Na cestě

Neviem či je v Bosne a Hercegovine tak málo hercov, toto je totiž môj druhý film od Jasmily Žbanič s takmer totožným obsadením. Skôr to asi bude tak, že má svojich obľúbencov, ktorých rada obsadzuje. Ale to len tak na okraj...Na putu je zaujímavá sonda do života v povojnovej krajine. Príbeh mladého páru Luny a Amara, ktorý sa snažia o splodenie dieťaťa. Túto ich snahu však naruší náhle Amarove vsplanutie pre moslimskú vieru, ktorá je pre neho únikom z jeho životných zlyhaní. Prílišným "tlačením" na Lunu ohľadom viery však postupne začína strácať aj ju, až...až na ten záver. Tento typ ukončenia filmov takmer bytostne neznášam. Celkovo ma to však zaujalo a rozhodne to nebol zabitý čas. Videné v rámci Challange tour marec 2016 - 30 dní so svetovou kinematografiou. (01.03.2016)

Podľa mňa fantastický film. Veľmi moderný film v produkcii štyroch krajín odohrávajúci sa v krajine postihnutej vojnovými hrôzami. Slovanskej krajine, kde však väčšinové obyvateľstvo vyznáva islam. Divák dostáva veľa faktov ohľadom islamu a moderného sveta. Sám som zistil, že islam má veľa podobností s kresťanstvom, ktoré vyznávam. Tak ako by sme sa my mali modliť ráno a večer, tak to ráno robia moslimovia. Tak, ako by sme nemali sexovať pred svadbou, tak je to aj u moslimov, avšak oni majú veľa iných pravidiel, zakrývajú tvár ženám, nepodávajú im ruky, ženy sú v podstate slúžkami, moslim ich môže mať viac a veľa iných pravidiel ohľadom zákazu fajčenia, alkoholu, aj keď aj to je v našom náboženstve zakázané, ak sa napríklad jedná o závislosť alebo opilstvo. Ťažko povedať niečo voči tomuto náboženstvu lebo je svojské, je iné, má svoje predpisy, ale veľmi popiera užívanie života tu na Zemi, orientuje sa viac menej na posmrtný život aj keď aj to je v istom zmysle v kresťanstve. Divák si na konci môže vybrať, či je preň dôležitejšie šťastie tu na Zemi a rodina alebo strata tohto pre možné vyššie šťastie po smrti. Tu je to možno troška prehnané, ale je to zaujímavá otázka, čo uprednostniť. Mne ako kresťanovi je jasné, že islam nie, ale čo ak by mi dala žena, ktorú milujem takúto dilemu, čo by som si vybral ak by som sa nechcel vzdať BOHA. Možno to chce empatiu a nepreháňanie, čo podľa mňa kresťanstvo nemá, to má podľa mňa základnú morálku a etiku a nie rôzne neuznávanie iných náboženstiev, žiadny fundamentalistický terorizmus. Film je veľmi kľudný a nemyslím si, že by boli moslimovia v ňom vykresľovaný zle, možno až na tú zbabranú scénu s predbiehaním kamióna v zákrute, ale to bolo podľa mňa jediné reálne zlyhanie a možno ešte ten sex a nahé telo bolo zbytočné, takto sa s tým ťažko môže osloviť širšie publikum. Tak či tak, ako mi to spočiatku prišlo príliš tiché, tak som to nakoniec veľmi ocenil, veď v časoch mieru máme najväčšiu šancu popremýšľať o tom, čo sme, kam sa chceme dostať, v čo vlastne veríme, či to, čo robíme má zmysel a podobne. Herecké výkony sú skvelé, dej je pekne rozdelený a je zmysluplný, veľmi veľmi sa mi páčil a rád by som ho pustil širšiemu publiku a aj v rodine. (09.06.2012)

Pro mě osobně hodně zajímavý téma o střetu formální víry s takříkajíc ortodoxním pojetím. A o dopadech do těch nejtěsnějších sfér vztahů - rodiny. Zasazení do islámského kontextu je příjemné obohacení sociokulturních vědomostí. Herecky a režijně zručné dílo. Byl jsem hodně zvědav, kam to autorka posune, komu bude takříkajíc stranit. Řekl bych, že se snažila o vyrovnanou "partii", ikdyž závěr asi přihodil několik procent Luně. A aby to tu padlo, já "fandil" Amarovi. Tohle byl hodně slušnej personlich start 45. KVIFF, který jsem osobně stylově zakončil opět v islámských vodách: Four Lions ( 45. KVIFF ) (11.07.2010)

Reziserka Jasmila Zbanic sa marne snazi napodobnovat velikanov svetovej kinematografie, hlavnou devizou filmu mali byt dialogy, no Zbanic nie je expertkou na namakane dialogy, na to su tu ini reziseri. Zbanic sa musi zmierit s tym, ze nema na to natocit plnohodnotnu spolocensku konzervacku   :  60 % (19.06.2022)

Čo by ste robili, keby sa váš partner ( aj keď nie úplne dokonalý, čo sa týka popíjania alkoholu, ale však, kto je dokonalý? ), s ktorým ste doposiaľ prežívali krásne chvíľe, dva roky sa snažili o dieťa, mali spoločnú domácnosť, jednoducho všetko, čo patrí k normálnemu vzťahu, začal radikálne meniť? Presne toto musí riešiť Luna, ktorej priateľ Amar po vyhadzove z práce kvoli alkoholu nevie ako ďalej. Na odvykačku, nie. Nájsť si novú prácu, nie. Až raz jedného dňa stretne bývalého kamaráta, Bahriju, s ktorým bojoval počas vojny a ten mu ukáže svet mešít ( pre mňa čistá sekta ), wahábizmu a to všetko pod zástierkou práce s deťmi v ich komunite na opustenom ostrove, ďaleko od civilizácie, kde ženy všetko čo urobia je hriech, pokiaľ nie sú zahalené od päty až po hlavu, s mužmi sa takmer nestretávajú, iba ak cez polopriesvitné záclony počas omše. Pre nás, ľudí zo západnej Európy, je to nepredstaviteľné a ako aj vo filme môžeme vidieť, aj pre niektorých mladých ľudí z Bosny ( ak sa nemýlim, lebo v tomto som vždy mala zmätok, kto proti komu bojoval, akého vierovyznania ). Film sa mi páčil aj vďaka pohľadu Luny na celú vec. Vo všetkom som sa s ňou stotožňovala a myslím, že kebyže som z Bosny, bola by som presne ako ona. Áno, doržiavať zvyky, byť moslimkou, ale nie radikálnou, už len z úcty k mŕtvym rodičom, blízkym a priateľom. A v podstate by som celý film ukončila tak, ako ho ukončila ona. Okrem iného, Luna pracuje ako letuška, čo bolo vždy mojim snom. Takže mi bola o to viac bližšia. Každopádne to nie je vôbec sentimentálny film, je to film o živote a o láske z triezveho uhľa pohľadu. (14.09.2011)