa nesú presne v duchu Gondryho farbistého hravého štýlu. Jeden z najoceňovanejších videoklipov vôbec. Kto tu hodnotí čisto pieseň alebo svoje nostalgické spomienky, mal by si to pozrieť viacnásobne. Toto nikdy neomrzí. 100% Video tu.

Extrémne sugestívne zobrazenie šialenstva, v ktorom sa (nenechajte sa pomýliť úvodným výjavom navádzajúcim k zaradeniu do expresionistického filmového hnutia) kríži explicitný naturalizmus s japonským surrealizmom (halucinácie a vízie obyvateľov ústavu) a avantgardným prenikaním hlboko do chorých myslí hlavných postáv. Kríženie jednotlivých postupov a prvkov vytvára formálne i obsahovo silný zážitok. Panoptikum strachu, ilúzií a bláznovstiev plynúcich dlhými chodbami a zamrežovanými celami ústavu vrcholí v scéne masového poblúznenia a záverečného šialeného sprievodu s divadelnými maskami. Vrcholne experimentálne, surové a žánrovo na pár miestach hraničiace (ak nie už plynulo prechádzajúce) s psychologickým hororom. Majstrovské dielo. Teinosuke Kinugasa je (bol) vizionár. 100%

KONEČNE sa mi podarilo objaviť Muybridgeov experiment z konských dostihov. Keď sa na internete skrýva len ako "First motion picture" alebo "Horse Motion Movie", nebol som doteraz schopný ho tu na databáze nájsť. Zaúradovala však náhoda a konečne tak môžem učiniť a ohodnotiť. K filmu: pre-lumièrovský počin, ktorý nie je ani tak filmom, ako rýchlym sledom fotografií, ako obsah správne uvádza, 24 strategicky rozmiestnených fotoaparátov s automatickou spúšťou. Jeden z pár prvých krokov, ktoré stáli u zrodu toho, čo dnes nazývame kinematografiou a dokonalý zástupca objektívnej dokumentácie prostredníctvom záznamu reality. S fikciou si ešte musíme počkať na pána Mélièsa a jeho súčasníkov.

Excelentná paródia a prehliadka tích najväčších hororových klišé (a vzrastajúcej demencie). Plnohodnotný slasher ani omylom. Jedna hviezda za krásne živé farby a atraktívnu mladú Jennifer Love Hewitt ešte stále pod zákonom. 20%