Slepá bestie

Pomaly plynúca a navyše aj nudná hovadina, ktorá toho okolo hororu moc nenachodí a okolo erotiky len tak, aby to mohli pozerať aj sedemročné deti. Hlavný hrdina - slepec, je taký presvedčivý, že mu zľahka uveríte aj jeho skvelú a bezproblémovú orientáciu (LOL, ROFL, OMG, OMFG, LMAO atď.). Pravdupovediac, tak ako on sa nepohybuje ani človek , ktorý ma oči v poriadku. Budiš, niekomu pri naháňačke v obrovskom sklade netreba ani tie oči. Ale to je už len čerešnička na prehnitej torte. Cmuk do Japonska. (24.02.2008)

Zatím asi nejexperimentálnější Masumura, jakého jsem měl možnost vidět. První, delší část filmu, je zajímavá z psychologického hlediska (vztah Michia k matce v kontrastu s jeho vztahem k Aki, Akiiny pokusy obtočit si Michia kolem prstu a poštvat jej proti matce, zajímavé je ostatně i téma hmatu a slepoty), druhá část, řekněme necelá závěrečná třetina, jde spíše do extrému a prozkoumává podstatu a hranice masochismu, jen aby na závěr předvedla, jak končí překročení hranic mezi sebezáchovností a touhou po prožitku. Vzhledem k tomu, že k podobným žánrům ani tématům neinklinuji, jsou ode mě silné *** skvělou vizitkou... (08.08.2009)

Ateliér vizuálne veľmi esteticky nasnímany. Nechápem, prečo by umenie dotyku malo byť zvrhlé. Slepý ľudia namiesto oči využívajú hmat (, na tom predsa nie je nič zlé). Takže v dôsledku je to to isté, ak ide o nahé sochy. Po 3/4hod. to už začalo byť patetické. Takzvané zvrhlé chúťky mi pripadali nanajvýš smiešne, herečka akoby dostávala nespočetné množstvo epileptických záchvatov za sebou. "Zvrhlé" potreby uspokojované žene mužom ako v Ai no corrida, bohužiaľ už bez hĺbšieho zamyslenia. Ďalší snímok, považovaný za erotický. Erotika v spodnej bielizni? Mínus pre mňa aj bolo, že mi to ani prinajmenšom nepripadalo hororové. Možno v 70.rokov boli evidentne veľmi prísne kritéria, snáď keby som to videla o pár rokov skôr, mala by som rovnaký názor. (08.09.2011)

Pygmalionizmus či statuofília - sexuálna závislosť na sochách sa tu stretáva s materským oidipovským komplexom chorobnej závislosti matky na synovi. A s únosom atraktívnej modelky, ktorá má tvoriť model tentokrát pre slepého sochára. Unesená správne vytuší možnosť úniku tým, že naruší vzťahovú väzbu medzi príliš starostlivou mamičkou a jej milovaným synáčikom. Tým, že sexuálne odlúdi synáčika mamičke. K náprave oidipáku príde. Síce extrémnym spôsobom, ale predsa.  Ale čo potom? Môže sa dlhoročný spôsob prejavovania citov k neživým veľkorozmerovým sochám zabezpečený do značnej miery opičou láskou matky k potomkovi, zmeniť zo dňa na deň v čistú normálnu lásku? No nemôže. Na jednej ani druhej strane. Logicky ostáva len dekonštrukcia. Umenia i života. Výtvarne uhrančivé, psychologicky jednoduchšie, no v zásade logicky končiace dielo. S prihliadnutím k japonskej obsesii sebazmárnením. 71% (31.05.2021)

Blind Beast je ťažko objektívne hodnotiteľným výplodom japonskej kinematografie, v ktorej o podobné počiny nie je núdza. Každopádne ide o odvážnu, dejovo prekvapivú a svojim spôsobom aj novátorskú snímku s nečakaným a ťažko pochopiteľným sadomasochistickým finále, ktorá je ale pre väčšinu divákov asi ťažšie stráviteľným sústom a niekomu môže prísť aj nudná (ako miestami mne). Pre milovníkov raritných a pokleslých filmov by však Slepá Môjû mohlo byť tou správnou voľbou. (27.05.2010)