Punk (E01)

Necelých 30 minut je pro punkovou subkulturu bohužel nesmírně krátkej čas, což je jeden z faktorů co ovlivňuje i mý výsledný hodnocení. Na tohle téma by to chtělo minimálně hodinovej dokument a ani tak by nebyl vystižen smysl, podstata a hodnoty na 100%. Navíc příjde mi to dost účelové. V popředí jsou zmínky spíše o kapelách jenž už jsou dnes poměrně známé nejen mezi "pankáčema" ale i mezi širší veřejností. Malý příklad - ani jedna z těch kapel jejichž skladby zazněly, se mi nestalo že bych minimálně jednou neviděl jejich song někde v jukeboxu a nebo také nehráli na nějakém z větších festivalů. Což už trošku svědčí o jisté formě popularity. Jistě každý chápe jak je to myšleno! Chtělo by to širší záběr...po obsahové stránce nedokonalé, formu bych také zvolil více směrem "do ulice" a k samotným kořenům české punkové scény. Mě tam chybějí, ty pro punk typický garážový "pankáči" plný ideálů a vnitřní svobody. Prostě a jednoduše - je to trochu strojené ale pro to, aby si neznalý člověk udělal alespoň maličký obrázek o této subkultuře by to snad mělo stačit. Pro fajnšmejkry je to ale velice málo :( Vyloženě zklamanej nejsem ale čekal jsem širší pojetí a velkolepější zpracování 3,5* za 66% (04.03.2015)

Zámerom tohto dokumentu očividne nebolo popísať históriu a ideológie punku, ale trochu priblížiť rôzne individuality, ktoré sa v punku pohybujú. Nie je punk ako punk. Priestor dostávajú najmä dve kapely – Plexis a Pipes and Pints. Hoci ani jedna nepatrí k mojim obľúbeným, Pipes and Pints sú mi oveľa bližšie ideologicky a Lukáš Vincour (The Save Movement ČR, Anonymous For the Voiceless ČR, z.s. Zvířata nejíme) je naozaj človek, akých by v punku malo byť viac. Angažovaný straight edge vs. heslo No future; Práve pankáči hlásajúci toto heslo často tvrdia, že sú nejakou hrozbou pre systém. Systém ich má úplne na saláme. Pre systém je oveľa väčšou hrozbou uvedomelý motivovaný organizovaný človek s triezvou hlavou ako sfetovaný trotel s cirhózou, ktorému je jedno, či sa ráno zobudí, ktorý do mikrofónu kričí ako je všetko na hovno, ale reálne sa v živote ani raz nezúčastnil nejakého protestu, nezapojil sa do nijakej kampane, systému neuškodil vôbec nijako, ak nepočítame sociálne dávky, ktoré pravdepodobne nejakú dobu poberal. Kapely FreeXtown a Invaze X, v ktorých Vincour hrával – pokiaľ ide o hudbu, sú ten typ hudby, aká je aspoň akousi "hrozbou", nie ožratý týpek, ktorý niekde úplne nekonštruktívne vykrikuje gýčové heslá typu "Fuck police". A ešte hovorí, aký je slobodný. Pritom je len ožratý. Na toto upozorňovali už v deväťdesiatych rokoch české punkové kapely ako Red silas, Bez milosti, Los sommros, Choré vrány, Bastila, No Reason, Start to Think, Cryout, ... ani slovenské nezaostali. Mne sa na straight edge páči hlavne to etické vegánstvo a som rád, že etické vegánstvo sa šíri vo všetkých žánroch, vrátane punku, samozrejme aj v takom, čo nie je straight edge. Niektorí sa tvária, akoby spadli z hrušky, akoby to bola nejaká novinka, nejaký výstrelok novej doby. A ak si niekto myslí, že Plexis nie je mainstream... no škoda rečí. (21.05.2019)

Demencia is not dead! Čo je horšie než prepitý päťdesiatnik s pozoruhodným lajfstajlom žvatlajúci permanentne nezmysly, ktorým sa heká len on nepríjemným smiechom Luďka Soboty, päťdesiatnik na skejtborde s lúkom ako puberťák (ten aspoň mlčal) a prihriaty pahliak z inak skvelej kapely, ktorý nedá dohromady jedinú rozumnú vetu? Nič. Prvým menovaným je samozrejme Hošek, ktorý už zo seba cocota robí aj verejne a bez studu, druhým je niekto mne absolútne neznámy a žily netrhajúci homo erectus a tretím člen výborných Pipes, ktorých som však radšej mimo pódia vidieť nemusel. Najhoršie je strčiť ich spoločne do jedného debilného videoklipu, ktorý má sondovať mestské subkultúry. Punk v tomto podaní vyzerá chvíľu ožralo, chvíľu sa tam špacírujú rovné kšilty a hneď nato zas životom v opojení znavení dedci s IQ 77 a vypatlanými mozgami, čerešničkou na torte je potom už len záber z Mighty Sounds, na ktorý si lístok môžu dovoliť len zazobanci a ktorý s punkom nemá takmer nič spoločné. Vážne je toto odpoveď na punkovú subkultúru a dianie v nej? V tom prípade je fakt lepšie sedieť s čučom (nemýliť s Čůčom, viď Hošek) na zastávke ako počúvať dilina z Pipes, ktorý tvrdí, že punk vychádza len z negatívnych pomerov, čím vlastne opomenul život legendy žánru Joea Strummera. Holky to možná neřekli, ale punk je opravdu jinde. Aspoňže ten Krkavec (Mr. Playback z SPS) držal zobák... (07.09.2015)

jasný dôkaz, že punk (...v štýle anarchy in UK) je mŕtvy. Punkáči sa totiž buď spamätali a dnes sú to abstinenti prípadne úplní vegani patriaci už skôr ku "kmeňu" Straight Edge (takých poznám, a osobne M.Jackson ako hudba mi nevadí - LP Bad mám doma - a Foglarova Chata v jazernej rokline je zásadná kniha mojej mladosti), alebo tvrdošijne chlascú s presvedčením, že to je stále prejav vzdoru voči všetkému a svojím spôsobom si budujú pomníky nad svojimi premárnenými vyhasínajúcimi životmi (nikoho neodsudzujem ani nesúdim, sám sa radím skôr k tej druhej kategórii).... zaujímavá by bola konfrontácia niektorých punkerov s heiddegerovým (a iných filozofov pred ním a po ňom) existencializmom!!! :-/ (22.09.2015)

I já si myslím, že tento rádoby dokument o Punku je dost mimo mísu. Taky jsem chodil na punkové koncerty, mám ještě doma slušnou sbírku nahrávek, žeru Sex Pistols, nevadí mi Visací Zámek, nesnáším tenhle systém, rád bych se vychcal na dveře parlamentu, ale nebudu o sobě tvrdit, že jsem punker, jako ten mladý potetovaný ocas, co je vegetarián, nepije a čte si Rychle Šípy. Po jedné stránce jsem rád zavzpomínal na staré časy (díky těm záběrům z koncertů) bitky s holohlavci nebo „fuckování fízlů“, líbí se mi ona myšlenka životního stylu, kvůli které tohle všechno vzniklo, nicméně tento dokument je víceméně úplně o ničem. (20.04.2015)