diodoros

Toľkú kritiku nechápem. Režisér Hamilton sa po Goldfingerovi znovu vrátil a zobral siedmu bondovku v podobnom štýle - s dôrazom na cynické hlášky a zábavu. Niekomu to možno vadí, ja to v súvislosti s charakterom Jamesa Bonda beriem ako jednoznačnú výhodu. Connery síce poznateľne zostarol, ale do role sa rýchlo znovu vžil a svoju poslednú oficiálnu bondovku nezahral o nič horšie ako predchádzajúce. Efekty sú už síce zastaralé a pár scénok môže vyvolať úsmev, ale scenár, réžia aj film ako celok sú od začiatku do konca nápadité a zábavné, Blofelda hrá znovu nový herec, čo začína pôsobiť trochu rušivo, doplňujúce duo dvoch teplých zabijakov morbídne vtipné. Možno tá vtipnosť a odľahčenie uberá celkovej vážnosti série, ale predsa - už len samotný dej a námet o tajnom agentovi bojujúcom proti zločineckej organizácii SPECTRE (čiže "PRÍZRAK"), ktorá samozrejme nechce nič menej ako ovládnuť svet, a pritom využíva nové vynálezy a balí ženské ako na bežiacom páse jednoducho nemôže byť vážny...

Herecky debutujúci Lazenby to po charizmatickom Connerym mal určite ťažké a neprekvapí, že jeho výkon nedobehol, ale aj keby nebolo Conneryho, tak možno povedať, že sa úlohy dobre nezhostil a veľa šarmu ani energie postave nedodal, čo je u Bonda určite problém. Okrem neho je ale problémom aj scenár a dej, ktoré sú oproti predchodcovi trochu nelogické, prvá romantická polhodina je únavná, po zmene prostredia na švajčiarske hory sa už dej našťastie rozbehne, ale pred záverom zase upadne do sladkej línie, z ktorej ho našťastie (a trochu paradoxne) zachráni prvý viac-menej tragický záver série. Výprava je výborná, hudba ako vždy dobrá, ale aj tak film padá na chaotickom a neprehľadnom strihu v akčných scénach. Oproti Conneryovkám je to jasný pokles dolu po všetkých stránkach a nie je sa čomu diviť, že Lazenby to hneď po filme s Bondom zabalil (našťastie...).

Bez debaty najlepší diel Raimiho trilógie. Oproti jednotke lepšie efekty (aj keď úplne dokonalé nie sú), lepší záporák, prepracovanejší dej, na komiksovky kvalitný psychologický rozmer postáv, herci na primeranej úrovni. Príbeh je vážny, plynule sa vyvíja ďalej a pracuje s postavami (kladnými aj zápornými) a končí síce nehorázne pateticky a presladene, ale úplne posledná scénka s Francom našťastie zachraňuje dovtedajší vážny tón. Jeden z pár prípadov kedy je pokračovanie lepšie ako prvý diel.

Piata bondovka opäť predstavuje mierny pokles v kvalite oproti predchádzajúcim dielom. Hudba a úvodná pieseň sú výborné, Connery ako vždy charizmatický, po prvýkrát vidíme tvár hlavného zloducha zo SPECTRE, prostredie Japonska exotické a niektoré prvky (nielen Karin Dor...) mi trochu pripomínali vinnetuovky (hlavne záverečný útok na základňu). Tu je ale mierny zádrhel, keďže to s tou exotickosťou tvorcovia prehnali - to sa týka jednak celkovej prehnanosti, západniarskeho pohľadu a príliš rýchleho diania a najmä Bondovej dvojtýždňovej premeny na Japonca, ktorá spolu s ďalšími nelogickosťami a naivitami (nindžovia) pôsobí trochu smiešne. Spolu s kvalitatívnym poklesom zároveň klesá aj realistickosť - nie, že by predchádzajúce diely boli reálne, ale tu už niektoré scény bijú do očí (vedie letecký súboj Bondovho vrtuľníčku a štyroch helikoptér). Efekty vo vesmírnych (a ďalších) scénach sú dnes už tiež zastarané... Ale aj tak napriek pár neduhom je to stále podarený, dobre natočený a pútavý diel s klasickými hláškami a viacerými zábavnými momentmi, ktorý určite nenudí. Minimálne scénu Ribanna vs. pirane človek vo filme len tak neuvidí...

