Örök tél

Pribeh madarskej zeny v sovietskych gulagoch. na temu gulagy som videl toho este len malo, tento film ma ani moc nezaujal. Nevedel som ani, za co bola odsudena do gulagu, tempo bolo slabe, reziser Attila Szasz je evidentne len zrucny rutiner. Sandor Csanyi /Kontroll 2003/ sa teda nijak nepredviedol. Ani jedna scena nebola taka, zeby som si ju zapamatal : 60 % (22.12.2019)

Maďarsko ihneď od začiatku vojny sa pripojilo k paktu OSI, (Os Berlín Rím bola podpísaná v roku 1939 a v roku 1940 doplnená o Japonsko) a veľmi ochotne spolupracovalo s Nemeckom vo vojne proti Sovietskemu zväzu. V roku 1944 Maďari prejavili snahu prejsť na stranu Spojencov, odvetou bolo, že 16.10.1944 zvláštna hitlerova jednotka pod vedením Otta Skorzenyho zajala syna maďarského regenta Horthyho, čím ho prinútili k abdikácii. Nástupom k moci Ferenca Szálasiho si Nemci zaistili, aj keď na krátku dobu, ďalšiu lojalitu. A tak bolo Maďarsko posledným nemeckým spojencom v Európe, ktorého obsadzovanie sovietskymi jednotkami bolo sprevádzané krutými bojmi nemeckej a maďarskej armády. Najťažšie boje na prelome rokov 1944 a 45 prebiehali v oblasti Debrecinu, Nireďházy a Budapešti a tak oslobodenecké vojska nemali dôvod brať ohľad aj na civilné obyvateľstvo. 22.12.1944 riaditeľ NKVD vydal rozkaz jednotkám Červenej armády v Maďarsku mobilizovať zdatné osoby nemeckého pôvodu („šváby“) na verejné práce v bezprostrednom okolí. Z “ malenkej raboty“ nakoniec vzišli pobyty v táboroch GUPVI (Главное управление по делам военнопленных и интернированных – Hlavná správa vojenských zajatcov a internovaných). Pre neznalcov pomerov to neboli povestné Gulagy (tie boli určené pre sovietskych asociálov a politických väzňov). Hlavným táborom pre GUPVI, to znamená systém táborov nútených prác pre internovaných, ktorých považovali za nepriateľov Sovietskeho zväzu, pre oblasť strednej Európy bol Donbas. A tu skončili aj internovaní z maďarskej Tolnianskej župy. Film je natočený na základe skutočných udalostí a spomienok a pripomína osudy stoviek tisíc ľudí internovaných z Maďarska. Pre milovníkov romantiky zdôrazňujem, že film nie je milostným príbehom, ale skôr návodom ako prežiť v nehostinných podmienkach týchto táborov. V postave Ireny sa premieňa vývoj postavy z ženy jemnej, zasnenej, ktorá sa snaží zachovať svoju dôstojnosť a sebaúctu v ženu chladnú, empatickú, ktorú udržiava pri živote krutý pragmatizmus, keď vyrába cigarety zabalené do strán biblie, ktorú jej daroval otec pred odchodom z dediny. A to jej pomáha spoločne so spoluväzňom Rajmundom prežiť. (10.01.2020)

Oko za oko, zub za zub. Rusko -Maďarská história nie je práve najlepšia, v 1849 ruskí kozáci dali világoš Lajosovi Kossuthovi pri Világoši, 1 sv. vojna v Rusku v zákopoch, 2 sv. vojna a potom Kádarov gulášový komunizmus pod Moskvou. Film začína v roku 1944, to už Maďarské vojská (2 armády) utrpeli ťažké porážky na Done a pri Stalingrade a sovietska armáda prichádzala na územie Maďarska. A kruto sa mstili, všeobecne známe rabovanie, popravy a znásilňovanie žien. Ako každá Európska krajina aj Maďarsko/Juhoslávia malo nemeckú menšinu, Švábov. Tí boli prví na muške, pochytaní a poslaní do Gulagov. V tomto prípade kdesi do Donbasu. Keď si takýto film človek pozrie možno sa zamyslí ako to mohli v tých podmienkach prežiť. Otrocká práca, nedostatok stravy, týfus, svrab...Jediné čo chýba je neľudské zachádzanie Červenoarmejcov (na moje prekvapenie). Irén, hlavná postava prežila 5 rokov v Gulagu len vďaka tomu, že sa do nej zamiloval Šváb Raimund z Vojvodiny. Jeho 5 pravidied prežitia s nádejou vrátiť sa k najbližším sa osvedčili. Iní z toho vykľučkovali lepšie, taký diktátor Miklós Horthy si to dožil v pohode v teplom Portugalsku aj so sponzoringom bohatých židovských rodín, toto nikdy nepochopím prečo nesedel v prvom rade v Norimbergu odkiaľ ho Američania prepustili ( napr. vyvražďovanie Srbov a Židov v Báčke 1942 !!! ) A kto súhlasil s deportáciou takýchto nevinných do Gulagov si divák vypočuje na konci. (17.12.2019)

Málo známe, no zato o to viac prekvapujúcejšie v zmysle: "Tak Maďari majú ďalší skvelý film." Vlastne to ani nie je také prekvapenie, v poslednej dobe im ide karta. V tomto prípade dostane divák exkurziu do koncentračného tábora na stalinovský spôsob. Vyobrazenie dobových reálií tu bolo fantastické - bieda, hlad, špina, choroby a hlavne..... zima, že som z toho až nachladol. Obsahová stránka síce mala pár hluchších miest, no nebolo to nič vážne. Vždy sa stalo niečo, čo pozornosť vrátilo na späť na miesto. Inak to rozhodovanie hlavnej hrdinky som nezávidel, naozaj ťažká situácia. Nuž, Stalin zničil a udusil v rozpuku mnohé životy.... Silný nadpriemer. 85/100 (18.12.2019)

V roce 1944 bylo na rozkaz Stalina, s vědomím a souhlasem Churchilla a Roosevelta, odvedeno na nucené práce 700 tisíc maďarských mužů a žen. 300 tisíc z nich se už nikdy nevrátilo. Kdo se domů vrátil, nesměl o letech strávených v pracovním táboře nic říct. Ani vlastní rodině. A jako pocta těmto lidem byl natočen tento snímek, který nelidské utrpení vězňů záměrně odlehčuje dnes tolik populární romantickou linkou, jakou známe i z české kinematografie, viz 'Colette' (2013). Neinspirovali se takhle náhodou maďarští tvůrci právě tímto snímkem? Maďarský snímek, stejně jako náš zmíněný český, připomíná významný moment v národních dějinách, avšak nikoliv jako historické drama. Přímo se zaměřuje na lidský osud. Právě romantická linka navodí lepší pocit diváckého pohodlí k lepšímu uchopení stavu věci, čímž se zvyšuje lepší porozumění dané hrůzi minulosti. Příběh obsahuje spoustu detailů, velký důraz ke každé scéně a přirozeně málo dialogů, čímž se posiluje už tak silná atmosféra celého konceptu příběhu. Právě vizuální stránka navozuje napětí a zoufalství jedinců a vůbec není třeba dál něco vysvětlovat. Jedná se o silný snímek, který by si měli Maďaři připomínat hodně často. (08.02.2020)