Nema-ye Nazdik
Close-Up
Obsahy(1)
Snímek Abbáse Kiarostamiho natočený podle skutečného příběhu působí jako čistě dokumentární rekonstrukce událostí vedoucích k soudu se zchudlým Husajnem Sabzianem za pokus o podvod. Po setkání v autobuse s postarší ženou, kdy se představí jako Mohsen Makhmalbaf je Sabzian pozván do jejich rodiny, kterou postupně přesvědčí, že pokud mu pomohou s financováním, objeví se v jeho dalším filmu. Nakonec však pojmou podezření, že jde o podvodníka, který má v úmyslu vykrást jejich dům a zavolají policii. (Hans.)
(více)Recenze (27)
Kiarostamiho prve filmy ako Chor 1982 a Kde je dum meho pritele 1987 som stale nevidel, no a tento film teda nic moc. Nechapem uzivatelov, ktori to nadhodnotili, co tam do prdele take videli ? Ako jo, stiera sa hranica medzi dokumentom a fikciou, akysi chlap vystupuje ako znamy perzsky reziser Mohsen Makhmalbaf- a podmanil si spravanim sa clenov akejsi zazobanej familie. No ale to je vsetko, co som videl, tie udajne pomaly sa odhalujuce spolocenske protiklady mi jaxi unikli, a to milujem artove filmy! 20 % ()
Nie je to môj obľúbený Kiarostamiho film, ale nedá sa mu uprieť pôsobivosť, ktorá začína už pri námete. Celý film je samozrejme skvele spracovaný. Zaokrúhlujem smerom hore, primárne kvôli nezanedbateľnému vplyvu, ktorý tento film mal - či už napríklad na samotného Makhmalbafa, ktorý s podobným filmovým rámcom pracuje v jeho neskoršom Salaam Cinema, alebo Moment of innocence, ale takisto aj na plejádu iných filmárov. Napriek tomu, že v súčasnosti sú hranice medzi dokumentom a fikciou stierané v každom druhom festivalovom filme, pred 30 rokmi išlo o podstatne zriedkavejší úkaz, a Kiarostami s juxtapozíciou fikčného a dokumentárneho zaobchádza s maximálnou zručnosťou, ktorá umožňuje vyniknúť silnému záveru. 4,5*. ()
Zaujímavá otázka / návrh na fil. projekt by bol/a, ako by tento príbeh vyznel v podaní režiséra z odlišnej kultúry. Film je o výraznom postavení umelca (fil. režiséra), ktoré v iránskej pozícii požíva a táto téma je vyjadrená s akýmsi empatickým humorom; empatickým voči obdivovateľom zo všetkých spoločenských vrstiev, chudobnej (samotný zosobniteľ Makhmalbafa Sabzian) i bohatej (rodina, ktorú oklamal). Ďalšia téma, ktorú film portrétuje je vzťah realizmu a fikcie (v narácii i štýle; napr. počujeme hlas samotného Kiarostamiho; zvuk je v záverečnej scéne prerušovaný). Zmienky hodná je i jeho štruktúra: elipsovitá, s prológom a epilógom, odohrávajúcimi sa na totožnom mieste), pričom scény zo súdu Sabziana v prítomnosti sa nechronologicky striedajú zo scénami z minulosti, ktoré vrhajú svetlo na motívy všetkých postáv. Napriek "puzzle" zoradeniu záberov v strede filmu pôsobí táto štruktúra organicky a divácka pozornosť je vlastne právo takto neustále obnovovaná (súdne pojednávanie môže miestami pôsobiť únavne, keďže sa tu striedajú hovoriace hlavy). ()
Nezvyčajný film s hercami - nehercami. Neuveriteľný príbeh a zaujímavé spracovanie, chvíľami na hranici dokumentárneho filmu. Hoci dej neobsahoval výrazné zvraty, postavy ma držali pri obrazovke. Nemala som pocit, že ide o drámu, skôr o takú neuveriteľnú jemnú komédiu. Je to moje prvé stretnutie s iránskou kinematografiou a hneď film s parádnou atmosférou. ()
Ďalší z filmov Kiarostamiho, v ktorom sa silne prejavuje režisérova ľudskosť. Opäť sa veľa jazdí autom (začiatok a koniec filmu), opäť sú použité zábery na zdanlivo nepodstatné detaily (plechovka). Je to dokumentárnym štýlom nakrútený film podľa skutočnej udalosti, na ktorom je pozoruhodné to, že postavy hrajú samy seba (podvodník, podvedená rodina, senzáciechtivý novinár, sudca, slávny režisér). Film je najmä o hľadaní pravdy, v ktorom je pravda predstavovaná z rôznych pohľadov, každý má tu svoju pravdu, dokonca aj ten zdanlivý podvodník. Skúmajú sa vzťahy medzi pravdou a lžou, fikciou a skutočnosťou, stierajú sa rozdiely medzi nimi, keď napríklad nie je zrejme, čo je skutočné a čo iba hrané. Zároveň film predstavuje oslavu moci kinematografie, vyznáva sa z lásky k filmovému umeniu. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. ()
Princip soustředných kružnic, které se dotýkají v jednom bodu, takže: za a) dokumentární film, za b) hraný film, za c) spojuje je bod fikce. Shrnutí - film, o filmu, který mohl být natočen, ale natočen nebyl, protože neexistoval. Pochopila jsem to správně...(?!) Moje první setkání s iránskou kinematografií (pravděpodobně rozhodující činitel mého hodnocení) a ani nevím jak dopadlo... Snímek naprosto stírá hranice, kde za 1., končí dokument a začíná se hrát, za 2., kde se to vše děje v opačném pořadí... za 3., kde se nachází styčný bod fikce...ale co když právě v tom je ten fígl, že film funguje jako sebeklam, jakým trpí hlavní postava..? "Detail" je nestandardní (ale nadstandardní!) snímek mimo koryta filmařské řeky pro úzký okruh (zase ta kružnice...) zasvěcených znalců kinematografie této části světa, kteří jsou s ní spřízněni; silnou stránkou je především jinakost; herci nehrají - jsou a žijí své životy před kamerou. Upřimně dojemné zakončení. ()
Filmový fanúšik tak dlho hrá habaďúru s potenciálnym nakrúcaním filmu, až sa falošné režisérske ucho utrhne. Ako hovorí klišé "príbeh, ktorý napísal sám život". Autorovi filmu ale samotný príbeh nestačil a tak si zobral všetkých priamych účastníkov, od nešťastného páchateľa po sudcu, čo ho súdil a celé to s nimi ešte raz neherecky zahral a dokumentaristicky natočil. Minimalistický, atmosférický a zaujímavý experiment, ktorý vyšiel. ()