IceQueen

Ak chceš vyhnať cigánskych squaterov z pozemku, musíš rátať s nejakou hnusnou kliatbou a zopár dobre mierenými fľusancami, to vie každý. Poslať na nich žoldákov neschválených Európskou úniou nemusí dobre dopadnúť a to tiež vie každý. Pochovať zaživa hlavnú čarodejnicu, s divným strieborným chrupom v ruke, je vyslovený hazard a to už fakt musí vedieť každý. A napriek tomu... Temná atmosféra je fajn, počasie, že by ani vlkolaka von nevyhnal a sem tam aj drsná brutalita. Na Boyda sa dobre pozerá a pri jeho zápase s bližšie nešpecifikovaným britským prízvukom som mu mocne držala palečky.

Bernthal so svojim drevorubačským šarmom a chôdzou horskej gorily sa snaží byť Richard Gere z roku 1980, ale ani to roztomilé culenie a hanblivé pohľady na parkety by nestačili, aby bol do úlohy drahého gigola mojou prvou voľbou. Ale nejaký ten groš by som reálne za neho pustila, čo si budeme. To však nie je zásadná závada, ktorá by znížila moje hodnotenie. Neustále sa opakujúce tie isté flashbacky, ktorých veľká časť je nepodstatná, sú otravné a aj keď mi pamäť neslúži ako by som si priala, demenciou ani alzheimerom netrpím, aby mi každú chvíľu museli pripomínať čo kto povedal a ako hlavný hrdina romanticky interaguje so svojou osudovou spanilou devou. Rozumne zostrihať a možno by som hodnotila vyššie. Rosie O'Donnell a aj jej postava perfektné.

Pravidlá Vreskotu : 1. Nesnažte sa odhaliť vraha podľa výšky a telesnej konštrukcie. 2. Nestrácajte čas logickými rozbormi, rozbijete si hubu o stenu v slepej uličke. 3. Akceptujte, že rozpárané brucho sa dá rozchodiť. 4. Všetky cesty vedú do Woodsboro aj keď nie ste vo Woodsboro a k Sidney, aj keď tam Sidney nie je (pretože je chamtivá a nestačil jej honorár). 5. Vždy niekto vysvetľuje pravidlá hororu. 6. Ghostface je extrémne odolný voči fyzickému poškodeniu. 7. Veľa sa behá, kričí a pichá... Takže teda - "What's your favorite scary movie?" Tra la la

Netušila som, že Black as Night bude moja obrazovka, niekedy som nebola schopná rozoznať, čo sa to tam vlastne odohráva. Doslova černosi v tuneli a to nemyslím ako nejakú blbú rasistickú poznámku, hovorím o konkrétnej scéne, ktorá sa tam fakticky vyskytuje. Nemôžem povedať, že by som bola dejom extra očarená, alebo že by som napätím nedýchala, ale tých 16%, čo tu svieti je nezmyselne málo.

Toto je téma, ktorá by si zaslúžila kvalitne spracovaný dokument. Aké hovädo policajt musí byť, aby obeti sexuálneho násilia nasadil putá. Prípad uzavretý, páchateľa máme. Mladé ženy majú za sebou dvojnásobné znásilnenie, záznam v trestnom registri, plno pochybností a mnohé aj pocit viny.

Bill "áno madam a nie pane" Baker, jednoduchý pracant z USA a úplne obyčajný chlap, pravidelne prichádza do Marseille za svojou dcérou do väzenia, aby od nej schytal značnú dávku opovrhnutia. O jej nevine nemá pochýb a my môžeme len hádať. Modlenie akosi nepomáha, francúzsky súdny systém, napriek novým stopám, o jej oslobodenie nejaví záujem, tak sa do boja pustí na vlastnú päsť. V krajine plnej ignorantov, ktorí sa ešte všetci nenaučili hovoriť americky, je nútený požiadať o pomoc. Myslím, že Stillwater je viac dráma o strete dvoch opozitných kultúr a nečakaných vzťahoch, ako thriller s vraždou v hlavnej úlohe. Mattovi toho burana verím, Camille je ako voľnomyšlienkárska Francúzka tiež fajn, ale výber Abigail Breslin je masívnym krokom vedľa. Herečka by mala byť minimálne buď krásna alebo talentovaná, prípadne krásna aj talentovaná... no a potom je tu ešte Breslin.

