maddy

Čo iného očakávať od hororu/thrilleru s názvom Grizzly ako obyčajné Béčko? Animal horory vo všeobecnosti patria k môjmu najmenej obľúbenému hororovému subžánru a zvyčajne ich nevyhľadávam a tak ma ani Grizzly nepresvedčil o opaku. Na nejakú strašidelnú atmosféru okolo titulného medveďa sa tu nehrá, ale to sa dalo čakať. Problémom je, že Grizzly veľmi nefunguje ani ako dobrodružný animal horor béčkového razenia. Na ten je veľmi umiernený, málo drsný alebo brutálny. Podobným filmom síce nevyčítam predvídateľnosť, ale minimálne väčší „drajv“ by som už očakával. Útokov totiž nie je veľa, väčšinu filmu sa zbytočne kecá a mnohé situácie sú z ranku tých najtypickejších Béčok (postavy majú zásadný problém trafiť poltonového medveďa nachádzajúceho sa medzi dvomi stromami z tesnej blízkosti, namiesto toho si to zakaždým odnesú konáre). Napriek tomu som s Grizzlym väčšinu času zásadný problém nemal, nakoľko je film na Béčko veľmi profesionálne natočený, s krásnymi zábermi prírody, obsadený živým macom a prekvapivo s kopou známych a hlavne slušných hercov (Billy Bob Thornton, James Marsden, Thomas Jane). Až následne prišlo finále, ktoré sa na akékoľvek realistické poňatie odrazu vykašle, na scénu nastúpi zbytočné využívanie CGI efektov (fuj, ten hnusný digitálny oheň) a celkovo ten záverečný súboj jeden na jedného s grizlym akoby vypadol z toho najhlúpejšieho Céčka. Tu už sa vytráca akákoľvek serióznosť, realistické poňatie alebo čokoľvek iné. Vo výsledku tak celkom nuda, ktorá nie je nijako zvlášť záživná a očakával som, že v prípade takého Béčka sa režisér jedného príspevku do brutálnej série Saw odviaže oveľa viac. Kto má rád animal horory určite môže ísť s hodnotením podstatne vyššie, nakoľko sa nejedná o žiadnu lacnú blbosť, ale ja k podobný zvieracím hororom nemám takmer žiaden vzťah a tak mi ani Grizzly v§bec nič špeciálne neponúkol. CELKOVO: 2* (4/10)

Zombies síce zbožňujem, ale vôbec nemám rád tieto prestrelené nápady kedy sa zombies miešajú všade možne. Aj do Goal of Dead som sa preto dosť dlho nútil, nakoľko spájať futbal so zombies mi neprišlo nijako pútavé. Nakoniec musím uznať, že to nie je až tak uletený nápad ako sa môže podľa názvu zdať, avšak ani v takomto prípade sa žiadne nadšenie nekoná. Spracovanie je síce na úrovni a jedná sa o omnoho profesionálnejší film ako som očakával, potešia skvelo natočené naháňačky s efektnými slow-motion zábermi, hýri to farbami, sú tu kvalitné masky, aj slušné gore, akurát Goal of Dead nefunguje ani ako komédia, ani ako horor. Úvodná hodina je viac menej zbytočná, takmer nič sa v nej nedeje a bohužiaľ ani následne film neprináša nič pútavé. Záverečný stret na ihrisku je síce „eye-candy“ materiál, ale čo z toho keď aj tej krvi, aj toho humoru tu je pramálo. Na komédiu je tak Goal of Dead veľmi málo vtipný, na horor zase veľmi málo akčný. Navyše to Francúzi prehnali s dvojhodinovou stopážou, ktorá pre takýto film nie je nijako opodstatnená a Goal of Dead tak je problém vôbec dopozerať na jeden záťah. Vo výsledku ani vtipné, ani napínavé, ani akčné, akurát miestami štýlovo natočené. Komu to je určené mi nie je jasné, pretože ten kto hľadá uletenú zombie zábavku ktorá sa neberie vôbec vážne, ten radšej siahne po skvelom Dead Snow 2, kto chce seriózny zombie horor, ten si môže vyberať z pomedzi iných kúskov. Goal of Dead by chcel byť chvíľu jedným, chvíľu druhým a vo výsledku nie je ani jedným. Mať to aspoň skromných 80 minút idem s hodnotením o pol boda vyššie, pri dvoch hodinách je však film neskutočne ubíjajúci. CELKOVO: 2* (4/10)