Štvrtý diel zo série je oproti svojmu predchodcovi o niečo slabší, ale stále si udržiava vysokú úroveň. Herci, hudba a záporáci (znovu zo SPECTRE) držia tempo, exotické karibské prostredie je príjemné, dej zaujímavý, hlášky trefné, scenár zábavný, akcie je tu dostatok a čo je pre tento film najpríznačnejšie - väčšina diania aj akcie sa odohráva pod vodou. Technická stránka filmu je našťastie na vysokej úrovni, takže podmorské scény takmer nezostarli ani po päťdesiatich rokoch a človek si nemusí pri sledovaní ťukať na čelo - čo sa nanešťastie nedá povedať o pár scénach s opakovaným zrýchleným záberom (záverečná naháňačka na hladine), ktoré už vyzerajú smiešne a filmu v napínavom závere skôr ubrali na dramatickosti. Dovtedy ale film plynie výborne a hoci pár podmorských bitiek bolo príliš dlhých, tak je vo filme stále dosť zvratov, aby bol pútavý a zábavný.

Juhoslávska klasika podľa srbskej národnej povesti o statočnom bohatierovi zo 14. storočia Strachyňovi Banovičovi, ktorému banda zlých Turkov unesie ženu a on ju ide zachrániť... Rozpočet očividne vysoký nebol, komparz tvorí najviac 30 ľudí, kostýmy ujdú, hudba dobrá, herci sympatickí, násilie na tú dobu celkom odvážne (uťaté hlavy, vypichnuté oči, rozštvrtenie, narazenie na kôl...), bojových scén veľa nie je a sú malé, ale (možno aj vďaka tomu) sú realistické, ako sa len dalo - to platí aj pre celý film. Dej je síce naivný a zromantizovaný, stavia romantický príbeh o láske a odpustení do obdobia krutého stredoveku na Balkáne, ale zároveň je nepriamočiary, prepracovaný a určite zaujme.

Tretí diel série už je plnohodnotná bondovka so všetkým, čo k tomu patrí - vynálezy pána Q (samozrejme na hranici reálnosti), výborné Conneryho hlášky, charizmatický záporák a jeho poskokovia, bohatá výprava, rýchle autá a záverečná mela. Navyše poteší aj dostatok akcie, kvalitný scenár, čiastočne odľahčenejší a zároveň vážny prepracovaný dej, niekoľko ikonických scén (laser...) a tiež nie vždy priaznivé zaobchádzanie s niektorými vedľajšími postavami. Nájdu sa tu samozrejme aj klišé (sestra), mierne nelogickosti (obidva úniky), zastarané efekty (záver v lietadle) a nejaké príliš naivné dejové prvky, ale stále ide o akčnú a svižnú britskú zábavu.

Poznateľne lepšie ako prvý diel a to po všetkých stránkach. Lepšia hudba, ešte charizmatickejší Connery, ktorý začína hláškovať, objavujú sa prvé bondovské vynálezy (zatiaľ ešte celkom realistické), akcie je viac a je režijne aj kvalitatívne na vyššej úrovni, na scénu nastupuje nový ikonický záporák (zatiaľ skrytý očiam divákov), pričom jeho dvaja hlavní lokaji nie sú o nič horší (z nich vedie najmä Robert Shaw), postavy tu majú viac priestoru a sú osobnejšie (nevynoria sa zrazu len tak z mora...) a čo je hlavné - dej a scenár sú prepracovanejšie, napínavejšie a s viacerými zvratmi. Samozrejme, že to trpí pár vadami americkej kinematografie 60-tych rokov (biele cigánky, občasná prílišná naivita), ale v rámci série je to veľmi podarený a zábavný diel.

