Reklama

Reklama

Můj milovaný nepřítel

  • Německo Mein liebster Feind - Klaus Kinski (více)

Obsahy(1)

Dokumentární film pojednávající o vztahu geniálního šílence Klause Kinskiho a jeho dvorního režiséra Wernera Herzoga. Vztah dvojice mužů, jejichž filmy Aquirre hněv boží, Fitzcarraldo či Woyzeck patří k tomu nejlepšímu, co v evropské kinematografii 70. a 80. let vzniklo, mužů, kteří se spolu dokázali dotknout filmového nebe a zároveň se upřímně nenávidět. (Visions of Light)

(více)

Recenze (35)

mat.ilda 

všechny recenze uživatele

Rapl, jméno mé... tak by se v klidu mohl představovat s láskou nenáviděný muž, o kterém je v Herzogově upřímném dokumentu řeč - Klaus Kinski. Ten pozoruhodný talent s nitroglycerinovou náturou mně v několika posledně viděných filmech učaroval, je neskutečné, jak jeho nezkrotná povaha doslova prosakuje každou jeho postavou, byť by repliky jen odšeptával, takže se o něm dalo hodně vytušit zprostředkovaně, přes jeho filmové hrdiny. Tušení je ovšem dneškem překonáno a já přes všechno, co představoval jako člověk, musím dát za pravdu jeho neskromnému mínění: "Ano Klausi, byl jsi z nebe spadlý génius, byl jsi monumentální, byl jsi epochální!" ()

nascendi 

všechny recenze uživatele

Nemám najmenšie pochybnosti o tom, že Klaus Kinski je regulérny blázon. Nakoniec vo filmovom svete nie je ani zďaleka osamotený. Videl som niekoľko filmov, v ktorých hral, ale nepociťujem potrebu vidieť ho v autentických záberoch z nakrúcania, pretože vo filmoch bol jeho prejav tlmený úlohou, ktorú mal stvárniť, ale v prestávkach medzi nakrúcaniami a v civilnom živote bol neznesiteľný. Preto si myslím, že tento film ani nemusel byť nakrútený, pretože ničím neprispieva k lepšiemu poznaniu filmového sveta a jeho protagonistov, nanajvýš k poznaniu sveta maniaka Kinského. A o ten vôbec nestojím. To nemá s umením nič spoločné. Na to sú iné zariadenia, ako ateliéry a iní špecialisti, ako Werner Herzog. ()

Reklama

Dellamorte 

všechny recenze uživatele

Tak , ako Wernera , tak aj Kinskeho si vysoko vážim a cením si ich poctivú filmársku prácu. Som si vedomá posolstva tohto dokumentu , ako aj jeho faktami podložený odkaz , no chýbali Mi tie autentické zábery z natáčania a vyrazenie dverí do Jeho súkromia ( napr . Jeho vzťah k dcére bol totiž viac ako odvážny ). Na to ale režisér nemá právo...neva. Ako výpoveď o človeku , ktorý toho napáchal na " place " aj v súkromí dosť - je to slušná dokumentárna filmárčina. ()