Vizuál "tieňového" sveta Johna Wicka je vždy pohladením pre moje znavené oko. Je nasýtený hutnou atmosférou a plný odhodlaných bojovníkov/tragicky zosnulých bezmenných zabijakov, ktorí sa v stovkách, nepoučení prvými troma kapitolami, naivne rozhodli čeliť nevyhnutnej smrti pod rukami, nohami a zbraňami chlapskej verzie Baby Jagy (nie, stále nie som ochotná akceptovať jeho prezývku). John je výdatne charizmatický, nárazuapáduvzdorný hlavný hrdina, lenže v tejto kapitole s ním súťaží niekoľko pamätných, výrazných a prepracovaných postáv, že sa trochu dostáva do úzadia. Skarsgårdov hajzlík u mňa vyhral na celej čiare, na scény s Yenovým slepým zabijakom je radosť pozerať, McShaneov hoteliér bez hotela je čarovne sarkastický a arogantný a Sanadov japonský manažér s dcérou ma zaujali tiež (uvidíme, či sympatickú Rinu a jej Akiru ešte niekedy uvidíme). Potom je tu ešte trhací psíček, ten dostane svoju vlastnú vetu, lebo aj on dosť zásadne ovplyvnil smerovanie udalostí. Súboje sú miestami jednotvárne, ale pri takej kvantite niekedy kvalitu nezaručíte. Ten Paríž je vám predsa len úžasné mesto. Síce tam nemajú policajtov, ale ani streľba a 20 zrazených ľudí, lietajúcich vzduchom, nezastaví premávku okolo Víťazného oblúka. A teraz už len čakať, čo bude ďalej, predpokladám, že ešte prídu nejaké sequely, prequely, spinoffy, nadquely a podquely, animáky, bábkové divadlo a maňušky.

Niečo na spôsob, ako keď si detváky z celej dediny pozrú v telke Poklad na striebornom jazere a plné dojmov sa pri lese hrajú na Indiánov. Rozdiel je hlavne v tom, že naša budúcnosť má menšie vreckové, takže miesto digitálnych tentononcov si musia vystačiť s čelenkami z hydiny a voiceover im nerobí Červený gentleman. Najvtipnejšie sú dialógy, v ktorých si dvadsiatnici odovzdávajú celoživotné múdra, takto na sklonku dlhoročnej kariéry. Zatiaľ nemám dopozerané a neviem, či niekedy mať budem. Jared môže byť rád, že ho Jensen do projektu nezapojil, aj keď Walker tiež nie je žiadne terno.

Echo Falls v Minnesote, mestečko, v ktorom zákony zvyšku USA fungujú len ako dobre mienené odporúčania a keby sa tu miestni hojili ešte o kúsok rýchlejšie, vstávali by z mŕtvych. Tata Nikolaj, miesto nezvestnej dcéry, našiel fľašku a ostalo mu akurát lepenie letákov s jej podobizňou (dcéry, nie fľašky), opilecká sebaľútosť a pes chytrejší pána. Aj keď uveriteľnosť ťahá za kratší koniec a pri záverečnej vrahovej kázni som už len mávla rukou, stále ide o celkom slušný thriller a nudiť sa väčšinou nebudete.

Má jeho meno, vyzerá ako on a aj kabátec jeho nosí, ale Luther to nie je. Základná premisa s úchyláckym odborovým zväzom nie je márna, akurát ten výsledok je značne pofidérny, zhruba ako Serkisov účes. Názov sedí, Pád z nebies je výstižný popis vývoja od seriálu k filmovej bodke (alebo bodkočiarke, dievča môže dúfať). Bavilo ma to, nemôžem povedať, že nie, ale toľko dier, čo má scenár, nemám ani ja na teplákoch. Škoda, mohla to byť slušná šiesta séria, keby sa odstránili nezmysly a vyladili detaily.