diodoros

Oproti viacvrstevnatej a zložitej (a samozrejme geniálnej) knihe je to pochopiteľne "iba" zosekaný hlavný dej pre film, kde množstvo myšlienkových pochodov a filozofických úvah muselo zostať bokom, a kde ešte aj filmári zmenili záver, aby bol prijateľnejší pre publikum, nič to ale nemení na fakte, že je to stále perfektne zrežírované, zahrané a natočené s citom do najmenšieho detailu. Hudba je atmosférická, herci v hlavných úlohách sú výborní a na tých vo vedľajších úlohách človek vďaka neuveriteľným variáciám úplne odlišných a jedinečných tvárí aj tak nezabudne a nestratí v nich prehľad. Záver je možno až príliš rýchly a dovtedajšia temná atmosféra sa zmení skôr na akciu, čo filmu trochu uškodí. Film je však stále majstrovsky vygradovaný a to stupňovanie od pomalého a strnulého príchodu do kláštora až po záverečné inferno tu má miesto. A ten detektívny hlavný dej - v knihe iba za jedna z dejových línií - je stále nepredvídateľný a perfektne spracovaný a vystupňovaný - hlavne, keď si človek pri opätovných projekciách všíma, koľkokrát tvorcovia priamo naznačovali, o čom to celé je.

Jednoduchý český romantický remake talianskeho filmu (ktorý som nevidel) tentoraz o jednom českom lúzerovi, čo sa snaží s pomocou svojich kamarátov a otca a 10 jeho desiatich pravidiel očariť jednu Slovenku, pričom sa mu do cesty behom pár dní postaví taká prehnaná hromada prekážok, že to už v takom rýchlom časovom slede ani nie je vtipné... Samozrejme, že tu ani kúsok reálnosti hľadať nemôžeme a nemá význam ju komentovať, ale hlavná humoristická vložka tiež nefunguje až tak, ako by sa na komédiu patrilo - pár vtipných scén tu pochopiteľne je (táborák, Sandokan...), ale ako celok to príliš z priemeru nevyčnieva a nezachraňujú to ani celkom príjemní herci, ani prostá kamera a už vôbec nie réžia a otravná dookola hrajúca patetická hudba.

Muzikál nie je moje pole diváckej pôsobnosti a podľa toho aj hodnotím. Texty, piesne, hudba a hlavne tá tanečná choreografia sú neznesiteľné a útrpné, z hercov sú zaujímaví možno tak Peterka a Brzobohatý, ostatní sú len křoví a Bohdalová v hlavnej úlohe je neskutočne prehnane afektovaná a uvrešťaná - čo sa ale od feministickej muzikálovej blbosti zo socialistického Československa dalo čakať... Ten záver je síce trochu podpásovka, ale zároveň je jediným, čo v tomto filme (a tomuto filmu) dáva nejaký zmysel a aspoň trochu sa drží reality.

Zlaté winnetouovky a pádišáhovky. Síce ich kvalita kolíše, ale aspoň čosi vtipné, zábavné, pútavé alebo pozerateľné sa v nich väčšinou našlo. Toto je iba smiešny slaďák s prostým dejom, chaotickým strihom, trápnymi scénkami s profesorom a jeho ťuťmákom, ktoré asi mali byť vtipné, ale v konečnom dôsledku sú len trápne, priemernými hereckými výkonmi a umelými kostýmami (najlepšia je asi tá kráľovská plechovka). Záver, ktorý je najlepšou scénou vo filme, je zároveň jediným, čo tu za niečo stojí, sála z neho aspoň nejaká monumentálnosť a dáva na chvíľu pocit, že ten dej aj o niečom bol, kvôli chaotickému strihu a šialene rýchlemu tempu (ktorými ostatne trpí celý film) ale pôsobí aj tak príliš skratkovito a trochu nelogicky. A tie stovky stojacich a škeriacich sa originálnych Inkov v pestrofarebných kostýmoch, ktorí snáď prišli na nejaký národný sviatok a filmári ich rovno len tak natočili (aby sa nepovedalo) sú sem tak nakoniec vložené skôr nasilu.

Hodnotím síce rovnako ako 300, ale to je oproti tomuto vizionárske dielo s nádherným vizuálom a posolstvom, ktoré má čo povedať aj dnes... Herci tak akurát, efekty a nažltlý vizuál okaté, Rourke v coppolovsko-draculovských brneniach zvláštny, grécka mytológia znovu a opäť znásilnená, brutalita a násilie prehnané a samoúčelné, grécki bohovia v smiešnych prilbách a pláštikoch vyzerajú ako Power Rangers, nejakú logiku by tu človek hľadal ťažšie ako v novom Súboji Titanov (hlavne tak trochu čudné Diove "penále" proti všetkým - okrem nepriateľov) no a čerešničkou na torte je smiešny prejav pred záverečnou bitkou pôsobiaci skôr ako hecovanie tupých futbalových fanúšikov. Chaotický záver a "nanebovstúpenie" nekomentujem.

Veľmi ťažko hodnotiť a ešte ťažie okomentovať. Polhodinový čiernobiely nemý film rozdelený na niekoľko kapitol a začínajúci záberom na ruky, ktoré pomaly odvíjajú zvitok, kde je popísaný dej a ktoré sa vo filme ešte pár krát vrátia v podobe klasických medzititulkov. Hlavné dianie sa odohráva v jednej miestnosti, celé je natočené divadelne, s citom a dôrazom na senzitivitu. Mladý dôstojník sa vráti zo služby z paláca, kde prebehol neúspešný puč s tým, že na druhý deň má viesť popravu pučistov, ktorí sú ale jeho priatelia a túto dilemu sa rozhodne spolu so svojou ženou vyriešiť po samurajsky, čiže rituálom seppuku, ktorý je spracovaný brutálne, detailne, realisticky a poriadne krvavo a pôsobí o to silnejšie, keď si človek pripomenie, ako v realite Mišima dopadol. Milostná scéna pred rituálom smrti je natočená bez explicitných nahých záberov s dôrazom skôr na romantiku a mierne erotickú nežnosť. K samotnému filmu je ťažké zaujať jasné stanovisko. Na jednej strane z neho jasne vyplýva, že Mišima bol fakt magor, ale na druhej strane z tej úchylnej šialenosti plynie niečo morbídne fascinujúce...

