Hlasy ze záhrobí

Skôr krimi ako horor. Mladé dievča pátra po príčinách smrti otca, vykašliavajúceho v posledných chvíľach pred smrťou krv v dávkach, ktoré nezvládali riešiť ani sestričky v nemocnici, a tak mal neustále červený vankúš aj pyžamo. Nebol by to Fulci, aby príbeh neokorenil niekoľkými neodolateľne pôvabnými bizarnosťami. Spomeniem prelínanie obrazov nahých ženských prsníkov s následnými pohľadmi do vnútra hrobky. V nej prevaľujúce sa červy spracúvajú zahnívajúcu mŕtvolu. Nezabudlo sa ani na poctu: úvodnú scénu Buňuelovho Andalúzskeho psa pripomenú rozrezané volské/ľudské oči (Fulci obdobný hold majstrovi surrealizmu strihol aj v Rozparovačovi z New Yorku). Zaujímavý je i záver - aj keď sa podarí odhaliť vraha, ten ostáva nepotrestaný (ak ho nebudú mučiť výčitky svedomia) a majetný. No spokojná zostáva aj druhá strana: uvoľnený, oslobodzujúci a tým primerane hlasný rehot nad rodinnou hrobkou a súčasný pohoršený pohľad staršej návštevníčky cintorína završujú toto, pre väčšinu tunajších užívateľov slabšie, Fulciho dielo. Osobne ho považujem za ďalšiu z dlhej rady jeho svojráznych špecialít a: teším sa na ďalšiu! (14.06.2013)

Hlasy zo záhrobia sa dajú považovať za pekne vyprofilované giallo. Obsahujú všetko, čo správne giallo obsahovať má - krimi motív, hororové prvky či nahotu, no napriek tomu sa ani v rámci tohto polozabudnutého subžánru nedajú označiť za nadpriemernú snímku. Detektívna časť príbehu nefunguje tak ako by mala - pohnútky činu sú priehľadné, vzhľadom k malému počtu postáv je okruh podozrivých hneď od začiatku viac menej jasný a rádoby ohromujúce záverečné odhalenie nie je až tak prekvapujúce, ako by si Lucio Fulci určite želal. (27.05.2010)

V roku 1991, vo veku 64 rokov, ukončil taliansky režisér Lucio Fulci aktívnu režisérsku činnosť. V tomto roku natočil posledné dva filmy vo svojej bohatej kariere. Jedným z nich boli "Hlasy zo záhrobia". Je vidno, že už mu pomaly dochádzal dych, ale stále sa snažil držať svojich overených postupov. Povrchný scenár a biedne herecké výkony sú prebité enormnou dávkou nechutností - opakované sadistické ubodanie dieťaťa, zvracanie krvi, až moc detailná pitva, útok mŕtvol, hmyz v truhle, rozklad tela, krvavé volské oká... Popri tom sex, nahota, súlož a kozy. Plus bizarné snové scény podfarbené psychotickou syntetickou hudbou. Dôstojná Fulciho rozlúčka s jeho vernými divákmi v štýle surového krimi horroru. *** (20.06.2015)

Mohli jsme vidět život boháčů a přepych ve kterém si žijí. A jak se říká: mít málo peněz je zlé, mít hodně peněz ještě horší. Tento film se řadí mezi další podobné s tímto tématem, kdy někdo kvůli penězům někoho zavraždí a duch zemřelého chce spravedlnost. Nic nového nám film nenabídl. Ovšem bylo ve filmu i dost dobrých scén, to musím pochválit. Pěkná pitva či zombie to jsou právě prvky, v nichž se Fulci vyžívá a ve svých filmech preferuje. I zde nám nabídl trochu nechutných zombie, ale je škoda, že jen v jedné scéně. Rozhodně jich mohl použít víc tím by film rozhodně prokrvil a oživil. Nejkrásnější scéna byla v postupném rozkladu těla v hrobce. Tohle bych asi hodnotil jako nejlepší z celého filmu. (26.04.2010)

Voices from Beyond nie je hororová fulciovka, je to mysteriózna telenovela s detektívnou zápletkou. A ten malý chlapček, bodaný do bruška veľkým kuchynským nožom je v nej iba aby sa nezabudlo, kto za ňou stojí. Voices from Beyond ako mysteriózna telenovela funguje výborne, scény rozhovorov ducha otca s milovanou dcérkou na brehu jazeru sú príjemne poetické, herci sú typologicky dobre obsadení a zápletkovo tu (v rámci žánru telenovely) do seba všetko zapadá. Vrátane pointy, ktorú som nečakal a ktorá ma príjemne prekvapila. Byť panička päťdesiatnička, dokonca zakričím: „Jéééžišmarjá! To je strašné!“ (01.11.2008)