Bedoone Tarikh, Bedoone Emza
No Date, No Sign
Bez dátumu, bez podpisu
No Date, No Signature
Režie:
Vahid JalilvandHudba:
Peyman YazdanianHrají:
Navid Mohammadzadeh, Hediyeh Tehrani, Amir Aghaei, Saeed Dakh, Alireza Ostadi, Zakieh BehbahaniObsahy(1)
Doktor Nariman je uznávaný patológ. Jedného večera je účastníkom dopravnej nehody - zrazí sa s mužom, ktorý na mopede viezol svoju manželku a osemročného syna. Doktor mu ponúkne, že dieťa odvezie do nemocnice, muž však pomoc i peniaze odmietne. Na druhý deň ráno na Narimanovo oddelenie privezú chlapcovo mŕtve telo. Jeho kolegyňa Leila, ktorá chlapca pitvala, tvrdí , že príčinou smrti bola otrava botulotoxínom. Narimana však zožiera otázka, či príčinou smrti dieťaťa nebol predsa len on. Otec chlapca medzitým prežíva svoju vlastnú tragédiu, keď zo smrti svojho syna viní muža, ktorý mu predal pokazené mäso a v zúfalstve berie spravodlivosť do vlastných rúk... (RTVS)
(více)Videa (1)
Recenze (11)
Sympatický uznávaný lekár sa dostáva do nezávideniahodnej situácie po tom, čo nešťastnou náhodou "ťukne" do jedného motocykla. Následky nenechajú na seba dlho čakať a sú fatálne. Ale čo keď je príčina tragédie niekde inde? Kaveh zrazu nevie, ako si so situáciou poradiť a sled toho, čo nasleduje, sa dá nazvať ako vždy nešťastne zvolené riešenie. Teda jedno by tu bolo, ale svedomie sa ozýva natoľko, že sa hlavný hrdina dostáva do špirály, z ktorej sa bude stále ťažšie a ťašie dostávať. Otázkou je, prečo by nemohlo ostať pri "oficiálnej verzii", pretože dôsledky pre postavy by boli najmenej bolestné, ak sa o niečom podobnom dá hovoriť. Takto Nariman vec iba zhoršuje a mne sa tým pádom začal vzďalovať nielen on, ale aj film. Ako najzaujímavejší jeho aspekt považujem otázku miery viny takmer všetkých postáv vo filme na nešťastí a o to asi Javilandovi išlo predovšetkým. 70% ()
Vynikajúca psychologická zápletka v podobe Kavehovej dilemy a pocitu viny v kombinácii s domino-efektom, ktorý zásadným spôsobom mení osudy viacerých zainteresovaných postáv. Námetovo skvelé, no ten spôsob akým to bolo podané, mal miestami dosť lyrický nádych, resp. v jeden moment sa celý dej začína točiť v tom istom dilematickom víre - a to sa mi zas až tak nepozdávalo. Ale tak to už v iránskych filmoch asi chodí (teda väčšinou mám z toho taký dojem)... Otvorený záver v tomto prípade nebol tiež zrovna najšťastnejším vyústením celého príbehu. ()
Tragédia jedného doktora, jednej rodiny a jednej hydinárskej výroby. V dnešnej dobe poľského mäsa sa takýto film celkom hodí. Ten iránsky doktor House má taký silný hlas svedomia, že sa vo veciach vŕta tak veľmi a tak hlboko, až je to nepríjemné. Pritom nemôže nikomu a ničomu pomôcť, snáď len tomu svojmu svedomiu. Kto dokáže dekódovať názov filmu? ()
Na rozdíl od předchozího režisérova dramatu mi to tentokrát přišlo za hranicí uvěřitelnosti. Soudní patolog mezi sebemrskačstvím a egoismem ve chvíli, kdy to už pro žádnou z ostatních postav nemá význam, potřebuje zjistit, zda způsobil smrt osmiletého chlapce on, i když ví, že by dotyčný hoch stejně nejdéle do tří dnů zemřel na otravu botulinem. A pokud takovémuto typu filmu neuvěříte, postrádá pro vás smysl. Netuším, jak se k filmu vztahuje jeho název. ()
To, že to Iráncom v poslednej dobe na filmovom nebi ide netreba zvlášť rozpisovať. Príbehy bývajú dramatické avšak mnohokrát bez zvratu, bez údernej pointy. V úvode načrtnú problém a ten sa potom rieši, ale dejovo vás ničím neohúria. To je i tento prípad. Čo si však na nich cením sú herci. Tí hrajú o dušu a tak verne prenesú vnútorné prežívanie mizérií na plátno, že to treba poriadne uznať. Z nosnej scény, kde Mohammadzadeh vybavuje účty po úmrtí syna mi padala sánka. Taktiež matka syna v podaní Alirezy Ostadi bola vynikajúca, oplakávanie úmrtia bolo srdcervúce. Doktor v podaní Amira Aghaeia bol zahraný v poriadku, len dejová linka s kolegyňou občas pôsobila menej verne, skrátka dlhoročná kolegyňa sa nesprávala občas dostatočne "dlhoročne". Kvitujem režisérov zámer ponechať záver na posúdení divákovi. ()
Reklama