Řek Zorba

Čiernobiele podanie nedá vyniknúť krásam gréckeho prostredia, ale to nie je moja hlavná výhrada k filmu. Problém som mal vôbec so sledovaním príbehu, ak sa dá to dianie takto vôbec nazvať. Zo začiatku pri zoznámení som to ešte vedel vydržať, ale neskôr ma nuda brala až na spánok. Občasná príjemne vtieravá typická grécka muzika ma prebrala, ale všetka tá salámová metóda Gréka Zorbu prístupu k životu mi akosi unikla a vôbec mi nechýba. A nakoniec tanček a rozprávky je koniec. (08.10.2013)

Nikos Kazantzakis a jeho Alexis Zorbas, to je svět! Zorbas v podání životního výkonu a.Quinna, co je to nebo kdo je to? Pudovec? Primitiv? Ne, vše špatně. Člověk s velkým Č. Kniha i film - to je pomůcka pro přežití. A to do slova a do písmene či záběru... tedy, pokud si člověk vybere.... Jaká cesta? Zorbasovo či jeho přítele? :-) Možná by se vyplatilo k našemu prospěchu i okolí nedělat ze života takovou vědu, nemyslíte? Film by bez A.Q. a nádherných scenérií a hudby nebyl asi (?) ničím vyjímečným, ale za to člověčenství si těch 5* zaslouží. A nejen za to :-) (04.02.2005)

"Život je problém. Iba smrť nie je. Byť na žive, to znamená povoliť si opasok a vyhľadávať problémy." - Alexis Zorba... Bez tohto filmu by rozhodne neexistovalo Grécko v takej podobe, aké ho poznáme dnes - Zorba je priam gréckym národným dedictvom. Knihu som síce nečítal, ale nakoľko po pánovi Kazantzakisovi pomenovali letisko hlavného mesta ostrova Kréty, tak usudzujem, že má v tomto štáte doposiaľ pomerne veľký rešpekt. Skutočný Grék Zorba (alebo presnejšie Zorbas) sa na toho filmového/knižného z povahovej stránky pomerne dosť podobá a preto ma trochu mrzí, že sa Kazantzakis nerozhodol opisovať presnú históriu. Popravde, neviem, čo som mal od filmu očakávať. Vo všeobecnosti sa veľmi nerozoberajú jednotlivé plusy a mínusy snímku a tak som sa do neho pustil celkom naslepo. Grék Zorba je film pomerne dosť starosvetský - je natočený spôsobom, akým boli natočené oveľa staršie filmy, ale je tu použité veľké množstvo zaujímavých prvkov a kamerových záberov, ktoré ale v spomínaných starých filmoch nejestvovali (napr. záber rútiaceho sa dreva z kopca). Je to tak isto film na tú dobu trošku poburujúci - najkrajšou a zároveň najmilšou scénou bola nepochybne tá, kedy sa do izby chorej Zorbovej manželky nasáčkovala celá krétska dedina a všetci jej obyvatelia spokojne čakali, kedy už konečne zomrie, aby mohli izbu vyrabovať a pekne si poodnášať jej majetok. Vecou, ktorú si na celom filme najviac vážim, je nepochybne nazabudnuteľná hudba Mikisa Theodorakisa, ktorá je prenádherným symbiotickým zlúčením celého gréckeho folklóru a ktorá sa v priebehu desaťročí stala priam metafyzickou entitou súčasného Grécka. Tá hudba je kapitola sama o sebe a dala mi omnoho viac, než celý tento film. (25.03.2018)

Pokud bych měl potřebu označit nějaký film za kultovní, pak by to by nejspíš právě tento. Pronásleduje mě od puberty a já se jím rád pronásledovat nechám. Jediný z pocitů, který pozvolna vyprchává, je nadšení. I když ten je možná ze všech nejdůležitější. Mix svobody, násilí a milosrdných lží jsem ale chápal dříve stejně jako dnes, přestože dnes je už jen málo svobody a lži jsou vesměs nemilosrdné. (28.01.2023)

O tomto filme som predtym nikdy nepocula. Ak by to bolo mozne, moje hodnotenie by bolo 3,5* alebo 70%. Dve scenky si zapamatam, prva ako kruto, hlupo a nezmyselne sa ti dedincania zachovali k vdove a druha suvisi s ich nerespektovanim umierajuceho cloveka a jeho sukromia, ked sa tam tie baby nahrnuli ako supy...To bolo teda celkom na zamyslenie. Najviac sa mi pacila ta krasna grecka hudba. Co sa tyka hereckych vykonov zo zenskych predstaviteliek ma viac nadchla Papas ako oscarova Kedrova. Sentimentalita Mme z Francuzska mi miestami prekazala, mohli dat radsej viac priestoru mladej vdove, viac ma zaujimala ona, zahadna postava, o ktorej sa divak ani vela nedozvie. A trosku dlhy film...ale odporucila by som ho, najma tym, co miluju Grecko ako ja. (26.09.2018)