Pod vodou

O filmu jsem předem nic nevěděl a dle plakátu jsem myslel, že půjde o artové drama o dospívající holce, která objevuje svoji lesbickou orientaci. Ne že by tam náznaky toho lesbického motivu nebyly, ale dostal jsem zcela jiný film, než jsem čekal, a nejsem si jistý, že se mi líbí. Na to, že to má "jen" 97 minut, se to na můj vkus nějak podezřele táhlo, a závěrečné rozuzlení mě vyloženě rozladilo, byť to už jinak samozřejmě ani skončit nemohlo. V tomto duchu myslím, že mě ten film bavil do okamžiku, než začala proměna - protože až do té chvíle jsem stále mohl doufat, že se z něj vyklube to, co jsem původně očekával. Minimálně u dvou scén mi navíc bylo na zvracení (stříhání srostlých prstů na noze nůžtičkami a pojídání akvarijních rybiček zaživa), což mou averzi k tomu filmu ještě umocňuje. Ne že by ty holky v hlavních rolích byly špatný (nic ale neukážou!), a pár dobrých momentů se tam taky najde, ale bez té fantaskní roviny by se mi to celé prostě líbilo víc. Mimochodem připomnělo mi to o rok starší film Raw, a to dokonce tolik, že bych se nedivil, kdyby zde posloužil jako (více či méně přiznaný) inspirační vzor. Každopádně ten mě oslovil neskonale více. (22.05.2019)

"Blue My Mind" asi len divácky zapasuje, alebo nie. Mne osobne tento artový film absolútne nezapasoval. Nemôžem povedať, že by tam nebolo nič dobré, no veľmi ťažko sa filmom pretĺka a prechádzame ku scénkam, ktoré ma zaujíma sledovať. Aby som to teda vysvetlil, začnem s pozitívami filmu. Obe hlavné predstaviteľky sú super. Luna Wedler aj Zoe Pastelle Holthuizen podávajú skvelý výkon, no nielen sú dobré herečky. Rovnako aj to priateľstvo, ktoré je medzi nimi a je celkovým nábojom a srdcom filmu funguje skvele. Nebudem spoilovať, no povedzme si jednu vec. Ak by bolo priateľstvo medzi ľuďmi takto silné a mohli by sme sa jeden o druhého oprieť tak silne ako sa mohli jedna o druhú, tak svet by bol lepšie miesto. V tomto to funguje skvele. Najmä v závere sa to veľmi dobre preukáže a nemôžem v tom smere vytknúť jedinú vec. Ak ma niečo presvedčilo k tomu, aby som to dopozeral, tak to leží vyslovene na nich dvoch. Takže v tomto smere som spokojný. No potom si uvedomujem jednu vec. Ten fantasy prvok tu absolútne nepotrebuje byť. Nebudem vysvetľovať čo sa deje, no rozhodne si myslím, že keby sme mali iba film o dospievaní a priateľstve medzi dvoma dievčatami, tak by to fungovalo lepšie. A nepotrebujeme tento koncept na to, aby sa to tu nejako výrazne preukázalo, ani niečo podobné. A to je dôvod, pre čo som sa nedokázal do filmu poriadne ponoriť. Sú to len scénky, kde všetko je stále divnejšie a divnejšie, a už postupne vieme kam to bude smerovať, no pointa je, že nepotrebujeme ten koncept na to, aby z toho bol dobrý film. Naopak si myslím, že keby to z toho dali von, bol by film lepší. Lunu Wedler ale ešte na záver pochválim ešte raz. Najmä z toho titulu, že veľmi dobre predáva scénky, kde si uvedomuje všetky zmeny so svojim telom a je vidieť, že je vydesená. A je to skutočne dobre spracované. No viac tomuto filmu skutočne neviem pridať. Ostatné postavy ma nebrali. Miini rodičia nie sú zaujímaví. Jej ostatné kamošky sú tu vlastne len do počtu. Ostatné postavy dokopy neprinášajú vôbec nič. Ako som povedal. Jediný motor sú Mia a Gianna. A nebyť ich dvoch, tak by to bolo absolútne zabité. Neviem či ten film môžem odporúčať na sledovanie. Určite je to originálne a zaujímavé a je možné, že si k tomu nájdete cestu, no pre mňa ten fantasy element ma z toho neustále dostával von. A nebol som zvedavý už pomaly ku koncu ako to dopadne. Napriek tomu, že je tam pár najlepších momentiek. Hodnotenie: D+ (15.11.2018)