Už to nebude nijako prekvapivé, keď napíšem, že Mockingjay je horší než Catching Fire. Dvojka bola po pomerne obyčajnom prvom diely o niekoľko úrovní vyššie a dokázala, že aj teen-adult knižné adaptácie môžu výborne gradovať. Francis Lawrence bol na post režiséra pre sériu tou najlepšou voľbou a v podstate mu nie je možné nič vytknúť ani tento krát. Mockingjay je po režijnej stránke stále výborne natočený, s dobrou hudbou, skvele sa mu podarilo navodiť depresívnu atmosféru, miestami až jemne surovú a pracovať s psychológiou postáv, kde nemá potrebu ani raz ukazovať zamilované pohľady hrdinov, ale bojom poznačené postavy a vplyv ktorý na nich majú všetky udalosti (samozrejme v rámci knižných adaptácii pre teenegerov, v ktorých sa stále pohybujeme). Jennifer Lawrence bola pre sériu ďalšou trefou do čierneho a vďaka nej funguje Mockingjay aj po tej emočnej stránke. Najväčší problém je však ten, že celý film sa za dve hodiny vyslovene nikam neposunie. Samotný dej sa dá zhrnúť do jednej vety a aj keď absencia arény nevadí, tak celému dianiu chýba potrebný náboj. Celé dve hodiny sa tak film akoby točí v kruhu, Katnis jazdí z jedného okrsku do druhého a späť na základňu a v plnej miere sa ukazuje nenásytnosť producentov opäť raz deliť jednu knihu na dva filmy. Mockingjay tak napriek kvalitnému prevedeniu pôsobí až príliš ako obyčajné naťahovanie pred finále a zbytočne odsúvanie všetkých konfliktov. Vďaka Lawrencovej réžii sa síce stala z Hunger Games najzaujímavejšia a aj najmenej „teen-friendly“ séria (motív lásky odsunutý na druhú, až tretiu koľaj, zdeptané postavy, dôraz na politické intrigy a pod.), avšak v prípade Mockingjay to je tak nejako málo. Má síce pár silných momentov (zruinovaný domov Katniss so spálenými mŕtvolami, záverečné oslobodenie Peeta ako vystrihnuté z čistokrvného thrilleru, bombardovanie nemocnice, útok na vodnú priehradu), avšak vďaka tej „bezdejovosti“ to ani chvíľu nenadchne, nestrhne tak ako Catching Fire. To je v podstate jediný problém ktorý s filmom mám, všetko je v podstate na svojom mieste, ale skutočne podstatné udalosti by mali prísť až v Mockingjay Part 2. Toto tu je len taká povinná výplň medzi Catching Fire a záverečným dielom, ktorá ako samostatný film veľmi fungovať nemôže a ku ktorému sa nie je dôvod druhý krát vracať ako napríklad k spomínanému Catching Fire, ktorý aj napriek záverečnému cliffhangeru obstojí aj osamote. Dianie v Mockingjay Part 1 by totiž úplne vystačilo vyrozprávať v pätnásť minútovom prológu a nie v samostatnom dvojhodinovom filme, ktorý sa nikam neposunie. Je to stále atraktívna látka a stále podstatne lepšie ako prvý diel, ale po Catching Fire som čakal rozhodne viac. Oproti žánrovej konkurencii typu (hlúpy) Twilight alebo (nudný) Divergent a podobne na nezrovnateľne vyššej úrovni, avšak tento krát už s hodnotením vyššie skutočne nemôžem, nie je totiž veľmi začo. CELKOVO: 3* (6/10)

Veľké prekvapenie a oveľa lepšie ako pre mňa len priemerná jednotka, ktorá ma svojho času dosť sklamal. Pokračovanie Horrible Bosses prekonáva prvý film úplne vo všetkom, väčšia kadencia fórov, lepšie načasovanie, drzejšie, nekorektnejšie, v podstate nepretržite našlápnuté a pritom dostatočne odlišné, aby divák nemal pocit, že druhý krát sleduje to isté. Je tu síce rovnaká trojica hlavných hrdinov, z ktorých dvaja sú ešte blbší než minule, ale zároveň scenár priniesol úplne novú story, pri ktorej sa takmer zdá, že tie dva filmy spolu ani nesúvisia. Dvojka nemá najmenšiu potrebu akokoľvek vykrádať predošlý diel a rozdiel medzi ňou a prvým filmom je podobný ako medzi prvým a tretím Hangover, kde prvý (a druhý) film bola viac menej uletená zábava o troch opilcoch a tretí film skombinoval zábavu s krimi zápletkou. Aj pokračovanie Horrible Bosses tak stavia na krimi zápletke, ktorá je mene predvídateľná než býva v komédiách zvykom. V nej sa pohybuje trojica hrdinov, ktorým sa podarí pokašľať akýkoľvek plán ktorý vymyslia, hláškujú ako na bežiacom páse a do toho všetkého im sekundujú vedľajšie postavy z minulého filmu, ktorých výstupy sú zväčša krátke, ale o to údernejšie. Nechýba skvelý neurotický Kevin Spacey, nymfomanka Jennifer Aniston, k nim sa pridáva Jamie Foxx, Christoph Waltz v úlohe prvotriedneho záporáka alebo vynikajúci Chris Pine, ktorý v sebe objavil dušu komika, pretože po Strech sa jedná o jeho druhý nadmieru uletený výstup, bez ktorého by celá tá komédia bolo len polovičná. Vo výsledku tak ojedinelý prípad (obzvlášť pri komédiách) kedy pokračovanie prekonáva svojho predchodcu. Sprosté, správne nekorektné, svižné, so sviežou akciou (viď záverečná automobilová naháňačka), bez jediného zádrhelu v tempe počas celých 100 minút a navyše bez potreby vykrádať samého seba. Akurát ten kto tu očakáva akokoľvek sofistikovaný humor je na zlej adrese. Čo sa však týka tohtoročnej konkurencie, tak spoločne s Jump Street 22 jedna z najlepších amerických komédii roku 2014. CELKOVO: 4* (8/10)

