POMO

Nostalgické ohliadnutie sa za najsrdečnejšou etapou kinematografie. Filmová poézia pre pamätníkov, možno posledná svojho druhu. Skrátiť o 20 minút a šlo by o jeden z najlepších Stevenových opusov. Že je jedným z jeho najosobnejších, z neho sála každým okienkom.

Immortals nemajú príbeh, ktorý by ich niekam posúval, ani postavy, ktoré by im dodali život. A na jedno zahalené ženské telo v nich pripadá tridsať polonahých mužských. Film je ale uspokojivo krvavý, pojatie Bohov a ich sídla nad oblakmi nevyzerá ako z lacného pornofilmu (viz. nový Súboj titánov), a opulentná výprava je na hranici dizajnérskej geniality. Nenudil som sa, nebol vo vytržení, nebolo mi nikoho ľúto ani som nikomu nedržal palce, no i tak som to s chuťou dopozeral do konca. Efektná pózerská prázdnota.

Aj v celkom dobrom filme často vidíme nevyužitý potenciál, to magické „niečo“ v pozadí, či už nápad, myšlienku či náznak, z ktorého by sa dal vytvoriť nezabudnuteľný majsterštyk - keby jeho tvorca uchopil správne podstatu príbehu, vykašľal sa na všetky klišé a osvedčené vzorce, a išiel si svojou cestou. Presne taký nevyužitý potenciál by som dnes cítlil z Heijningenovho filmu, keby ho pred ním dokonale nevyužil John Carpenter. Jeho verzia bola komornou drámou, skrz plýživý strach z neidentifikovateľného zla vyexponovanou do desivého hororu. Heijningenova digitálna freak-show nie je ani komorná a nie je ani drámou, je doslovnejšia, rýchlejšia, epickejšia a klišoidnejšia. Napriek tomu na mňa fungovala slušne, jednak vďaka geniálnej myšlienke, ktorú do mojich nočných môr zakorenil v detstve Carpenter, a tiež vďaka zopár novým nápadom, ktoré ju z pozície parazitujúceho plagiátora dostali do roly dôstojnej filmárskej prehry. Za jeden z tých nápadov považujem emancipačnú zmenu hlavnej postavy z osemdesiatkového akčného hrdinu (Kurt Russell) v inteligentnú ženu, dentistku Mary Elizabeth Ripleyovú. A ďakujem za záverečné titulky ;-)

Hayden Panettiere s účesom Hitchcock-Lady pre mňa najsvetlejším prvkom filmu :) Ináč šťavnatá bodačka, trumfujúca predchádzajúce diely vyššou kadenciou vrážd, vtipov i filmových odkaz (či už v dialógoch, alebo filmových plakátoch na stenách). Len škoda, že prišla až jedenásť rokov po trojke, čím slávnu sériu iba nostalgicky pripomenula. Súčasný divácky hlad po hororoch už je o inom.

"Si chytrý, ale nerob tú chybu chytrých ľudí, ktorí si myslia, že nikto nemôže byt chytrejší." Choďte na Limitless ako na nenápadný, tuctový marcový thriller, ktorý si nemohol dovoliť väčšiu hviezdu než Bradleyho Coopera, a dostanete sviežu oddychovku s dobrými dialógmi, nápadmi v scenári i vizuálnom pojatí (chalani z Google Streetview majú čo vylepšovať) a hlavne skvelým Cooperom, ktorý sólo bez zaváhania utiahne nabušený celovečerák. Keď sa vo vás navyše zrodí slabosť pre mladú Nicole Kidman menom Abbie Cornish, nemáte čo riešiť.

Typické Niccolove sci-fi, ktoré strhne a pobaví i bez futuristickej výpravy, digitálnych robotov či čohokoľvek efektne lietajúceho. Stačí mu k tomu jednoduchá ale skvelá myšlienka a jej inteligentné vsadenie do akčného príbehu, obhajujúceho humanistické hodnoty. Justin Timberlake OK, Cillian Murphy tradične super, a Amandu Seyfried iba vyzliecť, poliať čokoládou a stráviť s ňou poslednú hodinu života. Takto dôstojne chceli vyzerať Mostowovi Surrogates.

Hrubokrkí drsňáci zmietaní emóciami v podaní bravúrnych výkonov vychádzajúcej hereckej elity. Práve ich fyzický prejav, obzvlášť Toma Hardyho, a odovzdanie sa postavám a príbehu, robia tento ináč jednoduchý a neoriginálny film tak silným. Veríte im každé slovo, cítite tiahu ich odcudzenia, a o to viac precítite záver filmu, ktorý sa nedá prežiť bez slzy v oku. Veterán Nick Nolte je im dôstojným spoluhráčom a rejža Gavin O'Connor sprievodcom s jasnou víziou. Geniálne obsadený herecký film.

Nenechajte sa zmiasť vysokým hodnotením. Vaughn nepokračuje tam, kde skončil Bryan Singer, bližšie má k Ratnerovej trojke. Čím však Vaughn Ratnera odstreľuje, je vyváženie medzi detinskosťou a vyspelosťou podania látky (oboje tu je prítomné, Ratner bol iba detinský), výrazne viacej postáv a nieľkonásobne rýchlejšie tempo (v normálnom „móde“ by film trval tri hodiny) a oveľa viac OVEĽA epickejšej over-the-top akcie, ktorá nikdy nepôsobí neustrážene alebo preplácane. Pritlačenie na parametre pestrofarebného eye-candy spektáklu, ktorý si podmaní aj násťročných (pre ktorých boli Singerove opusy zbytočne psychologické) potvrdzuje a odľahčuje fakt, že najlepšou scénou nabušeného filmu je niekoľkosekundové „go-fuck-yourself!“ cameo Hugha Jackmana, povaľujúceho sa v šedivom, zafajčenom bare. Tvorcovia ním dokazujú, že novým smerom látku nevedú preto, lebo by ju nezvládli singerovsky, ale preto, lebo vedia tento popový smer dotiahnuť do „dokonalosti“, a tak vyorgazmovať ŠIROKÉ publikum lepšie než ktokoľvek pred nimi. Z hercov jasne vedie Michael Fassbender, ktorý by mohol byť novým Ethanom Huntom či Jamesom Bondom (druhá najlepšia scéna filmu, zhodou okolností tiež z baru, je tá Fassbenderova z Argentíny), a veľmi dobre záporákuje Kevin Bacon. James McAvoy tak nejak OK, čo je na postavu Charlesa Xaviera málo. Zbytok osadenstva iba křoví, hoci plejáda ikonických minirolí kultových vedľajších hercov viac než poteší (Platt, Ironside...).

Friedkinovym esom v rukáve nie je ani tak zápletka, ako kurióznosť jej figúrok a čo všetko z nich môže vzísť. T.j. čoho sú schopné a keď sa niečo po*erie, ako s tým pri svojej redneckovskej krátkozrakosti naložia. Famózna scéna kuracieho blow-jobu. V podobné kreácie som v dobách Čas zabiť a Amistadu od McConaugheyho nedúfal. Ten herec stúpa ku hviezdam! A vôbec všetci zúčastnení tu excelujú. Ostrý film s veľkými guľami a nie úplne zdravou myslou.

Luis Tosar je španielsky Norman Bates. Paranoídno-voyeurský, psychologicky vypätý a cynický film, ktorý má radšej svojho úchylného záporáka než jeho obeť. Sláva nekompromisnému tvorcovi, ktorý diváka nešetrí a než aby usiloval o jeho sympatie, radšej ho hodí do ľadovej vody.