Pod vodou bol 1 z filmov, čo som dlho zháňal. Po sľubnom začiatku boli tie baby stále nepríjemnejšie, dej dekadentnejší. "Vodné veci", ktoré to mali ozvláštniť, akurát vystupňovali tiesnivú atmosféru. Má to jeden z najpatetickejších záverov, aké poznám. Je úplne jedno, o čom film bol, pretože každý divák si ho môže interpretovať podľa svojich pocitov a preferencií. (16.11.2018)

Musím sa priznať, že tento film ma trošku oklamal. Po prvej polovici som bol takmer celkom presvedčený o tom, že film je akýmsi pokusom o zobrazenie „ťažkostiach života“ mladej slečny, ktorá (takmer) má všetko a to si nevie vážiť. Jej pokus dostať sa do bandy „cool“ dievčat a byť rebelkou nedokážem úplne pochopiť. Jedine tak by som to mohol vysvetliť, že ona niekam chce patriť. (Ako vždy, má možnosť zvoliť aj inú „stranu“, ale to nespraví.) Rozprávanie a chovanie spomínanej „bandy“ (napríklad predstava o sexe a reakcia na tehotenský test) mi spíš pripomína „dnešnú generáciu“ (úcta výnimkám). Tu som si myslel, že cieľom je vytvoriť akési „zrkadlo“ pre nich. Ale v tej druhej polovici prišli do toho „art“ komponenty plus „zvrat“ (choroba + „vzťah“) a zrazu som sa ocitol niekde inde. Tá „choroba“ a postupne sa objavujúce následky presunú príbeh niekam inam. A musím uznať, že to spojenie „prvej a druhej časti“ nedopadlo zle (čakal som niečo „horší“, niečo priemernejší). Na druhej strane to ukončenie mi príde trošku nevypracované – tu ešte bol potenciál. Takže u mňa je to za „3+“. P.S.: Skvelá Luna Welder a dobrá asistencia od Z. P. Holthuizen Osobné hodnotenie: 76% (***) (08.03.2019)

Když jsem zrovna bez manžela, dívám se na filmy, které vyhodnotím jako “ne dost dobré pro něj, ale pro mě akorát”. Nemám totiž na kvalitu filmu takové požadavky. Do téhle kategorie jsem podle ukázek zařadila i film Pod vodou. Nečekala jsem tedy nic převratného, ale nakonec jsem byla příjemně překvapená. Film měl všechno, co jsem chtěla, ale i o kapku víc. Originální ale ne příliš složitý děj, vyobrazená i některá těžší témata jako vztah rodičů s dospívajícími dětmi a i lehce pervezní prvky. A co už, že je to tak trošku blbost? (26.01.2022)

Toto ma mega moc sklamalo. Neviem, čo si z tohto filmu mám odniesť, a mám taký pocit, že ani tvorcovia nemajú poňatia o tom, čo ním chceli povedať. Proste fakt oničom príbeh bez hlavy a päty. (23.12.2020)

Veľmi dobre natočený snímok (nielen) o dospievaní plného drog, neviazaného sexu, alkoholu, o hľadaní vlastnej podstaty a identity či ťažkom nadväzovaní skutočných priateľstiev. Bavilo a zároveň ma desilo sledovanie mytologickej roviny príbehu, kedy som spolu s hlavnou hrdinkou Miou prežívala každú jej bolesť a všetky útrapy, ktoré s ňou boli spojené. Záver bol vrcholom, na ktorý sa oplatilo čakať a bol nesmierne dojímavý... (02.12.2019)

Dočíst obsah filmu až do konce, býval bych mu asi ani nedal šanci. Prolínaní realistických a nerealistických rovin je něco čemu se ve filmech aktivně vyhýbám, protože není nic horšího než dobře postavené realistické drama, které je vzápětí zničeno tupou a těžkopádnou fikcí. Blue My Mind spojuje však tyto dvě roviny vcelku přijatelně. Střízlivá přítomnost a svět dospívajících zahrnující experimentaci ve všech možných ohledech je k mé spokojenosti náplní většiny filmu a samotnému nadpřirozenu je věnován až úplný konec. Oceňuji, že se v závěru vyhnuli umělému budování soucitu a divákovi je ponechán prostor vyhodnotit vážnost situace na základě jeho vlastního souznění a přilnutí k hlavním postavám. (06.06.2021)