Výborný český dokument, ktorý zobrazuje v skratke históriu banderovcov aj samotného Banderu - od medzivojnového obdobia až po roky po 2. sv. vojne a so zameraním na čo najväčší realizmus a neidealizáciu. Je tu veľa rozhovorov jednak s českými historikmi, jednak s preživšími ukrajinskými Čechmi a ďalšími pamätníkmi a jednak so samotnými banderovcami, ktorým sa podarilo utiecť a prežiť. Napriek ťažkej téme sa tvorcom podarilo podať viacstranný pohľad na ukrajinské národné problémy s tým, že necháva divákovi vybrať si vlastný názor a nepodsúva mu iba zjednodušenú a zidealizovanú verziu udalostí.

Ukrajinský idealistický pohľad na kozácke Chmeľnického povstanie proti Poliakom - máme tu dobrých a statočných kozákov, ktorých vedú spravodliví hajtmani proti zlým Poliakom, ktorých vedú zákerný intrigánsky kráľ Ján Kazimír a nevinných civilistov zabíjajúci úchylný šialenec Jeremiáš Wisniovecki (...). Spracovanie od kostýmov a rekvizít až po kameru je čisto televízne, herecké výkony sú teatrálne až trápne, (pseudo)romantická línia medzi Chmeľnickým a jeho ženou filmu skôr škodí a spomaľuje ho, bojov je tu síce dosť, ale zrejme kvôli malému rozpočtu sú natočené skôr smiešne (to sa týka poľských okrídlených husárov, ktorí tu bojujú peši?!?), zmätene a bez zmyslu a kde sa iba na seba vo vlnách do potyčiek valia komparzisti. Dej sa začína krátkym textovým úvodom, ktorý oboznamuje, ako sa povstanie vyvíjalo, potom prejde do obliehania Zbaraža a zvyšok filmu skáče z bojov do bojov, z intríg zákerných Poliakov do ďalších intríg a z udalostí do udalostí a nakoniec mierne uťato (a samozrejme nacionalisticky) končí a nakoniec toho divákovi okrem oného nacionalistického vyznenia veľa nepovie.

Sovietsky film natočený iba pár mesiacov pred útokom nacistického Nemecka a vstupom ZSSR do 2. svetovej vojny, ktorý hovorí o povstaní ukrajinských kozákov vedených Bogdanom Chmeľnickým proti zlej poľskej šľachte. Kostýmy sú na tú dobu výborné a presné, herci sú dostačujúci, film je natočený v ruštine, na bojové scény sa dá pozerať. Dej je spracovaný zaujímavo, približuje politické pozadie povstania, vystupuje tu viacero historických postáv a nie je vynechaný ani príbeh samotného Bogdana. Protipoľské a propagandistické vyznenie filmu o bratskom spojení ruského a ukrajinského národa filmu podráža nohy, rovnako mu nepomáhajú ani kvázy komické scény s pravoslávnym kňazom, ktoré sa spočiatku dajú prekúsnuť, ale keď sú tu naďalej a stále, tak skôr svojou nanútenou "vtipnosťou" vyšumievajú do prázdna a jednak škodia inak vážnemu deju. Napriek všetkému je to ale celkom podarený film, ktorý mi v niekoľkých momentoch pripomínal scény z neskorších filmov s podobnou tematikou (napr. kone preskakujúce delá z Potopy, valiaci sa jazdci a vozová hradba z Ohňom a mečom alebo dobýjanie pevnosti z Tarasa Buľbu) - takmer to vyzerá, akoby sa tento film svojím spôsobom stal nejakou šablónou, vzorom, kde sa inšpirovali aj neskorší filmári. (UPDATE 22. 11. 2021).

Údajne je to britská verzia francúzskeho filmu Tarass Boulba natočeného asi 2 roky pred týmto filmom, hlavnú rolu si mal zopakovať Harry Baur, akurát je vraj predabovaný do angličtiny. Podľa úvodných titulkov sa film volá Barbar a dáma (The Barbarian and the Lady...), podľa čoho sú aj zobrazení kozáci a Poliaci, má iba 1 hodinu a 10 minút, čo je dosť krátka doba na zobrazenie nejakého príbehu, voči Gogoľovej predlohe je viac-menej presný asi do scény útoku na poľskú pevnosť, potom je dej uťatý a príde koniec (podobne ako vo verzii z roku 1962). Film je pochopiteľne natočený v angličtine, mená sú skomolené (Andrej na Andrew sa dá, ale Ostap na Peter?), knižný dej je nevyhnutne skrátený (vypadne celá časť po bitke pod Dubnom), herci ujdú, kostýmy a výprava od ruky, hudba veľkolepá, prepracované bojové scény pochopiteľne nemožno očakávať (maximálne na seba sa valiacich komparzistov), logické otázky voči dianiu si budeme klásť takisto - je to taký malý, zabudnutý a krátky priemerný film zodpovedajúci dobe, ktorý sa príliš nezaoberá konaním postáv (možno iba Andrewa), ale ktorý iba skákavo spracúva pár knižných kapitol a končí.