Reklama

Reklama

Wrong

(festivalový název)
  • USA Wrong
Trailer 1

Obsahy(1)

Dolph Springer se jednoho rána probudí, aby zjistil, že ztratil svou životní lásku, psa Paula. Během svého pátrání po Paulovi Dolph radikálně mění životy ostatních, a sám u toho riskuje zdravý rozum. (JayZak)

Videa (4)

Trailer 1

Recenze (50)

pornogrind 

všechny recenze uživatele

...Ta palma už dávno není palmou. Dvacet let dělám zahradníka ale tohle jsem ještě neviděl. Nedokážu to pochopit. Teď je to borovice. Já vím. Šílené. Jak je to vůbec možné? Nemám tušení šéfe. Možná je to nějaký druh mutace... No uchcával jsem. Tentokrát Dupieux nabízí pátrání po čtyřnohým chlupatým příteli. Je to cesta bizarní plná bizarních postav a bizarních scén přesně tak jak jsme u Dupieuxe zvyklí. I💩 zde má svůj význam. Tímhle se mi fakt trefil do vkusu a asi i do aktuální nálady. A to zakončení... ()

SaNcHeZ_cz 

všechny recenze uživatele

There's something seriously wrong with this one. Dupieux a jeho další zářez na poli filmového WTF. Artová hodinka a půl solidní vizuální stránky, která je naplněná stejně jako příběh detaily, které jinde neuvidíte a Williamem Fichtnerem, který hraje asiata. Je potřeba říkat více? Ano, ten film je divný, je úchylný a je s ním hned několik věcí v nepořádku, nicméně s čistým svědomím nemohu říct, že jsem se nudil. Dokonce mě nápaditost autora donutila se nad některými elementy příběhu přihlouple usmívat. [65%] ()

