Děvínský masakr

Úplne normálny dokument s hranými vsuvkami, akých sa, najmä v zahraniční točia stovky a ktorý nemal ísť do kín. Hrané časti, ako to bežne býva, pôsobili skôr rušivo a kto v tom videl akčný film, asi pozral iný film s podobným názvom. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa líšia jednotlivé výpovede svedkov, dozvedela som sa aj nové fakty (pán, čo slúžil ako živý štít a na ktorom vôbec nebolo vidieť čo prežil) a na záver odznel,čo mňa veľmi potešilo, Spišiakov novotvar "zasamovraždil". (01.09.2011)

Nemyslím si, že tento polohraný dokument je taký zlý, ako sa ho snažia svojimi hodnoteniami potopiť niektorí užívatelia. Taktiež si nemyslím, že je to vhodný film do kinodistribúcie. Dvojica režisérov sa snažila o rekonštrukciu a celé pozadie nešťastnej udalosti z 30.8.2010 výpoveďami rodinných príslušníkov postrielanej rodiny, susedov, svedkov a policajtov na čele s policajným prezidentom a ministrom vnútra. Chybou dokumentu je, že narába s protichodnými informáciami presne v duchu vtedajších správ z televízií alebo novín. Viacej sa mal venovať príčinám tejto tragédie. Taktiež nepovažujem za šťastné natočiť film v čase nedokončeného vyšetrovania udalosti. Po filmárskej stránke je film natočený v slušnom tempe, má vhodnú minutáž a každá zúčastnená strana dostáva svoj priestor. (31.08.2011)

Vznikl neutříděný mišmaš, který se jen pokoušejí zvnějšku dramatizovat, dodat mu váhu. Někdo řekne, že rodina, jejíž členové se stali oběťmi Harmanovy palby, byla víceméně bezproblémová, jiný, že střelec reagoval na dlouhodobou šikanu z její strany. Někdo řekne, že policie byla na místě včas, jiný, že zdaleka ne. O Harmanovi se mluví jako o nepřístupném chlapíkovi, pak ale zase zazní, že to byl vlastně dobrák. Je asi normální, že podobný zločin, jako byl ten Harmanův, po sobě nechává hodně nezodpovězených otázek, z nichž mnohé jsou asi i nezodpověditelné. Přesvědčení autorů o tom, že stačí snést na jednu hromadu množství fragmentárních informací, aby to ospravedlnilo vznik filmu, je ale - podle mého soudu - mylné. Po zhlédnutí Devínského masakru člověk těžko může získat dojem, že se o té události něco dozvěděl nebo že je schopen vnímat plastičtěji lidi, jež ta událost tak či onak zasáhla. Byl jenom vystaven proudu jakéhosi afektovaného infotainmentu. (17.06.2020)

Účelový dokumentárny film, ktorý má presvedčiť širokú verejnosť, že banda asociálnych, neprispôsobivých grobianov, s ktorou dňa 30. augusta 2010 zúčtoval pán Ľubomír Harman bola vlastne vzorová, šťastná a mierumilovná rodinka. Boli to nesmierne milí ľudia, ktorí by ani muche neublížili. Dobráci od kosti. Peňazí síce veľa nemali, ale ich srdcia boli plné dobroty a lásky k blížnemu. Nažívali si družne a pokojne v byte v Devínskej Novej Vsi. Každý kto ich poznal ich mal rád. Len to ukrutné zviera Harman mal stále s nimi nejaké problémy, až ich jedného krásneho letného dňa postrieľal ako psov. A to si teda veru títo sporiadaní občania nezaslúžili. Kto tomu uverí, musí mať v hlave asi nasraté. Z tohoto pseudo-dokumentu sa mi chce zvracať. Odpad! (30.08.2015)

Koncom augusta, kedy sa odohrala táto tragédia som si spolu s priateľkou ešte spokojne vykračoval po lesných cestičkách národného parku West Glacier v Montane a aj keď som sa na diaľku neubránil šokovanému výrazu, tak "sprievodný program" slovenských médií ma spoľahlivo minul. Čo-to som si o tomto prípade neskôr prečítal/napozeral na rôznych portáloch a včera som nechtiac prepol na JOJ plus kde zrovna začínal "Devínsky masaker". Subžáner "doku-drama" je sám o sebe náročným predsavzatím na realizáciu a ak sa ho niekto ešte rozhodne "zošiť" horúcou ihlou, tak to nemôže prijateľne dopadnúť. Aké je vlastne opodstatnenie vzniku tejto výrazovo prepjatej blbiny? Nedomnievam sa, že by (ne)oboznámenému jedincovi stačili informácie na úrovni bulváru, nemiestny akčný "pressing" alebo rovnako sa nehodiaci "heavy-metalový" rambajs podkresľujúci útočné sekvencie. Zdá sa, že aj Slováci čo raz viac trpia "syndrómom falošnej senzácie", ktorý v nich prebúdza potrebu (akokoľvek) vyťažiť z uskutočneného nešťastia a namiesto hľadania príčiny, vyvodenia opatrení či nestrojenému ucteniu si tých čo život riskovali alebo ho stratili sa mermomoci pokúšajú trápne štylizovať do tzv. poplašnej pozície s cieľom vytvoriť čo najhutnejšie "haló"-čo najvrelejšiu fascináciu. Pre burana z Kansas city asi advekvátne "zboží", pre "komplikovanejšie" mysliaceho/spolucítiaceho tvora určite nie... (31.08.2011)