Ďáblův chlapec

Ďáblův chlapec (2018) 

Aj napriek slabšiemu scenáru, prvé epizódy boli dosť dobré. Nie skvelé, ale krv, násilie, nahota, sex, a mysterióznosť s ktorými seriál intenzívne pracoval, vytvárali veľmi unikátne dielo. Celá atmosféra, dej, a postavy boli aj v úplne bežných situáciách pritiahnuté za vlasy, niekedy až surreálne – skvelá postava Ryou bol tohto stelesneným prototypom. Keby to tak pokračovalo do konca, tak zrejme by som hodnotil štyrmi hviezdami a bol veľmi spokojný so zážitkom. Lenže niekde v polovici šiestej epizódy sa dej začal odkláňať od nálady predošlých dielov. Prestalo sa sústreďovať na lokálne dianie a celá situácia nabrala príliš obšírne smerovanie. Postavy sami o sebe išli viac do úzadia a svoj priestor využívali skôr na vysporiadavanie sa s novými spoločenskými a globálnymi nástrahami. A toto bol problém. Ja som chcel vidieť detailnejšie rozobratie ich vzťahov a psychiky, viac prepracovať tú tajnú organizáciu a ich motívy a všetko to spojiť nejakým sofistikovaným plánom od Ryou. Čo som ale dostal, bol Rezident Evil skrížený so Záhradou pozemských rozkoší od Hieronymus Boscha prepletený zlou gradáciou a klišé. (12.04.2020)