Od Tatier po Azovské more
Obsahy(1)
Slovenská filmová spoločnosť Nástup vyrobila prvý slovenský celovečerný dokumentárny film Od Tatier po Azovské more, venovaný vojnovému ťaženiu na východnom fronte. Vznikol v roku 1942 v réžii Ivana J. Kovačoviča. Film zaznamenáva boje a postup slovenskej armády proti Sovietskemu zväzu po vypovedaní vojny v roku 1941. (oficiální text distributora)
Recenze (15)
Tento film je propaganda a má veľkú historickú hodnotu vzhľadom na mapovanie vtedajších udalostí a aj ako zosobnenie vtedajšej propagandy. Ukazuje prakticky vojnu hrou, ospevuje obludnú zločinnosť, ktorej sme sa dopustili a to útok proti našim slovanským bratom a sestrám. Iste boľševizmus napáchal veľa zla, na Ukrajine dokonca masový teror, ktorý spôsobdil, že zbedačený ľud sa často pridával k fašistom, ale to, že to bol boj dvoch ideí zla a to, že tam bojovali zmanipulovaní ľudia sa nedá poprieť. Áno, naša vlasť sa vtedy hlásila silnejšie ku kresťanským hodnotám, na tom nevidím nič zlé, ba naopak, ale to, že vtedajšia klérofašistická vláda prekrútila idey kresťanstva, to že poslala našich bojovať proti bratom a sestrám, to že sme platili za zabíjanie našich židov, to že zabíjali našich partizánov a odporcov režimu, či vypaľovali dediny, vrátane domov mojich starých rodičov, to sa nedá zabudnúť. Strašenie tým, že by nás Maďari obsadili s Nemcami a zničili by nás bola hlúposť, keďže po víťazstve nacistov sme mali byť vyhladení, či použití ako otroci, taktiež zvyšní ľudia prevychovaní a pomiešaní. Možno by dnes žili nejakí potomkovia ľudí, ktorých naši vojaci zabili, možno by sme zdržali postup nacistov, ale áno, možno by sme museli priniesť veľkú obeť. Tiso to možno spočiatku myslel na rozdiel od Tuku, Macha a možno aj Ďurčanského dobre. Hovorí sa, že bol umiernenejší, no potom urobil zločiny, ktoré mu dejiny nezabudnú a tiež mu to nezabudli ani po vojne. Keďže vraždenie a tresty smrti odmietam, nemali ho zabiť, ale rovnako nesúhlasím ani s akýmkoľvek vraždením za údajný lepší život v boji proti nepriateľovi. Naša armáda bola vtedy kolieskom vo veľkom voze zla a preto som rád, že niečo takéto je, aby sme nezabudli. Škoda, že ani niektorí nevedeli, čo činili. Film treba brať s nadhľadom a ozaj sa treba zamyslieť, čo z tej propagandy máme aj dnes, čo sa rozvinulo, pomenilo a aký to malo vtedy vplyv na ľudí a dnes má z historického hľadiska. Ja som rád, že sa to zachovalo, napriek tomu, že propagandistické filmy odsudzujem, ale toto je dokument, je to niečo iné ako bežné manipulácie, je to symbol, smutná spomienka, skrátka by sme na to nemali zabudnúť. ()
Byl to právě první slovenský celovečerní film, u kterého jsem si plně uvědomil, co je na propagandistických filmech podobného ražení (tedy filmech o vojenském postupu, válce a její obhajobě) nejhrůznější. Není to zjevné překrucování historie, chorobný nacionalismus ani pochopitelná jednostrannost pohledu, ale absence, neviditelnost obětí a jejich maskování falešným optimismem. Slavnostní pochod střídá metráž z boje, boj - působící až podivně odlehčeně, ba jako nevinná hra, protože nevidíme nikoho umírat - střídají záběry na obědvající vojáky, smějící se vojáky, přesuny, manévry, strategické plánování, polní pekárnu, zidealizovaný kontakt s domorodci na dobytém území a tak je to stále dokola. Ani stopa po utrpení, strádání, bolesti. Všechno je báječné, mechanismus nemá slabého místa krom občasné únavy. I počasí se vydařilo. Technika je spolehlivá, zásobování bezchybné, vojáci jsou chrabří, disciplinovaní, v cestě jim nestojí nic jiného než jedno hladké vítězství za druhým a třes se nepříteli, protože slovenský voják bojuje za novou Evropu, za lepší svět, po boku vyvoleného německého národa a v srdci si nese nehynoucí lásku k vlasti, je neporazitelný a vůbec by bylo nejlepší, jak naznačuje pohled bezejmenného Vojáka do publika v závěru, kdyby každý mladý muž splnil svou povinnost a k tomuto hrdinskému a veřejně prospěšnému konání se bezodkladně přidal. Na frontě, jak vidno, čeká pouze lesk, sláva a železné kříže od Führera! A smrt, pokud už je přítomna, je odsunuta do zvukové stopy, kde jsou jí přisouzeny nové, vyhovující významy. Významy zbavené všech negativních konotací. Významy zbavené lidskosti. ()
