poster

Django (festivalový název)

  • Francie

    Django

  • Slovensko

    Django

Životopisný

Francie, 2017, 117 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • PAGE
    ****

    Film o jednom z nejlepších jazzových hráčů na akustickou kytaru Jeanovi "Django" Reinhardtovi, který jakožto Cikán prchá před nacisty z válečné Francie. Skvělá jazzová hudba samozřejmostí.(22.12.2017)

  • easypete
    *

    Djanga Reinhardta mam ako hudobnika napocuvaneho. O to viac ma hneva, ze tento film sa okolo hudby a jeho tvorby v skutocnosti len obtrie. Namiesto pohladu do zivota hudobnika, jeho detstva, tvorby a vsetkeho okolo toho vas caka len dalsi tuctovy film o francuzsku okupovanom nacistami. O Stephaneho Grappelliho tam ledva ledva zakopli. Velka skoda. Ja ako fanusik “Džanga” som sklamany.(27.1.2020)

  • Volodimir2
    ***

    Film je natočený podľa románu Alexisa Salatka "Folles de Django". Hlavnou ideou tohto filmu bola neuveriteľná hudbu Djanga (Jean Baptiste Reinhardt) a prenasledovanie Rómov nacistickým Nemeckom. Prijatím diskriminačných zákonov boli cigáni od roku 1935 postavení úplne na okraj spoločnosti. Nacistickí lekári začali sterilizovať cigánske ženy, museli nosiť hnedý cigánsky trojuholník, boli sústreďovaní v zberných táboroch, nesmeli žiť v mestách a museli tvrdo fyzický pracovať . Väčšina z nich putovala do Osvienčima. Celkovo bolo v Európe zabitých 277 100 cigánov. V krátkom časovom úseku komentujem už druhý film zaoberajúci sa cigánskym holokaustom (Nezabudnite na toto dievčatko,1960). Django je čiastočne životopisným filmom o belgickom cigánskom hudobníkovi, ale film nemá nič spoločné so skutočným hudobníkom. Django bol síce výborným hudobníkom ale nebol silnou osobnosťou, otázku holokaustu neriešil, pokiaľ sa konkrétne nezačala týkať jeho rodiny. Mal trvalé bolesti v ruke nakoľko mal funkčné iba 3 prsty na ľavej ruke a aj vďaka tomu sa zrodil nový hudobný štýl „cigánsky jazz“. O 2 prsty prišiel pri požiaru v roku1928. Film by mal odovzdávať jeho silnú lásku k hudbe a cigánsky temperament, ale vôbec sa nezmieňuje o jeho kamarátovi Štefanovi Grappellim, ktorý bol taktiež vynikajúcim hudobníkom. Dej sa venuje roku 1943 v dobe nemeckej okupácie Francúzska, kedy bol Django veľkou hviezdou v Paríži, obdivovali ho aj okupujúci nacisti. A tak dostal ponuku hrať na olympijskom štadióne v Berlíne, on radšej volil útek do Švajčiarska, ktorý ale bol komplikovanejší, ako sa zdalo. V záverečnej scéne z roku 1945 počujeme Rekviem pre cigánskych bratov (Cigánska omša), ktorá zaznela po 2. svetovej vojne iba raz nakoľko partitúra sa stratila.(5.4.2018)

  • st3f0o
    ***

    Slabý filmík, skvelá hudba.(27.3.2020)