Reklama

HellFire 

všechny recenze uživatele

Od prvních minut s vtipem s hodinami, kde místo celé hodiny naskočí šedesátka mě film chytnul. Sympatický hlavní hrdina hledá svého ztraceného psa a přitom se odehraje tolik krásně nesmyslných scének, při kterých se plácám do stehen smíchy a říkám si při tom, na co se to dívám :). Viz scénka s kanceláří, ve které musí zaměstnanci snášet neustálý déšť a tváří se jako by to bylo normální. Tenhle styl ala David Lynch prostě miluji a po filmu Rubber Dupieux nezklamal, ba naopak. ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Something is terribly wrong with this movie._____Aj keď je to tvrdenie na prvý pohľad nezmyselné, Wrong je paradoxne dramaturgicky najucelenejší film Quentina „Mr. Oizo“ Dupieuxa. To vlastne len potvrdzuje jeho nekompromisnú autorskú slobodu a suverenitu. Naratívne tentoraz nie je sledom voľne prepojených nechronologických poviedok variujúcich populárnu štruktúru gangsteriek à la Pulp Fiction (Wrong Cops), nezameriava sa na kontakt jedinca a spoločnosti v obdobiach s veľkým časovým rozostupom (Steak), dokonca ani neodbieha od protagonistu k nepodstatným vedľajším postavám sledujúcim jeho počínanie (Rubber). Svet Dolpha Springera, krúžiaci ako mesiac nonsensu okolo planéty každodennosti ani žiadne rozptýlenie nepotrebuje; sám je dostatočne rozptýlený a jeho obrysy sú znepokojivo rozostrené._____Zároveň ide o najpremyslenejší Dupieuxov film, ktorý je pochopiteľne opäť inteligentne zábavným postmoderným, sebareflexívnym a čiastočne metafikčným čítaním zasadeným do realistického prostredia amerických predmestí preplnených karikatúrami z bežného života. Absurdnosť úvodnej scény predznamenáva tón celého filmu, a predsa sa hlavný hrdina len nadsadenou a štylizovanou formou potýka so všednými problémami a otázkami až existenciálneho charakteru, ktoré si kladie každý z nás. A samozrejme mnohými jednoznačnými i menej postrehnuteľnými citáciami vzdáva hold širokému spektru filmárov, i pár hudobníkom a maliarom. Opäť si ho teda užijú najmä tí sčítanejší. 7:59... 7:60_____Mohlo by sa zdať, že Dupieux na plátne pravidelne rozvíja dialóg nad umením. V skutočnosti ho však len popiera. Poznať to z jeho poznámok na účet vlastných filmov, hudobnej produkcie a odkazov fanúšikom. V súlade s tým si nemyslím že je Wrong surrealistickým, ale dadaistickým dielom, pretože dadaizmus sám seba ako umelecký smer neuznáva. Opätovná zmes dadaistickej poetiky a estetického konceptu „no reason“ („bez príčiny“) formulovaného v predchádzajúcom Rubber však v príbehu nešťastného Dolpha, rozbiehajúceho pátranie po zbožňovanom psovi Paulovi, ústi miesto neblahého pocitu dèja vu do ďalšieho vysoko originálneho počinu. Uvedomelé popieranie umeleckosti je ešte zábavnejšie než obvykle - film disponuje krásnou kamerou, množstvom záberov s precíznou stredovou kompozíciou, rozmanitou farebnou paletou, významotvornými kamerovými podhľadmi/nadhľadmi, prepracovanou mizanscénou, rámovaním druhými postavami v dialógu, preostrovaním a pre Dupieuxa charakteristickým napätím medzi obrazom a hudbou. Výrazná a osobitá štylistika ostro kontrastuje s tým, o čom (a ako) film vypovedá - takpovediac o ničom, ale vlastne o všetkom. Laicky povedané ide o uhladené a elegantné rozprávanie o psích exkrementoch, bláznoch, nude, ničnerobení a (ne)zmysle života, kde sa takmer všetok ten nevkusný hnus odohráva mimo záber, ale my jeho prítomnosť predsa tušíme. V tomto zmysle ide skutočne ešte len o prípravu na Wrong Cops, ktorí sa už na nijakú estetickú atraktivitu nehrajú a sú jednoducho prekrásnym campom._____Dovolím si pokus o menšiu interpretáciu: Podobne ako napríklad u Villeneuvovho Enemy už plagát naznačuje, že sa nachádzame v hlave protagonistu Dolpha Springera. Život slobodného a nezamestnaného štyridsiatnika sa náhle prevráti naruby vo chvíli, keď jedna z istôt ku ktorým svoju zakomplexovanú malomeštiacku existenciu upína - jeho milovaný pes Paul - záhadne zmizne. Dolph sa podobne ako titulný hrdina románu Jamesa Joycea Ulysses neustále dostáva do náhodných konfrontácií a nekonečne dlhých banálnych rozhovorov, ktoré ústia len v ďalšie stretnutia a rozhovory a (spolu s Dolphovými návykmi a životným štýlom) brzdia pátranie. Vedľajšie postavy predstavujú jeho rozlične odstupňované vlastnosti, ideály a nočné mory. Naoko otvorený fikčný svet je v skutočnosti uzavretý a nedá sa z neho uniknúť (vždy keď sa zdá, že sa Dolph už vydá na cestu a film sa zmení na road movie, niečo ho náhle zastaví a on sa nakoniec vracia na známe miesta; sused Mike ako jediný susedstvo opustí a po dlhej ceste sa ocitá uprostred ničoho „na konci sveta“). Sny nie sú snami a predstavy predstavami, ale podľa nutne bizarnej logiky filmu zapadajú do pravidiel a usporiadania toho, čo postavy vnímajú ako „realitu“. Nehovoriac o odkazoch a podobnostiach s Rorschachovým testom, ku ktorým sa možno ešte niekedy vrátim._____Geniálna spoločenská satira. Alegorický voz z Absurdistanu plný abstraktnej symboliky, metaforických výjavov a ďalších chutných sladkostí. Dupieux navyše opäť potvrdil talent na vytváranie nezabudnuteľných lahôdkových hereckých kreácií._____Réžia, scenár, kamera, hudba, strih: Quentin Dupieux ♥ Jack Plotnick a William Fichtner ♥♥♥_____[BEST OF QUENTIN DUPIEUX] 100%_____Soundtrack._____P.S.: So znalosťou potitulkovej scény z tohto filmu dostáva záverečný „knižný“ vtip z Wrong Cops nový rozmer. Copyright A_FISH: Túto knihu raz niekto musel napísať. () (méně) (více)

danoo 

všechny recenze uživatele

Dupieux vytvoril alternatívny svet obývaný podivínmi, kde z nášho pohľadu funguje všetko "zle". Hlavný hrdina navyše nápadne pripomína A. E. Poea, čo naznačuje, že sa mu neprihodí nič normálne. Má to niečo z Davida Lyncha a Charlieho Kaufmana, hoci mnohé z použitých výstredností sú samoúčelné a občas sa stávajú i kontraproduktívne (pamäť psieho exkrementu). A preto najlepšia vec, ktorú môžete s týmto filmom urobiť, je smiať sa. ()

Galerie (22)

Zajímavosti (4)

  • Ve scéně, kdy psí detektiv shromažďuje informace k případu zmizení psa Paula, můžete zahlédnout při záběru na jeho pelech plyšovou postavičku, která vystupuje v hudebních klipech Quentina Dupiex - Flat Eric. (Gendarme)
  • Celosvětová premiéra proběhla 21. ledna 2012 na filmovém festivalu Sundance v Utahu (USA). (BMW12)

Reklama

Reklama