Örök tél

Boľševikmi zamlčiavaná história odsunu práceschopných síl na oslobodzovaných územiach do sovietskych táborov. Celé toto odsunové šialenstvo slúžilo v zásade pragmatickému cieľu - naštartovaniu a obnove sovietskej ekonomiky, ktorej zúfalo chýbala pracovná sila v dôsledku obrovských vojnových strát. Je veľmi potrebné a dobré, ak vznikajú filmy ako Večná zima, ukazujúce príťažlivou formou cez individuálne osudy, zvrhlosť fungovania celého mechanizmu. Príšerné pracovné, ubytovacie a najmä medicínske a vyživovacie podmienky, spoločne s neľútostne uplatňovanou vojenskou disciplínou zapríčinili hynutie importovanej pracovnej sily po tisíckach. Skolektivizovanému mysleniu boľševických kádrov to však nejako extra nevadilo. Osloboditelia a víťazi nad príšerným nacizmom jednoducho nie vždy priniesli len radosť a pohodu. Často mali víťazné opatrenia komunistického strihu podobu uplatnenia princípu kolektívnej viny - v tomto prípade to mali byť obyvatelia nemeckej národnosti. Nejako extra nevadí, že výsledok samotný nie je nejako novátorský a zapadá do rámca gulag filmov, pričom využíva prostriedky typické pre mainstreamovú americkú produkciu príbehových filmov, založených na skutočných udalostiach. Mimochodom, keď už som pri angloamerickej geografickej oblasti, veľmi dobré je záverečné titulkové upozornenie na to, že niekoľko státisícový odsun maďarského obyvateľstva sa dial s vedomím a súhlasom ako amerického tak anglického najvyššieho vedenia. Poznámka: Masové nečakané povojnové odsuny obyvateľstva zažilo aj povojnové Česko-Slovensko. Z východného Slovenska bolo odhadom odsunutých cca 20 000 obyvateľov, často úplne náhodne. Jediným kritériom bola ich pracovná schopnosť. Hodnoverne zdokumentovaných je dnes niečo cez 6000 prípadov odsunu. Téma bola aj literárne spracovaná. Niekdajší slovenský minister kultúry Dušan Slobodník o odsune a zážitkoch v ruskom pracovnom tábore napísal spomienkovú knihu Paragraf: polárny kruh. (21.10.2020)

V pracovných táboroch ci pred vojnou, počas vojny alebo po vojne to nikde nemali "na ružiach ustlané". Ani Japonci ani Nemci, ba ani Rusi v sa vo svojich gulagoch s nikým nemaznali. Tento film rozpráva o pracovnom tábore a živote žien Maďariek nemeckého (švábskeho) pôvodu v gulagu v ukrajinskom Donbase (mimochodom je to tá oblasť, ktorú ukrajinskí Rusi sa snažia odtrhnúť od Ukrajiny a vyhlásiť samostatnú republiku). Kruté až neľudské podmienky v tábore počas vojny, ale i po nej sužovali ženy z ktorých mnohé to veru nevydržali. V záverečných titulkoch filmu je poznámka, že do Maďarska sa zo 700 000 odvlečencov vrátilo len 400 000. Film bol veľmi dobre a neskutočne vierohodne natočený. (22.12.2019)

Pribeh madarskej zeny v sovietskych gulagoch. na temu gulagy som videl toho este len malo, tento film ma ani moc nezaujal. Nevedel som ani, za co bola odsudena do gulagu, tempo bolo slabe, reziser Attila Szasz je evidentne len zrucny rutiner. Sandor Csanyi /Kontroll 2003/ sa teda nijak nepredviedol. Ani jedna scena nebola taka, zeby som si ju zapamatal : 60 % (22.12.2019)

Málo známe, no zato o to viac prekvapujúcejšie v zmysle: "Tak Maďari majú ďalší skvelý film." Vlastne to ani nie je také prekvapenie, v poslednej dobe im ide karta. V tomto prípade dostane divák exkurziu do koncentračného tábora na stalinovský spôsob. Vyobrazenie dobových reálií tu bolo fantastické - bieda, hlad, špina, choroby a hlavne..... zima, že som z toho až nachladol. Obsahová stránka síce mala pár hluchších miest, no nebolo to nič vážne. Vždy sa stalo niečo, čo pozornosť vrátilo na späť na miesto. Inak to rozhodovanie hlavnej hrdinky som nezávidel, naozaj ťažká situácia. Nuž, Stalin zničil a udusil v rozpuku mnohé životy.... Silný nadpriemer. 85/100 (18.12.2019)

Maďarsko ihneď od začiatku vojny sa pripojilo k paktu OSI, (Os Berlín Rím bola podpísaná v roku 1939 a v roku 1940 doplnená o Japonsko) a veľmi ochotne spolupracovalo s Nemeckom vo vojne proti Sovietskemu zväzu. V roku 1944 Maďari prejavili snahu prejsť na stranu Spojencov, odvetou bolo, že 16.10.1944 zvláštna hitlerova jednotka pod vedením Otta Skorzenyho zajala syna maďarského regenta Horthyho, čím ho prinútili k abdikácii. Nástupom k moci Ferenca Szálasiho si Nemci zaistili, aj keď na krátku dobu, ďalšiu lojalitu. A tak bolo Maďarsko posledným nemeckým spojencom v Európe, ktorého obsadzovanie sovietskymi jednotkami bolo sprevádzané krutými bojmi nemeckej a maďarskej armády. Najťažšie boje na prelome rokov 1944 a 45 prebiehali v oblasti Debrecinu, Nireďházy a Budapešti a tak oslobodenecké vojska nemali dôvod brať ohľad aj na civilné obyvateľstvo. 22.12.1944 riaditeľ NKVD vydal rozkaz jednotkám Červenej armády v Maďarsku mobilizovať zdatné osoby nemeckého pôvodu („šváby“) na verejné práce v bezprostrednom okolí. Z “ malenkej raboty“ nakoniec vzišli pobyty v táboroch GUPVI (Главное управление по делам военнопленных и интернированных – Hlavná správa vojenských zajatcov a internovaných). Pre neznalcov pomerov to neboli povestné Gulagy (tie boli určené pre sovietskych asociálov a politických väzňov). Hlavným táborom pre GUPVI, to znamená systém táborov nútených prác pre internovaných, ktorých považovali za nepriateľov Sovietskeho zväzu, pre oblasť strednej Európy bol Donbas. A tu skončili aj internovaní z maďarskej Tolnianskej župy. Film je natočený na základe skutočných udalostí a spomienok a pripomína osudy stoviek tisíc ľudí internovaných z Maďarska. Pre milovníkov romantiky zdôrazňujem, že film nie je milostným príbehom, ale skôr návodom ako prežiť v nehostinných podmienkach týchto táborov. V postave Ireny sa premieňa vývoj postavy z ženy jemnej, zasnenej, ktorá sa snaží zachovať svoju dôstojnosť a sebaúctu v ženu chladnú, empatickú, ktorú udržiava pri živote krutý pragmatizmus, keď vyrába cigarety zabalené do strán biblie, ktorú jej daroval otec pred odchodom z dediny. A to jej pomáha spoločne so spoluväzňom Rajmundom prežiť. (10.01.2020)