Anderton

Ani nie tak Smithovská, ako skôr Pred úsvitovská romantika, ktorá sa nebojí byť vulgárna a občas si zamieňa tento pojem s úprimnosťou. Ja mám totiž pocit, že by som dostal viackrát vylepené za ucho, ako Wilson a rozhovor by sa skončil skôr, ako na Nový rok. Ale podstatné je, že sa na to dobre pozerá a že sa s hlavnou postavou tak veľa dnešných mladých ludí dokáže stotožniť. Úvodná masturbačná scéna by sa asi skončila tiež ináč, ako komentárom "it flattered me", ale kto vie, čo sa odohráva v skutočnosti v ženskej hlave, že....Príjemná typická a typicky americká nezávislovka, ktorá dýcha nízkorozpočtovosťou občas viac, ako jej konkurencia, ale o to tu predsa vôbec nejde, takéto filmy sú v prvom rade pocitovky.

Podobný štýl rozprávania príbehu sme videli mnohokrát....lenže až po Karnivale duší. Predtým si na žiaden nespomínam. Dobové zdroje hovoria, že Harvey vymyslel záver filmu až v priebehu písania scenára, čo sa mi nechce veriť, pretože toto je presne ten prípad, keď máte pocit, že všetko smeruje k vopred stanovenému cieľu. Dlho neveríte, že sledujete kultový horor, avšak na konci sa film poriadne rozbehne v akomsi zvláštnom, pitoreskne duchárskom zmysle slova a amatérskosť niektorých sekvencií a hereckých výkonov budete považovať skôr za klad, ktorý dodáva filmu aj po desaťročiach kúzlo. Rovnako treba oceniť aj jeho nadčasovosť v podobe posolstva a spatný pohľad na charakter hrdinky po znalosti pointy, ked si môžeme domyslieť, ako prázdny bol jej skutočný život.

Z Dôverností možno nebudete vedieť, čo si odniesť a čo má z nich vyplynúť, ale to je myslím paradoxne ich najvačším tromfom, pretože z klasických aj menej klasických životných situácií tiež častokrát nevieme, čo si odniesť, ony sa len dejú. Ak je Váš otec paranoidný, matka sebecká, sused nadržaný a priateľ ešte nedozrel, neviete potom, kde máte hľadať vzor, tak je najjednoduchšie sa sústrediť na vlastnú sexualitu. Dôvernosti sú myslím filmom, ktorý ukazuje, že intímne záležitosti sú pre ľudí dôležitejšie, ako problémy spoločenské, takže rasizmus alebo politické názory idú, pokiaľ sa jedná o vzťahy, nakoniec bokom. Podľa akého kľúča máme posudzovať, či je človek dobrý, alebo zlý? To je otázka, ktorá asi bude najviac rezonovať v divákovi po skončení filmu.

Nad béčkovosťou Masky démona by sa snáď pozastavil aj Roger Corman, nad teatrálnosťou herectva všetkých hercov nejeden divadelný herec. Maska je ale o atmosfére, o čiernobielej kamere a o tom, ako pracovať s lacnými štúdiovými kulisami a vyvolať nimi ilúziu dokonalého hororového zážitku tým teteliacim sa podperinovým spôsobom, keď je vonku búrka. Ak by som to videl prvý krát ako teenager, možno by som to považoval za kult a dal 5 hviezd, dnes mi to už, navyše umocnené zlým anglickým dabingom, pripadalo pomerne obstarožné. Našťastie myšlienky legiend, povier a rozprávok sú nesmrteľné. Kto je horší, či ten, kto je v moci satana, alebo ten, kto s radosťou upaľuje čarodejnice a surovo im pribíja masky na tvár, je na divákovi. V moci diabla sme ako ľudia chtiac nechtiac totiž všetci. Distribútor zase film nevidel: "Totéž místo v současnosti".

No jóó, v El Dorádu, tam to kdysi žilo....pre nás, mladších divákov, je El Dorádo zaujímavé tým, že sme viac zvyknutí ako "spoznávači" starších Waynových westernov na jeho mladšiu verziu a rovnako aj na Mitchumove sebavedomejšie typy z 50tych rokov, ako na ich "kotle" a otrhanejšie šaty. Rovnako máme zafixovaného Caana ako starého mentora, rozdávajúceho rady svojim potomkom a podriadeným, takže v tomto smere je El Dorado dosť paradoxný zážitok. Popravde je obľúbenosť tohoto aj napriek humoru viac menej klasického westernu daná obsadením a chémiou medzi hlavnou štvorkou, nemám pocit, že by som v ňom našiel omnoho viac, ako napríklad v podobnom Rio Bravo. Diváci roku 1966 mali určite radosť, že si mohli pozrieť sto razy videný príbeh, išlo o to, že to mohlo byť s Johnom Wayneom v takejto úlohe naposledy. Len neviem, či je tá dĺžka na škodu alebo filmu prospieva, pretože mi čím ďalej, tým viac mi prirastali títo starí (a jeden mladý) harcovníci k srdcu.

