jhrasko

...láska čo nebolí, nebola láskou pravou...

Nikdy by mi nenapadlo, že sa zamilujem do islandskej Bárbiny. Potenciál dlhodobo kultovej záležitosti paradoxne strácajúcej dych v RPG scénach. Tak či onak, permanentný úsmev a pre tých, čo nevedia, prečo je DVD práve dvd, tu je vysvetlenie: DIE, VIDEO, DIE. Nech žije Playmolas! P.S. Hildur je tak trochu Majka z Gurunu.

Skvelá psychologizácia postáv, objavne na svoju dobu i u vedľajších /rodičia/, kompozícia scén, nasvietenie, Gerardove nehviezdne krivé zuby a luxusné scény s vínom z rokov 1905/06. Celkom zaslúžene klasika.

"U can kiss me if U want to.." a mne sa gúľali slzy ako hrachy. Každá jedna scéna, v ktorej sú Georgia a Beagle spolu je gilbertovskejšia než samotný Gilbert - čistá, nežná, láskavá a najmä slobodná a skutočná. Všetky ostatné línie sú plné sentimentu, často americky neznesiteľného, moja romantická duša ale nemože inak. Odpúšťam, Mary Stuart, a ďakujem zároveň. Kristen a Aaron sú mega hviezdy. Tak dobre teda, hviezdičky. Oči, prekrásne oči.

Malebná dedinka, školské letá, prísny otec, outsiderstvo, ktoré bolí a núti utekať inam. Švantnerovsky nostalgické, toto ale nie je život bez konca, toto je život na počiatku..a všetko, čo si v ňom so sebou kotúľame pred sebou.

Paradox ! Nadpozemsky som očakával, pozemsky "prekvapený" som z kina odchádzal. Paralela s: Matrixom (nech som originálny), Batman begins a najmä so Shutter Islandom (nielen nijak zámerným výberom hlavného predstaviteľa). Snáď sa Leo po tohotoročnej filmovej expedícii do duše muža/samotára neožení - neodporúčam mu to. Čas ukáže!

Tak ako je oficiálny text distribútora v obsahu rýdzo slovenský, ľúbozvučný a čistý, taký je i film samotný (hoc extrémne smutný). "..ospalý letný deň, vo vzduchu visí dážď, nevädze belasé, očami dieťaťa stále sa dívam na ňu aj po čase.." Herecky presné a nepreexponované (čo oceňujem najviac). Námet i scenár sú z pera Petra Jaroša, autora (nielen) Tisícročnej včely.

S Bohom si nikto z nás nie je roveň..a ak sa chceme pýtať, Bohu sa smú klásť len tiché otázky...a ja by som sa pýtal, akurát neviem ticho...neviem...neviem...

Päť mníšok, jeden hollywoodský štramák, ktorý nosí gate prekliato vysoko (to chcelo Oscara za kostýmy), vyšinutá miestna samaritánka, sofistikované dieťa a k tomu asi prvý gay amerického filmu, ktorého inakosť scenárista povýšil na niečo hlboké a spásonosné. Mozaika je až príliš "farebná", aby sa autorom podarilo úspešne preniesť na diváka častú a prirodzenú bezútešnosť rehole mníšok (i iných Božích dcér a synov). Technicolor nie je všetko, resp. menej je niekedy viacej.

Ušľachtilo vybrnkávaná country nuda. Prečo mám pozerať na film len cez herecké výkony, ktoré, akokoľvek skvelé sú, nedokážu zakryť jedno autorské klišé za druhým ?! Americký sen je splnený, Jeff Bridges má Oscara a mne neostáva než napísať: Crazy & Sentimental Academy Members.