tron 

všechny recenze uživatele

„Ku koncu natáčania mi Indiáni navrhli, že Kinského zabijú.“ Od Herzoga a Kinského som videl štyri filmy (z piatich), takže som bol samozrejme dôkladne oboznámený s divokým vzťahom, aký medzi pánmi vládol. Historky sú kultové (osobne mám najradšej tú so strelnou zbraňou, Herzog síce tvrdí, že to tak nebolo, ale ťažko povedať). Takže som sa na tento dokument tešil. A nebolo to zlé... ale čakal som viac. Prvá polovica ma pravdupovediac nudila. Herzog má dar reči a keďže je to dokument a nie akčný film a keďže v dobe vzniku bol jeden (z dvoch) protagonistov mŕtvy, všetko sedí (a padá) na Herzogových pleciach. Je ukecaný, počúva sa rád a vie rozprávať vcelku pútavo, ale po trištvrte hodine som upadol do nazvime to stereotypno-monotónneho štádia. Našťastie, druhá polovica je lepšia. Objavujú sa v nej dochované zábery s vtedy ešte žijúcim Kinskim a nejak viac to začne ťať do živého. Vrátane vcelku pekného a relatívneho dojímavého konca, hoc Kinski bol taký pozér a magor, že by som sa nečudoval, ak by si u odborníkov zistil, aké dajme tomu špecifické vône ich lákajú, následne si takú látku zohnal, potrel si ňou telo a oblečenie a tak nečudo, že sa od neho motýľ nevedel odlepiť. Najlepší je dokument v momentoch, keď skúma zvláštny vzťah medzi pokojným a pragmatickým režisérom (snažím sa tváriť, že som nepočul tých pár viet o záujme zaživa upáliť Kinského v jeho vlastnom dome) a podľa mňa duševne narušeným (hoc v niektorých konkrétnych filmoch charizmatickým) hercom. Ako som tak počúval o rôznych historkách z natáčania, pýtal som sa v duchu: mali to za potrebné? Stálo to za to? Pre „šialeného“ Kinského akiste áno, keďže vďaka tomu vytvoril okolo svojej osoby kult. Ale či pokojnému a vcelku tichému režisérovi stálo za to, stráviť polovicu profesijného života natáčaním s psychicky narušeným jedincom oberajúcim ho o duševné (a určite aj fyzické) sily, na to už si bude musieť odpovedať Herzog sám. Doba sa odvtedy strašne zmenila, dnes už prakticky nepoznám žijúceho herca, ktorý by TOTO bol schopný (a najmä ochotný) stvárať na natáčaní nejakého filmu. Čas sa zmenili a za seba hovorím, že super, lebo čosi podobné fakt nie je normálne. Napr. si pamätám, ako pri natáčaní Terminator Salvation Baleovi na pár desiatok sekúnd praskli nervy a nehovorím, bolo to nedôstojné správanie, ale oproti Kinskému je Bale skutočne nežný zajačik-diplomat. Dúfam, že sa raz dožijem toho, ako tento vzťah bude sfilmovaný do podoby klasického hraného celovečeráku a áno, mám pár tipov, kto by mohol hrať Herzoga, ale ozaj ani len netuším, kto Kinského. Výstižná bola reakcia manželského páru z úvodu, kedy to vyzerá tak, ako keď dvaja ničnetušiaci ľudia musia desiatky minút počúvať bľabotanie osoby A o osobe B, ktorá znásilnila, rozštvrtila a následne zjedla desiatich ľudí a snaží sa to poňať humorne, niektoré veci ale humorne proste nedokážete podať. ()

choze 

všechny recenze uživatele

Herzog o Kinskim i o sobě a samozřejmě o jejich vztahu. Extrémní režisér, vyžívající se v mimořádně náročných natáčeních, a extrémní herec, pravidelně vybuchující vzteky a řvoucí nebo rovnou střílející po lidech okolo. Tichá síla vs cholerik. Úžasně klidný Herzog mluví o nesnesitelném Kinskim láskyplně, přestože nikoho nenechává na pochybách, že Kinski byl prvotřídní hysterka a pozér (ale taky fascinující herec). Nepřekvapilo by mě, kdyby ty zkazky o Kinskiho šílenství a jejich konfliktech byly jen jejich hrou a filmařskou legendou, kterou sami podporovali - ve filmu je zmíněno, jak si společně vymýšleli podobné věci do Kinskiho knižního životopisu, aby se lépe prodával - ale nijak by mi to nevadilo. Super bylo vidět scénu z Fitzcarralda natočenou s vysmátými Robardsem a Jaggerem a pak její přetočenou verzi s frustrovaně křičícím Kinskim. A krásnou tečkou je poslední scéna, v níž si Kinski mirumilovně hraje s motýlem. ()

Galerie (21)

Reklama

Reklama