Patetická slovenskosť na x spôsobov v oficiálnych tlačovinách vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) je dostatočne známa každému, kto nahliadol do knižničných záznamov alebo na pôjdy starých mám. Napriek prepiatemu významu venovanému aj slovenskej kultúre sa kinematografia rozvíjala minimálne. V porovnaní s Protektorátom Čechy a Morava akoby neexistovala. Zrejme to súviselo s vplyvovm konzervatívneho kléru (prezidentom bol katolícky kňaz Jozef Tiso), neprajúcemu novým umeleckým postupom. Popisovaný dokument je výnimkou, a zároveň potvrdením tejto domnienky. Film totiž plní úlohu propagandistickej agitky presne v duchu vládnucej ideológie. Ukazuje víťazný postup Slovákov, ktorí ako zosobnenie udatného trpaslíka, vyhlásili už v r. 1941 vojnu červenému obrovi. Odboľševizovávanie Ruska je rýchle a takmer bezbolestné. Vojaci sú vysmiati, dobre živení (uvidíme aj zabíjačku) a udatne napredujú žírnou rovinou, ubiedených obyvateľov zbavujú červenej tyranie. Zábery na bývalé pravoslávne kostoly premenené sovietmi na sklady a sýpky pôsobia celkom vierohodne. Okrem zaujímavého pohľadu na front z pohľadu agresorov sa dočkáme naaranžovaných scén (napr. zábery z útoku z pohľadu brániacich sovietov a pod. ). Tie už príliš hodnoverné nie sú, resp. asi ako dobové fotografie v obrázkových týždenníkoch. Tie ukazovali slovenských vojakov v priamej akcii, no fotky boli viditeľne dokresľované. Žiadna veľká dokumentaristická sláva, film potvrdzuje predovšetkým dve skutočnosti: 1. Slovenský štát veľmi dbal na propagáciu kvalitného potravinového zabezpečenia v porovnaní s európskym vojnovým strádaním. 2. Manipulatívna propaganda fašizmu a komunizmu v politických dokumentoch nepríjemné fakty nahradzovala neprirodzeným optimizmom a žiarivými úsmevmi aj pri vojenských zásahoch. ()
Ťažko dnes percentuálne hodnotiť film, ktorý je tak obsahovo závadný. Dokumenty veľkej Leni obdivujeme najmä kvôli geniálnej formálnej stránke a zároveň odsudzujeme kvôli tej obsahovej. Od Tatier po Azovské more nejakými novotami filmárskeho remesla nezaujmú, poteší ale dramaturgická stránka. Film je totiž veľmi svižný, striedajú sa rýchlo lokácie, sme svedkami bojov, zábavy, osláv, záberov rozbombardovaných miest atď. Osobne ma najviac zabavilo "opekanie Jana". No a po tých kvantách až tonách hraných filmov z druhej svetovej vojny nie je od veci si pozrieť niečo"autentické", dokumentárne. Film hovorí nechtiac v tej svojej škodnej obsahovej stránke najmä o tom, že my Slováci sme sa poväčšinu času vždy prispôsobovali tomu silnejšiemu, že sme šli s vývojom a báli sa vyjadrenia svojho názoru. Nebol to samozrejme iba náš problém, je to problém menších s väčšími všeobecne. Ako rýchlo sme potom obrátili kabát, že, a sledovali propagandu rovnako škodnú z opačnej strany. Ak by som ako diktátor zadal úlohu nakrútiť propagandu, bol by som s výsledkom, aký tu vidíme, spokojný. Ešte že ním nie som :) ()
Dokument sa v úvodných titulkoch hrdo hlási ako prvý celovečerný slovenský film. Treba si uvedomiť, kedy film vznikol. Slovensko bolo samostatné a bolo nemeckým vazalom. Preto je fašistická propaganda a zanietený kvetnatý komentár vo filme zjavná. Film pútavým spôsobom mapuje cestu slovenskej armády proti Sovietskemu zväzu, na svoju dobu je dobre natočený a pútavý. ()
Hm, označit zde tento film v podtitulku za československý, to se mi nezdá... Jinak - z hlediska filmového i propagandistického je to dost slabý film, který začne brzy nudit. Běžné řemeslo, vhodné tak do filmového tydeníku, oproti německému občas ozvláštěné "zbožnou" polevou. Z hlediska dokumentárního je to dnes film zajímavý, zvláště když je to asi jediný, který vidí válku z hlediska slovenského štátu. Na celé 3* to ale není. Je to opravdu první slovenský celovečerní film? To za 1. republiky žádný nevznikl, nebo ho "v obnovenom" štátě nebrali v potaz? ()
Ťažko sa mit to hodnoti. Je to prvý celovečerný slovenský film a ešte aj slúžiaci len a len na propagandu. Kvalita podľahla času. Na ponaučenie slúži dnes pre nás ake ľahké je ovlivniť verejnú mienku prostredníctvom médii. Keď už vtedy vedeli ako správne nastrihať film a čo k tomu povedať, aby sa z tragédie stalo povzbudzujúco národne odhodlanie bojovať a zabíjať iných len pre údajný lepší život, tak čoho su schopné média v dnešnej dobe? 3* ()
