Režie:
Charlie ChaplinKamera:
Roland TotherohHrají:
Eric Campbell, Charlie Chaplin, Edna Purviance, Henry Bergman, Lloyd Bacon, Albert Austin, Wesley Ruggles, Charlotte Mineau, Leo WhiteObsahy(2)
Charlie pracuje vo filmovom ateliéri ako pomocník, svojou nešikovnosťou sa však opakovane dostáva do problémov pri práci so statívom či ďalším zariadením. Napokon ho obsadia do grotesky s tortovou bitkou, ktorá sa však z komediálneho oddelenia rozšíri aj do historického filmu, ktorý nakrúcajú vedľa. (STV)
Recenze (23)
Až tretí krátky film Charlieho Chaplina po sebe, sa zaslúžene dočkal maximálneho ohodnotenia, lebo sa to aj inak nedá, keď behá, ako splašený pes po filmových štúdiách, v ktorých sa horúčkovito nakrúca o stošesť... Charlie sa snaží zamestnať, uchytiť sa, ako rekvizitár vo filme, poprípade si zahrať jednu z ponúkaných úloh, a taktiež nebude núdze o štrajkujúcich pracovníkov, ktorí sa chcú s dynamitom v ruke vypomstiť, “bohužiaľ” , to by tam nesmel byť tento večne ponevierajúci sa chlapík, ktorý je vždy „v správny čas na správnom mieste” . Vlastne je to taký MINI film o filme, a to je na tom to NAJ. ()
Táto zaujímavá groteska ma trochu minula, za čo môže zrejme fakt, že mám radšej nemé gagy predvádzané vo vačšej dynamike a pohybe (inými slovami v exteriéri), ako sme toho svedkami u Bustera Keatona. Chaplina mám radšej ako kritika modernej doby, romantika vo svetlách veľkomesta a hľadača zlata. 15 minút plných gagov niekedy originálnych, inokedy predvídateľných a častokrát sa opakujúcich. Ale svojim spôsobom je to samozrejme stále geniálne. ()
Ako si Chaplin rozhneval pomocníka u kulís alebo ako viedol koláčovú vojnu v čase skutočnej vojny alebo ako sa paradoxne na svoju budúcnosť nezapojil do štrajku, lepšie povedané nepodporil ho alebo robil problémy pri fotografovaní, ktoré v tej dobe nejaký čas trvalo a on paradoxne nám priniesol z tej doby jedny z najhodnotnejších diel. Pokazil mi dojem záver s výbuchom, ale trocha aj to škrtenie predtým padacími dverami. ()
Za plátnem je rozjásanou a dupající satirou energií nabitého cirkusového klauna. Charlie Chaplin postupně nasbíral odvahu, aby vyjevil s klaunskou fanfárou odlehčené otisky reality doby a zasvěcenou znalost místa činu. Cirkusová artistika se střídá se zběsilostí, hašteřením a škodolibostí. Společnost Keystone dostává řádně do těla a nemůže hnout ani brvou, Charlie na sebe bere úbor flagelanta a cirkusový klaun září štěstím. Vedle Charlieho v roli šikanovaného a zároveň lehce potměšilého pomocného kulisáka Davida zaujme také jeho líný nadřízený a sadistický hlavní kulisák Goliáš (Eric Campbell), novicka na pozici pomocného kulisáku v utajení (Edna Purviance), obtloustlý režisér historického filmu (Henry Bergman), režisér první filmové zkušenosti Davida s Goliášem (Lloyd Bacon), k Charliemu náročný asistent režie (Frank J. Coleman), či z Charlieho velmi nešťastný kameraman (James T. Kelley). Za plátnem aneb Chaplin ve filmovém ateliéru má intenzivní frekvenci pocitů satiry, cirkusový klaun nemůže zapomenout na svůj původ a ve zběsilosti kreslí své nitro na filmový pás. Zajímavá syntéza klauna a satiry. ()
Jako dítko jsem na Chaplina chodila ráda. tehdy bylo zvykem před každým filmem promínat nějaký krátkometřážní film. Buď šlo o animované kusy nebo o černobílé grotesky. Zajímavé, že se nikdo nepozastavoval, že jde o němý nebarevný film, řechtali se všichni. Teď po letech oceňuji precizní vystavění scén a hlavně Chaplinovu všestrannost. Myslím si, že ještě pořád se od něj máme co učit. ()
Galerie (8)
Photo © Mutual Film
Reklama