Režie:
Yimou ZhangScénář:
Yimou ZhangKamera:
Xiaoding ZhaoHudba:
Šigeru UmebajašiHrají:
Yun-fat Chow, Li Gong, Jay Chou, Ye Liu, Dahong Ni, Jin Chen, Changhui Guo, Man Li, Junjie QinObsahy(2)
Imperátor Ping, hlava dynastie Tang, vládce Číny desátého století, spalován neskonalou láskou i nenávistí vůči své ženě Phoenix rozehrává tragédii, která zasáhne každého člena královské rodiny. Panovník ví o skrývaném vztahu své ženy a jeho syna z prvního manželství prince Wana. Pronásledován stínem nevěry, panovník pomalu zabijí svou ženu jedem. Schyluje se k finálnímu boji. Na jedné straně císař, ovládaný pomstou, na druhé straně císařovna, bojující o holý život. Mezi nimi stojí tři synové, tři princové, kteří se musejí rozhodnout na čí stranu se přiklonit. Bolest a ztráta milovaných však čeká na každého z nich... (oficiální text distributora)
(více)Videa (4)
Recenze (251)
Chow Yun-Fat a Gong Li snaží seč mohou, jednoduše to nestačí - ostatní herci a Yimouova vize, opajející se v duhovém paláci sama sebou, jim podráží nohy. Na papíře má ten příběh všechny aspekty osudové podívané, ale cestou na plátno přišel o veškeré hrany a v jeho závěru se i přes veškerou snahu o gradaci neubráníte pocitu, že vlastně žádný pocit nemáte. Je to vyumělkovaná skořápka dokonale vyfouknutého vejce, která se rozpadne, když na ní zatlačíte, při snaze vymáčknout z ní jakoukoliv emoci. Smutná ukázka režisérova megalomanství. ()
Úchvatný film, ktorý však po HRDINOVI a KLANE nemá čím šokovať. Nádherný palác a zobrazenie takmer vojenského poriadku v ňom mi trochu nesadli, ale to je dosť subjektívna výčitka. Yimou sa v tomto veľkofilme pokúsil skĺbiť politiku a lásku - a podarilo sa mu to, len to už nemá takú silu, ako keď boli tieto ingrediencie (aspoň čiastočne) oddelené v jeho predošlích filmoch. V prvej polovici je asi len jedna výzamejšia (a o to pôsobivejšia) akčná scéna, v druhej polke sa akcia valí zo všadiaľ. Postavy sú krásne rozporuplné - najviac ma prekvapil Chow Yun-Fat, no Gong Li mu zdatne sekunduje. Prekombinovanosť vzťahov bolo tak akurát na hranici znesiteľnosti, akčné scény boli trochu chladné (dôležitejšie boli vnútorné boje ako tie skutočné). Celkovo je to pre mňa nezabudnuteľný film, ktorý však má na sebe nejaké tie škrabance... ()
Klasicky krásné vizuálně, jak jsme u Zhanga zvyklí, ovšem tentokrát s hodně tragickým dějem a především závěrem. Krásné bitevní scény, zajímavé císařské rituály a zvyky, malinko mi vadila jen nedotaženost některých dějů, lépe řečeno jejich vysvětlení (císařovna a její vztah k císaři, druhý syn a jeho zvláštní postavení v rodině). ()
Na Kletbu zlatého květu se hezky dívá a Zhang znovu předvádí podobnou stylizovanou hru jako v Hrdinovi a Klanu létajících dýk. Jenže jestliže v Hrdinovi mohl divákovu pozornost udržet každou chvíli jiným pohledem na věc a u Klanu vše jistily rychlé změny prostředí, tady už se Yimou Zhang pouští do něčeho, na co očividně umělecky nemá - konverzační drama. Téměř smrtící pro Kletbu je to, že nemá dějový oblouk. Od začátku je jasné, že děj skončí v krvi, a to se také skutečně stane (ne, opravdu to není spoiler). Žádná gradace k tomu ovšem nevede. Běžnému divákovi se při sledování vybaví hned několik motivů ze Shakespeara, těm ve filmu zběhlejším zase jméno Akiry Kurosawy. V obou případech je ale jakékoliv srovnání s Zhangovým eposem poněkud urážlivé. ()
Posledný Zhangov počin je vskutku tvrdý oriešok. Nie je to totiž to, za čo film vydával trailer. Pokiaľ úpútavka sľubovala divákom dynamický wuxia film, samotná projekcia ich očakávanie nevyhnutne sklame. Paradoxne si na svoje prídu ľudia, ktorí dokážu viac oceniť výborne vystavanú drámu. Výtvarne je film ako to u Zhanga Yimou býva už pravidlom dokonalý; kostýmy i interiéry sú doslova „cisárske“ . Ona prezdobenosť a tomuto filmu toľkokrát vyčítaná maniera je podľa môjho názoru skôr požiadavkou prostredia v ktorom sa film odohráva. Pokiaľ v Hrdinovi sa farebná štylizácia dosahovala jednofarebným zladením kostýmov všetkých postáv a v Klane zladením postáv s prostredím, v Kliatbe si môže režisér dovoliť omnoho väčšiu opulentnosť práve preto, že sa príbeh odohráva v cisárskom paláci. Ak recenzenti čakali, že sídlo ríše stredu bude vyzerať ako víkendový zrub donského kozáka, nie je to problém Zhangov , ale ich. Príbeh je veľmi pútavo vystavaný a i keď vám niektoré vodítka dá film už na začiatku, o čo vskutku ide sa dozviete až tesne pred záverečným masakrom. Práve v záverečnej, akokoľvek efektnej masovke by som videl jediný zápor filmu. Výborne zladené masy lukostrelcov v Hrdinovi tu nahrádza neprehľadne natočená bitevná vrava. Od režiséra Hrdinu by som čakal trochu koordinovanejšie a štylizovanejšie „masovky“ než je záverečný masaker na námestí pred palácom. Ale poďme chváliť – okrem scenára postupne nabaľujúceho ďalšie a ďalšie časti tragického puzzle je potrebné pochváliť hercov. Gong Li i Chow Yun Fat sú ázijské extratriedy a obaja svoje postavy predvádzajú s ľahkosťou a pritom veľmi plasticky. Anti-chémia medzi nimi funguje skvele a bez nich by film nebol ani spolovice tým čím je. A to je najväčšie čaro tohto filmu – to čím je. Pretože nie je ani Hrdinom, ani Klanom (a samozrejme ani Cestou domov ;-) ) . Je antickou tragédiou natočenou v čínskom štýle, kde kolotoč intríg rozprúdený jedinou postavou, ktorá si myslí, že nemá čo stratiť, ju oberie o všetko čo má a na jej patovej situácii zo začiatku sa vôbec nič nezmení. 10/10 P.S. Nie všetko čo má cez hlavu čiernu fusaklu je ninja . ()
Galerie (87)
Photo © Sony Pictures Classics
Reklama