Dokument o jednom z najostudnejších období moderných slovenských dejín. Z obodbia kedy sa klerofašistický slovenský štát pripojil k útoku na ZSSR a podporoval tak genocídu civilného obyvateľstva. A čo najhoršie že sme sami platili Nemcom za vývoz židovského obyvateľstva a následne zhabali všetok židovský majetok. Tfuj!!!!! Dokument "Od Tatier po Azovské more" popisuje ako sa "chrabrí" slovenskí chlapci chopili zbraní vyrobených v ich tak nenávidenej ČSR a vydali sa na pochod na Ukrajinu. Mnoho záberov plných vysmiatých vojakov a častovaných komentárom ako naši chlapci víťazne postupujú vpred. Ale zato žiadne informácie o stratách a utrpení vojakov, ktorí ani nechceli bojovať proti slovanom. Čo je ale najhoršie, že dodnes sa mnoho ľudí k odkazu slovenského štátu hlási a sú na naše vojnové zločiny hrdí. To je len jasný dôkaz aký je slovenský nacionalizmus hlúpy a obmedzený. ()
Z hlediska filmařského řemesla nic převratného, jde v podstatě o několik filmových týdeníků slepených dohromady. Z pohledu zájemce o historii jde o zajímavý studijní materiál, který dobře přiblíží tehdejší atmosféru a ideologii Slovenského štátu. Dobře že se film dochoval, určitě stojí za vidění. ()
Jedna hviezdička navyše za historickú výpovednú hodnotu. ()
Vraj prvý Slovenský film a hneď jedno obrovské fiasko. Pri hodinovej stopáži toľké množstvo failov a chýb (strih hrôza, od zhruba polovice vypadol zvuk a nahradili ho titulky, príšerný obraz, časté výpadky zvukovej stopy ...). Ale k obsahu snímku. Slovenský štát je v naších dejinách významným historickým mylníkom často vo svete pozabudnutým (Aj v tomto období sme pre svet boli stále československo). Avšak v skutočnosti sme boli kléro fašistickým štátom zvaným Slovensko. Poslušnými vazalmi nacistického Nemecka. Viedli sme vojnu proti komunistom, vyvážali sme židov, kradli im majetky, hlásali boha, národ a "čistotu krvy", zdravilo sa zdvihnutou pravicou, na lietadlách slovenského letectva sa "hrdo" týčil kríž nacistického Nemecka a SNP ktoré je u nás momentálne štátnym sviatkom bolo v tej dobe (a pre prisluhovačov vtedajšieho režimu dodnes) považované za vlastizradu. Pričom Češi boli vyhlásený za protektorát Nemeckej ríše bez boja a bez vlastnej vôle. Hanba Slovenských dejín ku ktorej sa fanatici dnes chcú vrátiť. Naivno hlúpa propaganda čias dávno minulých funguje asi dodnes. ()
Slovenský propagandistický film kde bojují na východní frontě hrdinně vojáci a postupují rychle vpřed proti bolševismu za novou evropu. ()
Hodně slušně natočená válečná propaganda a vůbec první slovenský film. Není moc co o filmu napsat, snad jenom že je to nacistická propaganda o slovenských vojácích bojujících na východní frontě. Film je dost často probíraný i dnes a neustále o něm vznikají žhavé debaty. Mě to celkem zaujalo a snad i poučilo, avšak informace obsažené v tomto filmu beru s určitou rezervou. ()
Vše již bylo řečeno přede mnou, ale i za sebe napíšu, že se mi tento dokument poměrně líbil svým svižným tempem a zajímavými záběry (na techniku, boje, uniformy a výstroj atp...) . Zajímavé záběry z válečného tažení, o kterém se dnes již moc nemluví a je poměrně zapomenutou kapitolou slovenských dějin. Ideologii tohoto propagandistického filmu hodnotit nebudu, jelikož tehdejší doba Slovensku opravdu nepřála a Maďaři by si byli na Slovensku jistě krvavě pochutnali, kdyby si nezvolilo svou cestu pod direktivou Reichu. ()
Nepříliš zajímavý film o Slovensku, které se vydalo ruku v ruce se svým kamádem Velkoněmeckou říší vytvořit novou Evropu a vyhlasílo válku Sovětskému svazu. Jejich válečné úsilí na cestě k 2500 kilometrů vzdálenému Azovskému moři mapuje tento dobový dokument. Kromě veselých slovenských vojáků, generála Čatloše a jejich velkého prezidenta Jozefa Tisa se můžete těšit i na balení vánočních dárečků a spoustu rádoby prozřetelných politických rozborů. No a samozřejmě by to nebyli Slováci, aby do toho nezatáhli i ten svůj křesťanský fanatismus ... ()