Vo filme hrajú štyri postavy. Dvaja muži, jeden ľadový medveď tu má cameo a v hlavnej úlohe sa predstaví príroda. Prepierané divné chovanie postáv sa dá vysvetliť prostredím, tým, že sa jedná o Rusov, no a ja som mal chvíĺami pocit, že sledujem ruskú variáciu na The thing a Sergeja a Pavla posadol nejaký mimozemský parazit a začalo im z toho hrabať. Možno to chcelo silnejšiu zápletku, ale asi to posledné, čo mi na filme vadilo, bola jeho dĺžka. Asi sa ešte radšej pohybujem v tomto prostredí, ako napríklad medzi palmami na exotickom ostrove. Samozrejme z prítmia kinosály alebo obývačky. Len škoda, že sa film volá Ako som dopadol toto leto a nie zimu, vtedy by to bol ten poriadny atmosférický mazec. Len to by sa už nikomu nechcelo točiť.

Po kritike života v slumoch si Blomkamp zobral na paškál imigračnú politiku v pohraničí USA, ich zdravotný systém (ešte že nepozná ten slovenský) a v neposlednom rade sa zaoberá otázkou občianskej rovnoprávnosti v budúcnosti, keď dnes jej majú politici oproti minulosti plné huby a tvorcovia si naopak myslia, že veci sa vyvinú "trochu inak". Toto nás určite na jeho filmoch baví objavovať a všetci sa tešíme, s čím príde nabudúce. Ďalej nás teší, že sa v "systéme" presadil (a etabloval) ďalší inteligentný režisér s výrazným štýlom a potenciálom do budúcnosti, ako sa to podarilo napríklad Nolanovi. Elysium je ale napriek všetkým kladom štúdiový kompromis, s čím sa nedá nič robiť, treba uspokojiť aj mladšie publikum a dodať mu cool akčné scény s vypracovaným Damonom a démonickým záporákom. Asi starnem, ale už ma príliš nebavili. Na druhú stranu si myslím, že trocha toho scenáristického klišé ešte žiadne sci-fi nezabilo a pokiaľ bude scenár braný ako jedno z negatívov Elysia, ja budem jeho nenápadné zvraty obhajovať a považovať ho za celkom rafinovaný (hlavná postava dlho nevie zásadnú informáciu, všimnite si, v akej pozícii sa nachádza v dvoch tretinách filmu napriek očakávaniam diváka).

Pred Spálenými spomienkami varujem divákov, obľubujúcich jasne danú a rozvíjajúcu sa zápletku, dejové zvraty, milostné vzplanutia a jasný koniec. Doporučujem ich vnímavejším divákom, ktorým stačia ku šťastiu dobré herecké výkony a dotyk reality. V tomto filme sa skľbil dvojí prístup k realizmu, totiž život zobrazenie života "socky" a života strednej vrstvy a ich konfrontácia. Je to akási kombinácia európskeho artu (už podľa mena režisérky) a americkej nezávislej drámy, ktorá ale nemá vzhľadom na komornosť oscarové ani komerčné ambície. Je to typ filmu, ktorý sa absolútne nehodí do multiplexov, ale klubové kiná ich tiež nezaradia do programu, pretože európskeho artu a amerického nezávislého filmu je tiež obrovské množstvo a takýto film si distribútor nedokáže typovo zaradiť. Tak ostáva DVD, ale väčšinu divákov príjemne prekvapí až v televízii.

Ja viem, že Argentova tvorba je hlavne o šialenom farebnom vizuáli, ale v prípade Vtáka by som určite neopomenul ani "šialenú" hudbu, ktorá dotvára atmosféru filmu neuveriteľným spôsobom. Špeciálne pri naháňačke medzi autobusmi, pri ktorej som si spomenul na Memento. Vták je film, ktorý svojimi logickými nezrovnalosťami v priebehu filmu diváka pripravuje na najhoršie možné alternatívne konce, ale mňa naopak záver uspokojil, pretože aj keď je očakávaný, dáva predošlému deju význam a dá sa povedať, že všetko vo filme je na konci vypointované. Dokonca ostávajú niektoré otázky do budúcnosti postáv zaujímavo otvorené. Argento sa snažil prelomiť jednu trilerovú dogmu, čo sa mu svojim spôsobom podarilo a naštartoval kariéru solídnym, i keď v niektorých smeroch dnes už úsmevným trilerom.

Po všetkých stránkach predvídateľné, ale má to šmrnc, nadhľad a vtip. Ale zase nie po celý čas a iba do určitej miery. Nie sú tam aj napriek po music chvalabohu žiadne popkultúrne odkazy a mladí herci sú celkom sympatickí. Prečo to trvá výrazne cez dve hodiny a prečo to má dokonca aj SE, to nechápem (umelecký presah ním asi režisér nezamýšľal) a neviem, či náhodou princeznina komorná a tá kováčka neboli krajšie, ako Shannyn. Vlastne nechápem, prečo sa tá kováčka do Williama nezaľúbila, mohla byť z toho aspoň poriadna dráma. Že sa jedná o film na víkendové popoludnie, vhodný pre trávenie rezňa so zemiakmi v žalúdku, netreba opakovať.