poster

Homo sapiens (festivalový název)

  • Rakousko

    Homo sapiens

Dokumentární

Rakousko, 2016, 94 min

Scénář:

Nikolaus Geyrhalter
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • boogieman
    *****

    Tento film je príliš dlhý - čiastočne k tomu prispieva monotónne spracovanie, a čiastočne i to, že idea s ktorou film pracuje je pri absencii naratívu alebo akýchkoľvek iných informácii na 90 minútový film príliš jednoduchá. Ide "iba" o statické zábery priestorov, ktoré opustil človek. Pri 90 minútovej dĺžke je to film za silné 3.5*, Geyrhalter proste ponúka príliš málo. Avšak nemožno podceniť priestor pre kontempláciu, ktorý tento film poskytuje. A predovšetkým - film je vizuálna tour de force, a každý záber je strhujúce políčko mŕtvej civilizácie. Keď si k tomu ešte pripočítam môj záujem o túto tému, a moju lásku k tomuto štýlu filmariny - viď napr. Peter Bo Rappmund, ostáva mi len tvrdiť, že ide o skvelý film. Ak ste sa niekedy zaujímali hlbšie o Detroit, tento film doporučujem. Podstatne lepšie by však tento film pôsobil v priestore galérie, kino mu s jeho stopážou až tak nepristane. 4.5*(13.2.2017)

  • dennykr
    *****

    Zajímavý pohled na plynutí času, částečně může fungovat i jako opozice k některým filmům Jamese Benninga. O tom pár slov tady.(26.7.2016)

  • Marze
    ***

    Záběry lidských rozpadajících se artefaktů na mě působily děsivě. Záběry přírody bez lidí povzbudivě. Těch prvních bylo více.(14.10.2020)

  • Radko
    *****

    Skvelá observačná prehliadka živých skládok ľudskej civilizácie - od opustených sídlisk, cez šrotovisko kovového odpadu v jaskyni so zásobou podzemnej vody cez chátrajúce kiná, divadlá a zábavné parky až po opustené hrozivé pozostatky vojenskej techniky a líniových stavieb (cesty, železnice), v ktorých je dnes jedinou hybnou silou vietor, a jedinými obyvateľmi bzučiace muchy a vtáky. Z jari do zimy v opustených výkladných skriniach ľudskej dômyselnej civilizácie dnes skučí vietor, zvedavo nakukujúci na stránky rozhádzaných spisov a kníh po zemi, zvestujúci svoje zvukové posolstvo šuštiacimi igelitmi, vrzogotajúcimi žalúziami, či buchotajúcimi okenicami. Šikovné ruky architektov narysovali, ešte zručnejší stavitelia vybudovali, technici uviedli do prevádzky najmodernejšie turbíny a chladiace veže jadrových elektrární. A dnes čo zostalo? Chátrajúce, sčasti toxické zvyšky (časť záberov ukazuje krajinu zničených stromov, bez jediného náznaku novej zelenej prírody), ktoré nik nerieši. Ostávajú ako nostalgicky vztýčený varovný prst druhu homo sapiens s odkazom: o čo sa nevieme alebo nechcem postarať, pretože to útočí na naše schopnosti a peňaženky, to jednoducho necháme tak. Ako pulzujúcu, ale stále len úbohú skládku stavebného a nebezpečného odpadu uprostred krajiny. Pretože si to môžeme dovoliť. A príroda? Tá sa s tým nejako vyrovná.(13.8.2020)

  • hanakonochi
    *****

    Francúzsky antropológ Claude Lévi-Strauss raz povedal: "Svet začal bez človeka a dokončí sa bez neho."(26.8.2017)