Na začiatku by som mal asi podotknúť, že ani prvú Ženu v čiernom s Radcliffeom nepovažujem za žiadnu hororovú pecku, ale len za priemernú ducharinu a od pokračovania som si tým pádom nesľuboval už vôbec nič. Nakoniec to je viac menej to isté, čiže obyčajná predvídateľná ducharina akurát pre tento krát bez známeho mena v hlavnej úlohe a s dejom ktorý sa čím bližšie k záveru tým viac rozpadá. Ono to je celé podané tak chaoticky, že v závere som už nemal vôľu nielenže to pochopiť, ale snažiť sa vôbec usledovať kto, čo a prečo. Po technickej stránke je film natočený veľmi zručne so slušnou dobovou atmosférou starého Anglicka, neustále sa v ňom niečo deje, ľakačka strieda ľakačku, postavy blúdia každú chvíľu len so svietnikom v noci po temnom dome, otvárajú sa dvere, pohybujú bábiky, rozbíja sklo atď. Akurát celá tá snaha o postrašenie diváka sa vo väčšine prípadov míňa účinku. Bude to značne profláklé prirovnanie, ale keď škrípajúce dvere natočí Wan, tak sa dostaví ten znepokojivý pocit, druhá Žena v čiernom by sa chcela snažiť o to isté, akurát všetky strašidelne scény sa síce dejú, ale tak nejako samé od seba, bez akéhokoľvek zaangažovania diváka. Po takej cca hodine, keď sa dej presunie z domu na akúsi leteckú základňu a začnú tam vybuchovať lietadlá ma film už úplne stratil. Nachvíľu to totiž vyzeralo, že sem zablúdil omylom na desať minút Bay a nijako si nepolepšilo ani finále, ktoré nijako negradovalo. Vo výsledku tak predvídateľné úplne rovnako ako jednotka s totožnou atmosférou a prostredím, akurát menej súdržné a tým pádom o bod menej. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Očakávať od Digging Up the Marrow ktovieaký hororový zázrak je zbytočné, toto si Adam Green evidentne natočil vo voľnom čase len pre zábavu a preto lebo má rád príšery. Ja ho síce ako hororového režiséra veľmi neuznávam, keďže doteraz ma nezaujal ani jeden jeho kúsok, ale v Digging Up the Marrow si celkom efektne uťahuje sám zo seba („I would never do the same gag twice! Have you seen Hatchet 2?) a pomerne zaujímavo rozvíja celé to mystérium týkajúce sa vstupu do podzemia, v ktorom žijú monštrá. Kreslené náčrty ich výzoru, rozprávanie o celom ich svete by vystačilo na novú hororovú sériu. Problém je však ten, že Digging Up the Marrow sa len veľmi málo dostane od slov k činom. V podstate sa tu pol hodinu rozpráva o tom čo sa bude točiť, ďalšiu o tom čo sa natočilo a či je to skutočné a ďalšiu či majú ísť opäť točiť. Strašidelné scény sú tak všehovšudy dve a aj keď fungujú na výbornú a obsahujú dve priam infarktové ľakačky, tak to ani na tých skromných 90 minút nestačí, keďže zvyšok času je to iba pokus o budovanie akéhosi mystéria s monštrami ktoré mohlo fungovať, keby sa film bral vážnejšie a nebál predviesť niečo viac. Námet je fajn, scény v lese funkčné a záverečná desať minútovka s útokom monštier celý film síce adrenalínová zakončí, ale to je málo, veľmi málo, keď väčšinu času tu Adam Green (navyše dosť priemerný herec) iba vedie rozhovory s postavami. Škoda, toho strašenia v lese by som chcel vidieť viac. CELKOVO: 2* (4/10)

