Šigacu monogatari

Veľmi príjemný a nenásilný film, ktorý hovorí v zásade o veľa veciach ale zároveň bez výraznejšej dramatickej roviny. Začínam prepadať kúzlu Iwaiovej réžie. Jeho jemnocit pri vykresľovaní pocitov je veľmi precízny a svojský. April Story hovorí o nových začiatkoch, túžbach a knihách. Takako Macu je úplne krásna a či už prší voda, alebo okvetné lístky sakury- Filmové Tokio nevyzeralo už dlho takto krásne a pôsobivo. Jednoduché ale o to krajšie. (25.12.2016)

Šigacu monogatari vypráví o studentce z Hokkaidó, která odjíždí do Tokia, kde bude studovat univerzitu a čelit vcelku běžným životním radostem a starostem. Snímek je to pohodový (nejdramatičtějším okamžikem je promoknutí v dešti:-)), docela roztomilý a díky umírněné stopáži nezačne nudit. 7/10 (23.04.2007)

Dielo Shunjiho Iwaia z roku 1998 o mladej žene Uzuki (Takako Matsu), ktorá z ostrova Hokkaido odchádza študovať na vysokú školu do Tokia, je pomerne krátkym, ale o to viac podareným filmom. Dá sa povedať, že jeho príbeh nie je až do zhruba záverečnej tretiny dôležitý, respektíve divák dovtedy stále čaká na nejaké vysvetlenie toho, prečo sa Uzuki rozhodla ísť študovať do Tokia. Ale aj bez toho (alebo možno práve vďaka tomu), že Iwaiov film nie je od začiatku zdanlivo ukotvený príbehovými konvenciami, dokáže diváka zaujať. Jeho pozornosť upriamuje iným smerom. A to predovšetkým na atmosféru, ktorou oplýva. Už jedna z prvých scén snímky, v ktorej vo veľkom "snežia" na ulicu lupienky rozkvitnutých sakúr, pôsobí až upokojujúco, čo je trend nesúci sa naprieč celým filmom. Namiesto komplikovaných dejových konštrukcií či zvratov má divák možnosť sledovať prvé mesiace Uzuki v Tokiu, jej zoznamovanie sa s mestom a ľuďmi v ňom. To všetko navyše podfarbuje príjemná jemná hudba. O Shigatsu monogatari by niekto mohol povedať, že je filmom o ničom. A svojím spôsobom by mal dokonca pravdu. Veľkú časť filmu totiž skutočne v príbehu nejde o nič iné, iba o zachytenie každodennosti života Uzuki v Tokiu. Ale toto "nič", ktoré dielo Shunjiho Iwaia ponúka, nie je ničím negatívnym. Práve naopak. Toto "nič" so sebou prináša výborné spojenie príjemnej a pokojnej atmosféry. Vizuálne aj hudobne. Zároveň disponuje ideálnou minutážou a dobrou Takako Matsu v hlavnej úlohe. Krása. (09.04.2024)

Je to typický japonský příběh, který staví spíše na náladě než na ději. Přesto je dobré vyčkat do konce, který předchozí děj sice nepřehodnotí spíše mu konečně vtiskne nějaký smysl. - Je duben. Nireno nastupuje do studia na Tokijské univerzitě. Uprostřed jara, tedy začátkem roku stojí Nireno nejen na počátku studia na vysoké škole, ale i na prahu dospělosti. Nireno cosi hledá snad jen své místo v životě. Její stav se podobá dubnovému počasí, které se nemůže rozhodnout, zda pršet či hřát. Jakoby bezúčelné potulování mladé Nireno začínáme chápat až ke konci. Radostná katarze ovládne oblohu, hlavní hrdinku a dokonce i diváka. - Zase jeden z oněch japonských příběhů o dospívání – kterým u nás doma říkáme stále častěji „murakamiovské“ (podle našeho oblíbeného japonského autora). Je to nenápadný, ale (z odstupu se mi zdá) stále více povedenější film. (31.03.2006)

Nireno je uplne obycejna vesnicka divka, ktera se rozhodla zkusit stesti a dostat se na prestizni Tokyjskou univerzitu.. a ono to vyslo. Prvni tajna laska ze stredni skoly zapricinila dalekou cestu mimo domov a prvni kroky samostatneho 'dospelackeho' zivota. Hodinovy pribeh nataceny rucni kamerou s naprosto realnymi herci. Shunji Iwai ma svuj osobity styl a i kdyz byvaji prvni minuty jeho filmu mozna az neprijmne diky sve ohromne nefilmovosti, celistvy dojem je vzdycky uzasny a uplne 'jiny'. Ne lepsi ani horsi ale.. jiny, lehci, ..povznasejici. (25.03.2005)