Lidský úděl 6.: Naleziště
Ningen no jôken III
The Human Condition III: A Soldier's Prayer
Obsahy(1)
Režisér Masaki Kobayashi nabízí divákovi monumentální válečnou fresku, která začíná v roce 1933 vpádem japonských vojsk do Číny a končí zajetím hlavního hrdiny po porážce Japonců sověty v Mandžusku. Hlavní hrdina Kaji (Tatsuja Nakadai) se neustále snaží povznést nad zkorumpovaný systém, ale zjišťuje, že jeho morálka je na překážku... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (26)
Veľmi náročne dielo o morálke a ľudských činoch. Nebudem rozpisovať 9-hodinovú strastiplnú cestu ani vojnové udalosti. Prítomní recenzenti už to veľmi dobre opísali. Ja len na margo chcem pochváliť hlavného, ešte veľmi neskúseného herca Tatsuya Nakadai, ktorý počas nakrúcania všetkých častí očividne dospieva telesne i herecky. A Kobayashi sa u mňa týmto počinom nezmazateľne zapísal medzi japonskú kinematografickú špičku! Ľudský údel pre svoju náročnosť a zdĺhavosť vyslovene neodporúčam bežnému ani vojny chtivému divákovi. Nejde v žiadnom prípade o efektné výbuchy a po lopate vykreslenie hrôz vojny. Najdôležitejšia je premena citlivej bytosti v bezmocnú "existenciu". 100% ()
Pád armády a úpadek hrdiny táhnoucího se dvěma druhy pustinou. Zajat a nakonec je sám.(90%) ()
Tenhle film by udělal z Rumsfelda pacifistu. Každopádně, celá trilogie je jeden z nejlepších kousků, který kdy byly natočený. ()
Důslednost Kobajašiho humanistického a protiválečného postoje jsem náležitě ocenil, když se mi průběžně vnucovalo srovnání s jinou třídílnou epopejí natočenou ve zhruba téže době, totiž s Vávrovými služebnými omalovánkami o husitech. I v "Lidském údělu" se zápas dobra a zla odehrává spíš tezovitě a patos podání se často ocitá za hranicí, která v našich středoevropských očích dělí expresivitu od hysterie, ale film nabízí nespočet silných okamžiků a jako celek si dozajista zaslouží přívlastek mistrovský. ()
Po zhliadnutí všetkých troch častí vo mne prevládajú zmiešané emócie. Ningen no jôken je naozaj unikátne dielo, ktoré má nemalé kvality. Je tu však jedno veľké "ale". Ak si chcete toto epické dielo užiť naplno, musíte urobiť nejaký ten kompromis. Tým najväčším kompromisom, ktorý musíte urobiť, je odpustiť Kobayashimu naivné, nelogické, niekdy až telenovelové poňatie (možno za to nemôže režisér, ale samotná predloha, to nedokážem povedať, keďže som predlohu nečítal). Konkrétne sa jedná o neustále sa opakujúci vzorec - Kaji sa dostane do situácie, kedy je svedkom neprávosti a skazy ľudskosti, pre ktoré žiada trest, ten neprichádza a Kaji si zas a znova musí povedať, že život by bol jednoduchší, keby nebol taký idealista. Ďalšia vec, ktorá bola dosť otravná, je vykresľovanie minimálne 90% postáv v negatívnom svetle. To znamená, že ak sa nad všetkými postavami človek spätne zamyslí, tak si uvedomí, že takmer všetci sa pohybujú minimálne na hranici legálnosti a tolerovareľnosti. Keď sa to všetko sčíta, tak musím prehlásiť, že už len kvôli obyvateľstvu do Japonska nechcem nikdy vkročiť! Ale ak dokážete všetky tieto neduhy tolerovať, tak Vás čaká strhujúci zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnete. ()