Kinski si svoj životný projekt napísal, natočil a zostrihal určite s vášňou, energiou a zápalom, ale predsa len, keď už aj šialenec Werner Herzog povie, že nejaký scenár je nesfilmovateľný, tak aj je nesfilmovateľný - alebo aspoň výsledok nebude príliš vysokej hodnoty. Určite treba pochváliť celkom dobré kostýmy a rekvizity, výpravu, hudbu a pár zaujímavých replík a scén. Po technickej stránke je ale film natočený veľmi chabo, vraj bez umelého osvetlenia, čo možno dodáva scénam realistickejší nádych, ale je to vcelku nanič, keď človek takmer nevidí, čo sa deje alebo si zvyšky scén skôr musí imaginárne "dopredstavovať". Po zvukovej stránke je to už definitívny neúspech na plnej čiare. Anglický post-synchron jednak na viacerých miestach nesedí a hlavne je nekvalitný a v niektorých momentoch nie je vôbec rozumieť, čo sa postavy snažia povedať. Najväčší zádrhel je ale samotný dej a scenár (oboje z rúk Kinského). Tento film prakticky ani dej nemá, je zložený iba z 1,5 hodiny (nezostrihaná verzia) striedajúcich sa scénok, kde sa striedavo 10 minút nič nedeje, potom príde rýchla 5-minútová scéna plný rýchlych a takmer nezrozumiteľných dialógov a takto ďalej až do konca, pričom všetky 10-minútovky sú plné nekonečných spomalených záberov, flashbackov a veľmi zvláštnych dejových výplní (napr. donekonečna opakované jazdy kočom...). Nemožno tiež nespomenúť otvorené erotické scény zobrazujúce buď sex alebo ženské masturbácie, povkladané striedavo do dialógových alebo spomienkových sekvencií a ktoré nemožno za hardcorové označiť iba preto, lebo sú vraj simulované (aj keď minimálne pri jednej z nich je jasné, že nie je) a na ktorých film prakticky stojí, keďže Kinski sa rozhodol, že to je jedna z najdôležitejších vecí, ktorá ho vraj s osobnosťou skutočného Paganiniho spája - spolu s celkovou kontroverznosťou, kritikou katolíckej cirkvi alebo silného napojenia na syna. Herecké výkony sú priemerné až prehnané a afektované, vedľajšie postavy sú iba dejové alebo sexuálne krovie, jediné stále postavy sú Paganini a jeho syn, zahraní skutočným otcom a synom a ktorých vzťah (trochu úchylne pedofilný) je druhým dôležitým prvkom filmu. Kinského výkon je síce energický aj vyčerpávajúci (ako to zrejme aj malo byť), jeho ekvivalentné zobrazenie Paganiniho (ktorého si našiel, keď ho Kristus a Dostojevského Idiot prestali baviť) ako rockovej hviezdy je zaujímavé, na husle sa iba tvári, že hrá, čo je najjasnejšie v závere (zámena pravej a ľavej ruky) a dokopy o Paganiniho skutočnej osobnosti povie iba to, že to bol sexuálny maniak a šialený, geniálny a démonický huslista. Pár útržkov o jeho živote je narýchlo vysypaných v niekoľkých krátkych vyššie spomenutých 5-minútovkach, dej je navyše poprehadzovaný a niekde sa naozaj nedá rozoznať, čo označuje minulosť a čo prítomnosť - aj keď tu ani žiadna prítomnosť prakticky nie je... Tento film sa z filmového hľadiska hodnotí veľmi ťažko, sčasti je vidieť, že režijne sa Kinski niečo priučil u Herzoga, ale v prvom rade zostal sám sebou, film natočil veľmi svojsky, akým bol aj on sám a tým pádom - podľa mňa - hodnotiť tento film znamená hodnotiť Kinského samotného. (Mňa osobne niektoré časti zaujali až fascinovali, iné zas nezaujali až znechutili - čo môj názor na Kinského vyjadruje celkom trefne.)

Prvá bondovka to zobrala síce divácky príťažlivo, ale zároveň iba dejovo a scenáristicky chabo. Herci sú príjemní, hudba dobrá, scéna s pavúkom napínavá a lokácie exotické, ale celý film je trochu skratkovitý a prostý, záporák (vodca zlých Číňanov a černochov, ktorého hrá samozrejme namaskovaný beloch...) sa tu objaví až v druhej polovici a ako rýchlo sa objaví, tak rýchlo aj zmizne a človeka to do deja veľmi nevtiahne - sčasti aj vďaka absencii väčších zvratov. Po rokoch samozrejme vyniknú aj nezmysly v logickej náväznosti a už zastarané efekty (najmä naháňačka nad útesom). Je to síce klasika a úvod do legendárnej série, ale preceňovať sa to nemusí.