Sním či bdím?

Keď sa ustáli zrak z animácií a podvedomie rezignovane prijme fakt. že žiadna postava definitívne zo svojho rozprávkového alter ega neožije ani po desiatich minútach, následne sa uši začnú koncentrovať aby si mohli po tomto filme dať s mozgom vysokých 5 a vtedy začne všetko fungovať až elektrizujúcim dojmom. Kto to videl prvý krát a nemal na to nervy nevadí, mama spraví v nedeľu koláč. Ale kto tomu dá šancu aj druhý krát sa stane možno na takomto IQ porne závislý. (06.10.2014)

Hoci je toto dielko veľmi inšpiratívne, nemôžem sa ubrániť pocitu, že by ovela lepšie vyznelo ako krátkometrážny snímok, ktorý by naplno obsiahol jednu, dve filozofické myšlienky.. 99min totiž obsahuje mimoriadne vela existencionalistických úvah, ktoré sa v tej veľkej kope strácajú a v žiadnom prípade ich divák nemôže všetky stráviť a vychutnať si ich naplno. No aj tak filmu ďakujem za filozoficky plodný večer. (23.01.2008)

Súhlasím s BlueZero , že to skôr súbor rôznych filozofií a pohľadov na svet. Formálna stránka je naozaj zaujímavá. Na zažiatku možno trochu rušivá ale po čase začne pôsobiť príjemne. Tiež ma potešila kvalitná hudba počas filmu. Tento film sa nedá pozrieť na jeden krát, pretože nemá skoro žiadnu dejovú osnovu. Film sa nepohybuje vertikálne, naopak skôr horizontálne a to spôsobom ponorenie sa - rýchle vynorenie, a znova ponorenie - rýchle vynoreniem, a znova... Mne tento film dal všetko už dobrých 20-30 minút pred koncom. Samozrejme je v tom cítiť psotmodernu ale v nej koniec koncov žijeme (či to chceme alebo nie), všakže?! Je to trošku ako filozofia drive-in. Zastavíte sa pri autom pri menu, postojíte tam 90 minút, a je už na vás či si niečo objednáte alebo odídete. Ja som si vybral a po skončení filmu zo mňa trieštili jedna myšlienka za druhou až som si ich musel zapisovať na papier. Toľko k tomuto filmu. Možno nekompaktný komentár, ale ono to pri tomto filme nešlo. Už sa teším ako si ho pozriem zas. (29.07.2005)

Superoriginální filozofická animovaně-hraná meditace. Richard Linklater se stejně jako ve filmech Before Sunset a Before Sunrise snaží divákům představovat myšlenky, názory, pocity v originální a zábavné formě. Jenže narozdíl od obou uvedených filmů je Waking Life z velké části jen pseudointelektuální žvanění, slovní průjem, který budí zdání hloubky a moudrosti, ale ve sktuečnosti je to jen blábol. Určitě jsou tam i zajímavé myšlenky, zajímavě podané zajímavými figurami, ale bohužel jich je příliš málo. Prázdné tlachy tentokrát vítězí na plné čáře. Přesto je forma tohohle snímku natolik originální a podmanivá, že dvacet třicet minut se na to dá koukat docela bez újmy. Kdyby Linklater ubral na pseudoinťoušství a přidal na opravdové hloubce a kdyby navíc skončil právě už po té půlhodince, byl by to jeden z nejzajímavějších nezávislých filmů za hodně dlouhou dobu. (27.01.2005)

(Pseudo)inťošský raj, z ktorého mi skoro vybuchla hlava. Musím začať na staré kolená začať fetovať.Forma je aspoň prvú štvrťhodinku zaujímavá a Linklatera mám podobne ako Soderberga rád, kvôli tomu, že sa celú kariéru hrajú a točia si pre seba. Občas však zabúdajú na to, že ich výplody pozerá aj niekto iný než oni 5/10 (28.01.2019)