POMO

Trockeho monológy o politike išli mimo mňa, rovnako ako akákoľvek politika či už vo filmoch alebo mimo ne. Ale prevedenie snímky je na vysokej úrovni - neveľkolepé, skôr minimalistické a komorné, s učebnicovo komponovanými zábermi a kvalitnými hereckými výkonmi. Jadrom filmu je psychologické skúmanie tragického stretu dvoch zástancov veľmi rozdieľnych ideologických svetov. Filmovú zábavu tu teda nehľadajte, ide o neblockbusterovo chladný a vážny zážitok s mrazivo surovým vyvrcholením. Minimálne na dve scény určite nezabudnete (zabitie býka v aréne + vražda).

Podobný zážitok mi naposledy sprostredkovala Hanekeho Biela stuha. Chladná, brilantne zostrihaná psychoanalýza osobnosti beštiálneho vraha, sociálne vykoľajeného človeka, jeho uvedomenia si činov ktoré spáchal, i detailne zobrazenej prípravy na popravu. Komplexné, nezaujaté, názorovo vyspelé, dráždivo kontroverzné. Ale filmové emócie, aké poznáte z mainstreamových žánroviek, tu nehľadajte.

Prijemne uletená, francúzsky bláznivá a svieža "groteska", ktorá evokuje pocit, že jej herci asi dosť improvizovali. To posledné na čom by film stál, je sofistikovaná dejová konštrukcia. To, na čom naopak stojí primárne, sú skvelý nápad a miera sympatií, ktorými si vás získa jeho nekonvenčná, a až do vyskytnutia 'onoho problému' krásne funkčná a spokojne "bohémsky" existujúca rodinka. Ak si ale vaše sympatia nezíska, film pretrpíte.

Štýlové širokouhlé poflakovanie sa dvoch nezamestnaných mladíkov (ktorí by od života chceli viac) po Casablance, ako ju z filmov nepoznáme. Odchovancov amerických gangsteriek film príliš neoslní, na to je trochu naivný a odrozprávaný bez väčsieho vzrušenia. Dvojica hrdinov je sympatická, nie sú im cudzie hodnoty rodiny či kamarátstva, a držíte im palce. Tie dve hodiny ale uplynú síce bez toho aby ste sa nudili alebo vám v nich niečo vadilo, ale i bez toho, aby ste sa naozaj pobavili. V rámci marockej kinematografie isto potenciálny blockubster pre fajn formu a sympatické tváre protagonistov. Pre cudzincov ale nie príliš zaujímavé.

Film, ktorý robí všetko preto, aby ho bežný divák v závale nasranosti čo najskôr vypol a vyhodil cez okno. Prvá polovica pôsobí skutočne ako najúmyselnejšie možné plýtvanie celuloidom. Neskôr ale tvorca začne odkrývať karty, z úmornej rozťahanosti, prázdnosti a zbytočnosti diania pred kamerou robí trefnú, cynickú reflexiu absurdnosti života daných postáv v danom rumunskom mikrosvete, a v závere tomu celému nasadí nekompromisný klinec do rakve, ktorým všetko sarkasticky potvrdí a prehĺbi. Hodnotiť tu hviezdičkami nie je jednoduché, osobne mám podobné filmy radšej v atmosferickejšom a obrazovo i herecky zaujímavejšom spracovaní Jarmuscha či Kaurismakiho. Ak ale ulietavate na silnom protiprúde, nech vanie odkadiaľkoľvek, budete v siedmom nebi.

Citlivý a duchovne vyspelý film, korý nikoho (teroristov) ani nič (politiku) nekritizuje, a iba úprimne súcití s obyčajnými ľuďmi, s ich bolesťou nad nezmyselnou stratou ich najbližší. Brenda Blethyn nepotrebuje komenár, Kouyaté individualistickým prejavom uhrančuje, a dokopy táto nesúrodá dvojka vytvára nezabudnuteľný stret emócií, postojov a vzájomného porozumenia. Malý silný film.

Strašne - prestrašne vážne sa tváriaca, divácky absolútne neatraktívna, televízna inscenácia.

Celý čas si vravíte, čo je cieľom filmu, ktorý iba kubrickovsky strohým vizuálnym okom zobrazuje nehorázne zaobchádzanie s IRA väzňami v anglickom kriminále. Aj v druhej polovici, kedy scenár zabudne na predošlé postavy a zaostrí na Fassbenderovho dobrovolného mučedníka, ostávame iba pozorovateľmi vecí, z ktorých tuhne krv v žilách. Tu je už ale film v inom leveli vďaka hercovmu megatalentu. Zmysel napokon filmu dodá až fakt, že ono utpenie, ktoré postava(y) prežila(i), nebolo zbytočné. Silný výpal do divákovej hlavy.

Neveselá krimi dráma, kritizujúca nezvládateľnú mieru sexuáleho násilia páchaného na ženách v Mexiku. Odhodlaná policajtka; skorumpovaní zástupcovia zákona; mladý naivný párik, ktorý spadne do pasce lásky, nenávisti a vlastnej záhuby; ľahostajný skomerčnelý guvernér; lokálnu situáciu komentujúci rozhlasový moderátor... Film môže prostredím i väčším množstvom postáv evokovať Soderberghov Traffic, ale ide predsa len o rýdzo mexický počin, ktorý nevie a možno ani nechce byť tak dravý a strhujúci ako americké thrillerové žánrovky. I v jeho trochu fádnom a zdĺhavom rozprávaní sa však nájde niekoľko silných momentov, ktoré diváka nenechajú chladným. Silné 3*.

Starec a chlapec putujú po Kolumbii, stretávajú kultúrne zvyklosti krajiny a podfarbujú ich tónmi harmoniky, prípadne bubnu. Tichý, meditatívny film spaghetty tempa, nasnímaný intuitívnou širokouhlou kamerou. Zopár zapamätania hodných, nikde inde nevidených scén (harmonikový súboj v ringu, mačetový duel na mostíku, pokrstenie jaštericou). Komu je kolumbijská atmosféra blízka, ako je mne blízky Tibet (Himaláj - Karavana), veselo si môže pridať i tú poslednú hviezdičku.