Dale

De Palma je určite kvalitný režisér, ale myslím, že hlavne on môže za to, že film mi prišiel len ako priemerný a oproti predlohe, tak ako u väčšiny Kingoviek, je to len slabučký odvar. Snažil sa to natočiť v štýle starších horrorov á la Hitchcock, The Omen, The Exorcist, no nemalo to tú silu. Tie jeho spomalené zábery, v ktorých si miesto normálneho zvuku vypomáhal hudbou boli dosť rušivé a malo to vplyv na zážitok z filmu. Veľkým plusom je však herecké obsadenie - Sissy Spacek je skvelá a presvedčivá je aj Piper Laurie v úlohe jej fanatickej matky.

Tento film si nezaslúži niesť názov Verhoevenovho hitu. Okrem ústrednej postavy a jej predstaviteľky s ním totiž nemá vôbec nič spoločné. Scenár je jedna veľká úbohosť, vhodný tak akurát do telenovely a vrcholom jeho stupidity je postava psychiatra, ktorej konanie prekračuje všetky hranice ľudského chápania. A zrejme tomu dosť pomohol aj jej predstaviteľ - David Morrissey, ktorý je hrozne nevýrazný a bez charizmy, vhodný akurát na vedľajšie úlohy. A tak jediným pozitívom filmu je Sharon, ktorá na pár malých okamihov predviedla aj nejaký herecký výkon, ale naozaj tých okamihov bolo len pár a bohužiaľ netrvali dlho.

Wes Craven už nie je tým, čím býval. Ďalší priemerný americký thriller, navyše s dosť nezmyselným politickým pozadím. Chýbalo tomu napätie, dosť často som sa musel len pousmiať nad chovaním postáv (to, že hlavná hrdinka pri úteku pred prenasledovateľom nezabudne zakopnúť a spadnúť ani nerátam). A tak zúfalo neoriginálne, podobných filmov som videl desiatky a Craven neprišiel s ničím novým. Rachel McAdams je k nakousnutí, ale to je asi tak všetko, čo je na Red Eye zaujímavé. Cillian Murphy zahral rolu psyochopata v rámci možnosti celkom dobre, no k výkonu Jacka Nicholsona v The Shining to má ešte veľmi ďaleko.

Síce sci-fi žánru nejak extra neholdujem, ale Aeon Flux by som zaradil rozhodne k tým lepším kúskom, ktoré som mal možnosť zhliadnuť. Má to myšlienku, vizuálne spracovanie je na vysokej úrovni a Charlize je tak sexy... Film síce nedosahuje kvalít Matrixu, Minority Report či I Robot, no až tak výrazne za nimi nezaostáva a ja tú príjemne strávenu hodinku a pol pri jeho pozeraní určite neľutujem.

Bývali časy, keď Česi vedeli točiť komédie (hlavne 70. roky), ktoré boli naozaj zábavné. Ale tie časy sú zrejme nenávratne preč a dnes už točia naši západní susedia len komédie, ktoré nie len že nie sú zábavné, ale sú priamo dementné (páni režiséri Troška, Soukup, Olmer...). Nemožno ale za to viniť tvorcov takýchto filmov. Oni proste len točia to, čo chcú ľudia vidieť - niečo jednoduché nad čím netreba rozmýšľať a nikomu nevadí, že je to originálne asi ako najnovšie sfilmovanie Draculu. Stačí, že niečo iskrí, vybuchuje, padá alebo niekto padá a ľudia sa váľajú od smiechu. Je to smutné konštatovanie a radšej si nechcem predstaviť, aké filmy sa budú točiť za 20 rokov, keď to takto pôjde ďalej. Inteligentný humor umrel - minimálne v českých filmoch - česť jeho pamiatke.

Už po knihe mi bolo jasné, že z toho nemôže vzniknúť dobrý film, ani keby sa toho chopili ľudia, ktorí patria k najlepším vo svojich oboroch. Téma je síce veľmi zaujímavá a provokujúca, škoda len, že na nápad napísať o tom knihu prišiel nie príliš schopný spisovateľ a vznikol tak, keď odhliadneme od samotnej témy, len slabý a predvídateľný thriller s množstvom klišé. A nech už je Akiva Goldsman akýkoľvek kvalitný scenárista, s takýmto námetom nemohol veľa spraviť. Hneď od začiatku som si pripadal, akoby som sledoval paródiu. Nie veľmi uveriteľné postavy stvárňované nie príliš sa snažiacimi hercami vám nedovolia brať to vážne. Zvrat nastane, keď sa na scéne objaví Ian McKellen, ktorý jediný z celého hereckého ansámblu skutočne niečo hrá, a jeho postava objasňuje "pravdu", ktorú sa snažila cirkev stáročia tajiť. Tých 10-15 minút je skutočne zaujímavých a ľuďom, ktorí sa hlbšie nezaujímajú o históriu môžu vyslovené teórie pripadať aj celkom reálne. Žiaľ, potom opäť film skĺzne niekam k paródii a podprimerným thrillerom, akých vyprodukuje Hollywood každoročne desiatky. Niekoľko "nečakaných" zvratov, ktoré však vôbec nie sú nečakané a typický hollywoodský koniec. Herci ako Jean Reno, Audrey Tatou alebo Alfred Molina už niekoľkokrát dokázali, že popri výborných hereckých výkonoch si vedia vybrať aj slabšiu chvíľku, čo sa im stalo aj tu, no od Toma Hanksa je to dosť nečakané. Zrejme svoj výkon podriadil kvalite filmu, lebo inak si ten mdlý herecký prejav neviem vysvetliť. Divák by mal s hlavnou postavou sympatizovať, mala by ho svojou charizmou strhnúť, no tu sa nič také nedeje. Langdon aj Neveu sú vám úplne ľahostajní a dokonca vám začne byť ľahostajné aj celé tajomstvo Svätého grálu. Škoda.

Úbohý pokus o nadviazanie na skvelých a neuveriteľne zábavných Priateľov. Joey mi už tam pripadal ako asi tá najmenej vtipná hlavná postava a tu, keď je v centre diania a nemá mu kto nahrávať, tak je to naozaj zúfalé. Sledovať nejakého blbca v LA mi nepríde veľmi zábavné, za celý seriál som sa ani raz nezasmial, pousmial som sa asi tak raz za tri časti. Proste len ďalší z tých amerických akože sitcomov, ktorých sú mraky. Na vrchole trónia Priatelia, Frasier a MASH.

Možno mi tie Spencer-Hillovské bitky pripadali zábavné keď som mal 10 rokov, no teraz mi prišli akurát poriadne trápne, ako aj celý príbeh filmu. Zasmial som sa len pár krát.

To, čo bolo v jedničke zábavné, tu vyznieva pomerne trápne. Vtípky už nie sú také vydarené, akčné súboje sú dosť nudné a príbeh je príliš jednoduchý a otrepaný. 50%

Dlho som sa rozhodoval medzi * a **. Najhorší boxerský film aký som videl, podstatne horší ako najslabšia časť Rockyho. Otrepaný a plytký scenár, nezaujímavé postavy a jeden z najtrápnejších koncov. Meg musela klesnúť veľmi hlboko, že sa na toto dala.