Onibaba

『Jama. Hlboká a temná. Jej temnota pretrvala z pradávnych časov.』 • Japonský režisér Kaneto Šindó, podľa môjho objektívneho uhla pohľadu, nakrútil pomerne dosť sugestívny snímok 「o dvoch japonských amazonkách」 , nakoľko boli väčšinou nielen sporo odeté, ale zároveň sa k tomu vyznačovali i obzvlášť surovým správaním, a taktiež i brutálnym zachádzaním, spočívajúcom v chladnokrvnom zabíjaní, ako je možnosť vidieť hneď v samom úvode. Aký na to vlastne mali dôvod? • Jedným z nich by mohlo byť kľudne to, že je znovu obdobie drsných vojen, a tak najmä kvôli tomu teraz nastávajú mimoriadne kruté časy, čo sa konkrétne týka, povedzme, nedostatku obilnín, trebárs, najmä pre obyčajných roľníkov, ktorí medzitým stihli ubziknúť do hôr, teda v tomto prípade zrovna ostávajúce 「roľníčky」 , ktoré urobia pre 「vrecúška s prosom」 , asi úplne čokoľvek, a to myslím naprosto doslova! • Totižto, ako by som to tak trochu vkusnejšie načrtol, skrátka, tieto extrémne divoké baby, sa momentálne živia dosť netradičným spôsobom (lovom na ľudí), čo som už v podstate naznačil na samom začiatku, keď vzápätí by som mal nadviazať na to, ako by si to mal divák následne predstaviť? Jednoducho. Spojte si ľudskú korisť, ktorých bude vskutku počas trvania filmu, niekoľko, a do toho si primiešajte to, že to nerobia len kvôli tomu, že by sa strašne nudili, proste z čistého rozmaru, ale práve naopak. Samozrejme, že s vecami po svojich obetiach ďalej náležite obchodujú, a to je ďalší význam tohto originálneho scenára, s akou zápletkou sprvoti intenzívne pracuje. • Našťastie nepojednával len o tejto veci, ale tiež neskoršie ponúkol i 「romantickú líniu」 , ktorú si v žiadnom prípade nepredstavujte, ako v typických, romantických komédiách. Príchod mužskej postavy znamenal zásadný zlom v (do)terajšom dianí, kedy Ona neustále behala za Ničim, alebo opačne. Vytvárala sa určitá žiarlivosť. A čo predsa ešte ten 「zamaskovaný samuraj」 , prichádzajúci až v 2/2 diania, ktorý dokonca poriadne zašermoval mečom, a ani sám nevedel, ako jeho účinkovanie priamo ovplyvnilo žiarlivú protagonistku, že samotné finále bolo maximálne strhujúcim ukončením tohto atmosferického príbehu, kvôli čomu som nakoniec pridal i tú štvrtú hviezdičku. Áno, a čo by to bolo bez tej jamy, to je ako dom bez okien, však? Dalo by sa povedať, že『stelesnila』hlavnú úlohu, do ktorej by chcel spadnúť asi málokto, čo poviete? • Možno som mal celkovo o Onibabe trošku odlišnejšiu predstavu, ale zväčša spĺňala to, čo má v titule, a som z toho akosi mierne vykoľajený... (05.02.2023)

Ano! Konečně po dlouhé době nějaký asijský horor, který mě nejen že nenudil, ale také příjemně překvapil. Onibaba je velmi dobré japonské dílo, které má mnoho co nabídnout jak hororovým, tak i vyloženě nehororovým divákům. Potěší velmi atmosferickým prostředím rákosové planiny a hlubokou jámou uprostřed. Většina děje je spíše jen syrovým dramatem postaveném na sexuální frustraci hlavních postav, jež se v závěru zvrhne v solidní horor. Konec si každý může rozebrat jak chce. Není to jednoznačně uchopitelné. Pro mě to bylo zajímavé a pěkné překvapení. Nevšední film, dobrý zážitek. (05.06.2012)

Výlet do duše lidi žijících ve válečném samurajském Japonsku, které se viditelně ocitlo v období velké krize. Ani ta však nedokázala vyhnat zlo zakořeněné v člověku. Mistru Shindovi stačí tři lidé, dvě chatrče a velká plocha zarostlá trávou, aby poukázal na to, že člověk je plný démonů, kterých se jen těžko může zbavit. Velmi povedený realistický snímek, který přišel o mých 5* hlavně kvůli své zbytečně dlouhé stopáži (mám pocit, že pasáže zabírající větrem lámanou trávu zabírají alespoň 20% filmu...:o)). (20.01.2010)

Teď se budu asi trochu rouhat, ale pořád musím přemýšlet nad oním plakátovým heslem - "Příběh dvou žen, které ztratily lidskou tvář". Všichni uznáváme, že je to myšleno tak, že přepadávat nebohé "pocestné", zákeřně je zabíjet a po smrti ještě okrást je velmi špatné. Také je velmi špatná závist a žárlivost, a ještě je nedej bože, strašení morálkou, peklem a démony. V případě tchýně dokonce můžeme vzít výše uvedené heslo doslova. No, ale na druhou stranu ... neztratily ony ženy lidskou tvář proto, že začaly zabíjet z hladu a ne zbytečně a pro potěšení jako lidé? Také chování tchýně bylo založeno na pudu sebezáchovy - "když odejde, sama nemohu zabíjet". Já bych ze ztráty lidské tváře obvinila spíše jiné: "Potom nás zajali a tak jsme bojovali za toho druhého císaře". A HLAVNĚ - dají se vůbec příběhy ze středověku posuzovat z jakéhosi morálního hlediska? (07.09.2009)

Luna svieti, samurajovia zomierajú, dievčatá s odhalenými prsiami utekajú popri vode, v trstí sa trochu mystifikuje a démonizuje, je tam jedna jama, čo je ako keby bezodná priepasť všetkého vojnového zla, ktoré príde na pokojné trstinové susedstvo a potom ešte Šindó dávkuje atmosféru aká bola možná len v 60 rokoch. Film, ktorý nie je ani horor ( pre dnešného diváka) ani nejaká psychologická dráma. Je to taký typicko atypický príbeh dvoch žien, ktoré vedia skákať a utekať, niekoľkých smrtí a štipky erotična. Hajašiho hudba sa ale hravo vyrovná desivým soundtrackom zo súčasných hororových skvostov. A za mňa parádna vec, čo nestarne ale dozrieva ako to povestné víno, ktoré nemá s týmto filmom absolútne nič spoločné. (08.03.2017)