Singularity, či vlastne Lovers? Kto sa v tom ešte má vyznať. Po tom takmer dvojročnom odklade premiéry (alebo koľko to vlastne bolo?!), bankrotu produkčnej spoločnosti a nakoniec ani neuvedeniu do kín už bolo zrejmé, že žiaden klenot nikto nenatočil, ale že sa tu pokazilo úplne všetko, o tom presvedčí až samotný film. Dve hodiny neznesiteľnej nudy, ktorá by sa chcela hrať na druhú, ale očividne lacnú kópiu Cloud Atlasu. Jednoduchý, naivný príbeh o láske podaný v dvoch časových líniách (prítomnosť na lodi, minulosť kdesi v Indii) sa hrá na komplikovaný, osudový príbeh, ale nemá ďaleko od telenovely. Do toho všetkého televízny vizuál a pokus o akčné scény hotová katastrofa, už som len čakal kedy sa tam začne spievať po vzore indickej kinematografie. Nikdy viac! Čo tu robí Josh Hartnett je tou najväčšou záhadou. CELKOVO: 0,5* (1/10)

Nicholasovi Cageovi už nestačí, že przní len americkú produkciu, jeho herecké schopnosti poznala už aj Čína. Toto síce nie je vyslovene jeho film, keďže sa tu vyskytuje chvíľu na začiatku a potom až za druhou polovicou a z posledných kúskov v ktorý sa Cage vyskytol je tento najmenej škodný, avšak stále nie je dôvod sa o Outcast zaujímať. V podstate je to skrz naskrz jemne podpriemerný historický film, ktorý nemá takmer žiadnu story a Hayden Christensen (aj keď toho vidím znova vo filme celkom rád) tu len chodí z jednej lokality do druhej, prehodí pár viet s čínskym komparzom a v závere príde na rad aj jedna obyčajná akčná scéna. Niektoré obrazy sú síce fajn, nakoľko je Outcast dostatočne výpravný a neustále mení prostredie v ktorom sa odohráva, no nenájde sa tu nič čo by len trochu prekvapilo. Nemá to takmer žiadne tempo, jednoducho nič. Čínska produkcia ponúka oveľa lepšie historické filmy a bez trapošiaceho sa Cagea, na ktorého takmer až parodické ksichtenie sa v Outcast budem spomínať ešte dlho. CELKOVO: 1,5* (3/10)

Season 1 = 4* (8/10) / Season 2 = 5* (10/10) / Season 3 = 3* (6/10)

Americké Psycho zabalené v ružovom obale, respektíve temnota podaná pestrofarebnými farbami. Podľa obsadenia, plagátu, popisu deja, traileru som čakal uletenú komédiu s rozprávajúcimi zvieratami, nakoniec som však dostal bizarný mix čiernej komédie a psycho-thrilleru/hororu funkčný v každom a jednom smere ... aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať. Aj tá „komédia“ je totiž v prípade Voices dosť zavádzajúce označenie, ono je to v podstate regulárny horor/thriller, ktorý sprostredkováva pohľad do duše schizofrénneho vraha, akurát podaný s poriadnou dávkou cynizmu a sarkazmu. Pod týmto obalom sa však skrýva poriadna skepsa a mrazivá psychologická sonda do života maniaka. Reynoldsov hrdina je totiž vyšinutý vrah ku ktorému prehovára ako jeho „dobré ja“ v podobe psa, tak to „zlé“ v podobe mačky s trefným írskym prízvukom. Znie to absurdne, ale to striedanie žánrov, kde v jednom zábere strieka krv a v druhom sa nekompromisne hláškuje z úst domácich miláčikov plnohodnotne funguje. Že to znie ako poriadny úlet? To si píšte, toto je rozhodne najdivnejší film roku 2014! A to radšej nespomínam rozprávaciu uťatú hlavu Gemmy Arterton, ktorú si hlavný hrdina chová v chladničke! Pre mainstreamovú publikum s najväčšou pravdepodobnosťou nestráviteľná zmes žánrov, na indie scéne hotový klenot. Pre mňa osobne neuveriteľné prekvapenie a kvalitou oveľa lepší film, než by som si trúfal odhadovať. Pocta šikovnej režisérke, ktorá dokázala presne vystihnúť stav pomätenej mysle. V tomto prípade ani nevadí, že tá story je predvídateľná až beda, pretože o príbeh tu ide až v druhom rade. Vo výsledku tak ten najnetradičnejší, najbizarnejší, ale zároveň najzabávanejší portrét života jedného psychicky narušeného jedinca. Akurát ho je náročné niekomu odporúčať, napríklad tie absolútne prestrelené záverečné titulky s „happy songom“ už boli aj na mňa mierne over the top. CELKOVO: 4* (8/10)