Vlčí hory

Pocta prirodzenosti, nezasahovaniu a prostému obdivu voči tomu, čo príroda pozornému pozorovateľovi prináša. Pocta nenásilná, obdivná. Bez potreby prirodzené prírodné spoločenstvá meniť, s potrebou ich pred nezmyselnými zásahmi chrániť. Medvede, vlky, zubry, bobry, jelene, srnce. Okrem toho sovy, ďatle, rybáriky, bociany čierne aj biele. Všetky tieto vtáky a zvieratá v objatí nádherných lesov a močiarov. Apel na zachovanie pôvodných lesných spoločenstiev vyznieva, ukázaním ich krás divákovi, prirodzene a pútavo. Vytvorenie rozsiahleho nezásahového územia Vlčie hory je dozaista podnetná a nasledovania hodná myšlienka. Dokument cieľovo zameraný na podporu vzniku chráneného územia mohol byť trochu konkrétnejší. Či už o projekte samotnom (absencia týchto údajov je ale čiastočne ospravedlniteľná faktom, že propagačný dokument by mal prioritne zaujať nezvyčajne nakrúteným prirodzeným obrazom prírodných krás), alebo aspoň o niektorých zvieratách a vtáčikoch, ktoré do vetra nadšene zvestovali svoje piesne plné zážitkov z putovania oblohou. Žiaľ názvy mnohých z nich ostali nepoznané, lebo neokomentované či aspoň nezaopatrené príslušným, hudbu nerušiacim popisom. Chýbajúce popisky by do istej miery nahradili opakované zábery prechádzajúcich zvierat cez rieku. (18.02.2014)

Celý film dostupný na youtube. Náhodou som na to natrafil v tv a už som od toho nedokázal odtrhnúť oči. Slovenský dokument Vlčie hory v sebe nesie tú magickú atmosféru, ktorá vás chytí pod krk a už nepustí. Krásne prostredie na poľsko-slovensko-ukrajinskej hranici je plné života akoby sa tu zastavil čas a ostal tu kus prírody, ktorú človek svojim zásahom vôbec nepoznačil. Nádherné zábery a úžasne pulzujúca hudba od A. Popoviča vytvára magický celok. Stačilo postaviť zamaskovaného kameramana na breh rieky San a pred očami sa zrazu premávali stovky zvierat. Názov síce láka na vlkov, ale tých sa kamerou podarilo zachytiť podstatne menej ako si tvorcovia želali. Tých, ktorých sa zachytiť podarilo ma svojou veľkosťou veľmi neprekvapili. Tu nie sme na Aljaške a statného vlka stretnete len veľmi ťažko. Film dokazuje, že i doma máme klenoty len ich musíme sebavedomejšie predať. Film v rámci žánru dokument - 100%. ----------------- PS. Ako malý chlapec som bol u rodiny v dedinke Kolačkov okres Stará Ľubovňa. Prišiel sused poľovník, že zastrelil vlka, či sa nechceme pozrieť. A to bol teda kus. Bol som síce malý zasran, ale nevládal som mu dvihnúť hlavu zo zeme. (16.11.2014)

Nádherné zábery, ušľachtilý zámer, úctyhodná vytrvalosť a trpezlivosť. Napriek lahodnému Geišbergovmu hlasu však rozprávačova línia bola do istej miery rušivá - hlavne často a veľakrát opakované vety typu: "Zviera prišlo k rieke." . Chcelo to asi prizvať nejakého scenáristu, ktorý by pomohol komentáru dať plnosť. Inak nádherný dokument, vrelo odporúčam. (07.02.2017)

Podobne ako pri STRÁŽCOVI DIVOČINY dokážu tvorcovia otočiť fakt, že namajú veľa zázračných záberov vo svoj prospech. Filmu trochu vadí jeho snaha o zabratie čo najväčšieho územia a nabalenia čo najviac tém (ale keďže išlo o karpatský projekt, je to asi pochopiteľné). Príjemný dokument, ktorý by však zniesol hutnejší, resp. konkrétnejší obsah... (08.09.2016)

Veľmi pekný dokument so zaujímavou vizuálnou stránkou. Farby sa mi zdali trochu presaturované, ale vyzeralo to nádherne. Zdalo sa mi však akoby bol obraz dodatočne orezaný z pomeru 4:3 na 16:9, čo v niektorých záberoch narušilo kompozíciu. Dokument obsahuje zaujímavé a z časti jedinečné zábery, má výbornú atmosféru ktorej dosť pomáha vhodne zvolená hudba. Chýba však hlbšia informačná hodnota, v takomto stave je to v podstate iba zostrih z 500 denného výletu. Pokojne to mohlo byť dlhšie. Každopádne aspoň vizuálom a atmosférou sa to celkom dobre približuje eltinej dokumentárnej produkcii BBC. 80 % (03.02.2014)