Anderton

Di Caprio je v poslednom čase dosť v kurze, tom hereckom, nie v bulvári a vyberá si na výsosť zaujímavé témy. Bohužial to robí aj Edward Zwick, ktorý podla mńa nie je až tak výnimočný režisér a nedokáže z art látky urobiť art film. Kruté scény z každodenného nelahkého života ludí v Sierra Leone striedajú výborné akčné scény a honba za diamantom, čo je na pohlad dosť divná kombinácia a nie je jasné, čo má byť v centre nášho záujmu- zábava alebo sklučujúca výpoveď. Vety typu boh toto miesto dávno opustil si mohli scenáristi odpustiť. Prepad filmu napriek všetkému nechápem.

V podstate to isté čo americký remake, ktorý som videl bohužial skor, takže je mi teraz ťažko objektívne tento film zhodnotiť. Prekombinovaný, za vlasy pritiahnutý scenár zachraňuje skvelá atmosféra a pocit, že na konci sa NIEČO stane. Ono sa to stane a je to celkom originálne, zároveň ale vyjde na povrch absurdnosť zápletky. Je tu niekolko velmi pekne natočených scén, napr. scéna v parku. Zaujímavé, že na rovnako posobivú atmosféru potrebovali v Hollywoode niekolkokrát vyšší rozpočet.

Solídna krimi veteránov Donnera a Willisa. Taká oddychovka na sobotný večer, ktorá sa dá skúsnuť aj viackrát. Bohužial je tu otravný Mos Def, ktorý si nedokáže ukojiť vlastné ego ako vačšina rapperov a skúša to aj vo filme, ťažko zrealizovatelné veci (noviny automaticky držia na skle autobusu?) a vážne nepodarený sentimentálny koniec. Willis si mohol odpustiť aj dosť nechutný knírek.

Čo sa stane, ak sa režisér rozhodne natočiť fádny príbeh manželstva, ktoré končí rozvodom v obrátenom časovom slede? Velmi zaujímavý film, kde manželské krízy a nevery nie sú v snímku to najnepríjemnejšie, to je skor úplný záver, keď sledujeme pomerne gýčové zobrazenie zoznámenia páru, pretože vieme, ako sa to celé skončí. Otázne je, či vybral Ozon tie správne okamihy z ich spoločného života.

Režijný majsterštyk, ktorý si ale vybral trochu slabšiu chvílku v scenári. Možno je to dobre a zbytočne prekombinovaný dej by bol na škodu, každopádne mi v príbehu trochu niečo chýbalo. Dúfam, že sa tá slávna bojová scéna bez strihu bude raz používať na prednáškach na filmových školách, nič revolučnejšie som už dlho nevidel. Páčil sa mi ten mierne naznačený náboženský podtext, poskytuje mi moj vlastný výklad filmu. Cuarón je podla mňa schopnejší režisér ako Greengrass, pretože dokáže natočiť scénu živelne bez toho, aby som nevedel, čo sa práve deje (viď Bournov mýtus).

Od adaptácie najslávnejšieho utopického románu som čakal viac. Príbeh sa odohráva predovšetkým v interiéroch, prvá hodina sa nekonečne vlečie a skutočne ma film pohltil až v záverečnom mučení. Film musím hodnotiť ako celok, a ten by nemal nudiť. Viac mi vyhovujú súčasné utopistické vízie blízkej budúcnosti typu Potomkov ľudí, kde si môžem celý ten systém takpovediac vychutnať na vlastnej koži. VIDENÉ ZNOVA: Na druhý krát pridávam hviezdu, toto je ten typ filmu, ktorý môže na mnohých fungovať až na druhý, tretí krát. Mám na mysli najmä jeho neakčnosť.

Na druhý krát som zistil, že to do seba pekne zapadá a rozhodol som sa dať filmu ****. Určite nie iba za premyslenú hru s časom, ale aj za krásnu melancholickú atmosféru a ústrednú dvojicu, ktorá by si mala v svojich diároch nájsť pre seba viac spoločných rolí. Niekolko scén je brilantne natočených, predovšetkým tie, kde sú Bullock a Reeves na tom istom mieste v inom čase. No a ten dom je vážne kvalitná architektúra.

Znova navnadený nadšenými kritikami (100% v Cineme) som sa nevedel dočkať súboja Depardieuho a Auteuilea. Okrem solídnej kriminálky, ktorých bolo vo Francúzsku natočených v minulosti milión, som k nej ale dostal kopec sentimentálnych a patetických kecov. Keby ale presne tak isto toto dokázali natočiť film slovenskí filmári o našej polícii, tak by som mu dal za *****. To je ale čistá teória.

Z Mannových filmov, ktoré som videl, ten jednoznačne najslabší. Lewisova postava mi tu pripomína svojou dokonalosťou Winnetoua, ktorý trafí obeť lukom na lubovolnú vzdialenosť. Pletky Francúzov, Angličanov a indiánov ma príliš nezaujali, takže tentokrát iba za ***. Možno v budúcnosti zmením názor, ale čím som starší, tým ma filmy s indiánmi (myslím tie vážne) bavia menej, takže sledovanie Posledného Mohykána možno prenechám budúcim generáciám milovníkov filmov. VIDENÉ ZNOVA: Tak som porušil moje presvedčenie a vzhliadol Mohykána novými očami. Klasická melodramatická schéma, kde chrabrý hrdina ochraňuje krásnu a bezbrannú ženu. Day Lewis sa na úlohu pripravoval pol roka v prírode, ale pripadalo mi to zbytočné, pretože Mannovi išlo iba o to, aby rýchlo utekal a pri tom mu viali vlasy. To všetko pri gýčových spomalených záberoch a doprevádzané hrdinskými úmrtiami vedľajších postáv. V rámci žánru to funguje skvele. Takže Mohykán nie je jeho najslabší film.

Tento film má jeden velký problém, a to dľžku. Nemyslím, že je tu dosť hutný scenár na epos takýchto rozmerov.Príbeh o posadnutosti dvoch chlapíkoc na opačnej strane zákona mi tak nepripadá. Navyše Mann sa nikam neponáhla, takže film občas nudí. Keď sa dostane na radu akcia, tak je zrazu všetko inak, pri tej hlavnej som nemohol spustiť oči. Potešia vedlajšie role mnohých známych mien. Na druhý krát zvyšujem hodnotenie, pretože ako človek starne, tak mu niektoré na prvý pohľad hluché miesta pripadajú viac dejotvornejšie, ako sebelepšia akcia. No a za to lahôdkové obsadenie v podstate každej úlohy vo filme.