Na špatné straně hlavně

Steven Seagal a zvláště jeho starší filmy patřili k mým oblíbeným. Jo časy kdy jsem ho „žral“ jsou už dávno pryč (i když na některé kousky se vždy rád podívám znovu) – no teď už by „sežral“ tak leda on mou maličkost. Obtloustlé prase máchající rukama, zběsilý střih, levní herci z Balkánu a pár jakžtakž snesitelných akčních scén. Příběh samotný za moc nestál a jediné co zaujalo mou pozornost, byla vcelku pěkná Jade Ewen – se ani moc nedivím, že pro ní chtěl obětovat všechny ty prachy. Ale stejně to byla jen hamižná děvka… (18.11.2023)

„Ty si si to napísal, tak si to aj podpíš.“ Po dlhom čase som si znova pozrel novú seagalovku a tento silný zážitok ma viedol až k úvahám nad tým, kto ešte je a kto už nie je akčný herec. Veci, ktoré Seagal stváral v začiatkoch (Nico, Prepadnutie v Pacifiku, Nemilosrdná spravodlivosť...), boli brutálne a nekompromisné, mali vynikajúcu choreografiu. Tie bitky sú ešte i v dnešnej dobe drastické a intenzívne. Seagal sa na nič nehral, nemusel mať kaskadérov, ani dvojníkov. Bola to smrtiaca mašina na rozdávanie úderov. Reálne ovládal bojové umenia a každý vedel, že je lepšie si s ním nezačínať. Lenže na stole mu pristávalo čoraz menej kvalitných ponúk a nakoniec skončil vo videobéčkach/céčkach s mizernými rozpočtami, ešte mizernejšími scenármi a kolegami-hercami, ktorí vyzerali skôr ako komparz z porna. Jemu to ale zjavne nevadí! Ide si to svoje a i hranie vo filmoch takejto nevalnej úrovne mu umožňuje žiť nadštandardný život. A stále (hoci pribral 75 kíl a už sa pred kamerou takmer vôbec nehýbe, väčšinou iba sedí za stolom/v aute/v kancelárii a pozerá sa pred seba, lebo otáčanie hlavou by ho bolelo) prekvapivo má veľmi veľa verných fanúšikov. Tí si alebo neuvedomujú, ako rapídne nadol išla kvalita jeho snímok (čomu sa dosť ťažko verí), alebo je im to jedno, alebo ja neviem čo. V Na dostrel Seagal spojil sily s Keonim Waxmanom, s ktorým pos*al už veľa vecí (Strážcu spravodlivosti, Ochrancu, Najlepšieho zabijaka, Nezastaviteľného muža...). Na dostrel Steven zároveň produkoval, ale v podstate nejde o akčný film. Neviem, čo to je, ale akčný film by mal vyzerať inak. Pár akčných sekúnd je na začiatku a finále je akčné, ale medzitým len zopár pokusov o kratučké prestrelky a hŕstka kopancov, úderov a faciek. Zdalo sa mi, že v Na dostrel je namiesto Seagala jeho dvojník nielen v akčných scénach, ale i v scénach, keď má jeho postava sedieť v reštike za stolom, ale je snímaný odzadu, lebo Seagal povedal, že stačí dvojník. Sila. Do toho tupá modelka v hlavnej úlohe, štvrtotriedni gauneri a smiešny scenár. Ale bavilo ma to, svojím spôsobom. Na finále oceňujem, že sa Seagal pokúsil vrátiť k svojím brutálnym začiatkom, kedy sa rád vo finále stretol s najhnusnejším hajzlom filmu a niekoľko desiatok sekúnd sa navzájom krvavo sekali nožmi veľkými ako menšie mačety. Rozdiel je samozrejme ako medzi pečenou kačkou s lokšami a psím lajnom, ale i tak si to cením. (22.08.2017)

„Nikdy never striptérke. Jediná vec, ktorú by rada videla vychádzať z tvojich nohavíc sú peniaze." Aikido master (opäť) neprekročil svoj tieň a bez jediného škrabanca vyčistil Bukurešť (tentoraz sa tvárime, že sme v Paríži ehm) od polodementných mafiánov. Okrem akčných scén ma tentoraz sklamal aj oblečený sex, s tými seagalovkami to ide vážne dole vodou. Jediný dôvod prečo nedávam "odpad" je tá rozkošná pišulka zo Sugarbabes. Bez nej by to bolo vážne ako za trest. 15 % (04.12.2016)

DEJ: Obézny vorvaň v obleku s oranžovými okuliarmi a vlasmi z plastelíny...teda pardon Stifn Sígl zachráni na parkovisku striptérku. WOW. To musela byť bezpochyby najlepšia scéna filmu, ktorú som však nevidel, keďže som v tom čase automatickým ladením hľadal JOJ Cinnamon na televízore. Ďalej som už videl ale takmer všetko a tento film mi ponúkol už len Seagala, ktorý sa ledva hýbal a tak len tak na oko - veľmi minimalistickými spôsobmi (len pohybmi rúk) zneškodňoval protivníkov. Asi je to tak, že čím objemnejší ten herec (Seagal)...teda chcel som povedať - čím novší má film, tým väčšia kravina, ale zato lepšia sranda. Podľa mňa tento film ani nie že nešiel do kín, ale nemohol výjsť ani na DVDčku, maximálne tak na CDčku k PC. (16.07.2017)

Písať komentáre k Seagalovkám je ľahké, stačí sa posťažovať že je to furt a furt to isté, že Steven je vyžratý, nedokáže sa už skoro sám ani hýbať takže používa dabléra aj na zdolanie schodov a jeho "herectvo" pripomína námesačnosť. No a tým by to haslo. Ani toto nie je o moc iné, Seagalov hrdina opäť zachráni ženštinu v srabe a dostane sa tak do konfliktu s mafiou. Vymýšľať stále dookola po stý krát ten istý scenár musí dať Waxmanovi neskutočnú námahu, priam vidím ako mu pulzuje celá hlava. No, tentoraz je tu dosť málo akcie ktorá by to kryla, ale niečo dokáže zakamuflovať fajn ležérno salámistický záporák, až to miestami vyzerá ako jeho vlastná show. Hlavne pasáž kde vyfasuje na výpomoc toho ázijského bratranca ( "daj si dolu ten zasraný klobúk!" ) je celkom humoristická. Muž so znakom smrti od cholesterolu mi tu inak nepripadal taký tučný, tak sa mi to buď zdalo, alebo na neho použili nejaký druh úzkouhlej kamery. Akurát mu je stále obtiažnejšie rozumieť, jeho hlasový prejav už je takmer len sipenie umierajúceho astmatika a pri dialógoch som mal pocit že sa bije o každý nádych. Pár ľudí ale predsa solídne rozláme, vrátane obstarožnej imitácie Riddicka a dôjde aj na jeden decentný, ale pekný výbuch tašky. Film sa akože odohráva v Paríži a bavil ma ten policajt čo sa s polovičným úspechom snažil o francúzsky prízvuk miesto rumunského. P.S. sex oblečeného Seagala ( ale pozor, tentoraz má vyhrnuté rukávy! ) s nahou sexicou nechýba, akurát ju nakoniec zabije ( sorry za spojler ). (30.10.2016)