drake31

S výsledkami som relatívne spokojný väčšinu som očakával. Show samotná trochu nevýrazná. MacFarlane sa snažil bolo to vidieť, no pravdupovediac čakal som to z jeho strany trochu ostrejšie. Najväčší zážitok som si však odniesol z vystúpenia castu z Lés Mis, zimomriavky po celom tele (opäť), a aj na piaty krát neuveriteľne silné.

Road to Wrestlemania pt.2 sa nesie v podobnom duchu ako Royal Rumble - hladina záživnosti je príliš nízka, a poriadne zaujať dokážu len skvelé intrá na súboje. Medzi veci ktoré sa mi pozdávali bol rozhodne Mizov "Low Blow" myslím ten poriadny ! Samotný Elimination Chamber celkom ušiel, dalo sa to sledovať, teda až na Swaggerow výstup na začiatku, a to osadenstvo Chamberu mohlo byť zaujímavejšie, avšak plusovým bodom je Swaggerovo víťazstvo - minulý rok nebol pre neho boh vie čo a vyzerá to tak že mu začína svitať na lepšie časy. Potom sme to mali boj medzi (mnou stále obľúbenejším) Shieldom a jedným snaživým triom na čele so Cenom. Nebol to zápas zápasov, ale dal sa zvládnuť bez zbytočného frflania, a celkom som si užíval víťazstvo Shieldu aj napriek mojim sympatiám k triu porazených. A nakoniec samozrejme ostáva Main Event. Ten feud ma baví, tie trash-talky v Raw, ich výmeny či už slovné alebo pästné, ale keď príde na seriózny zápas tam sa celé ta atmosféra vytráca (mám pocit že som to spomínal aj pri Royal Rumble) a veru tam nie sú k videniu žiadne vrcholové momenty ... a vyvrcholenia zápasov sú na plač. Wrestlemanie sa už nemôžem dočkať, ale mám obavy.

Pravdou je že rozumiem úúúúúúplne nič z toho čo rozprávajú, ale rozumieť je posledné čo potrebujete. Je to až príliš roztomilé, je to až príliš zábavné, je to príliš pekné a vizuálne uspokojivé na to aby sa dalo povedať o tom krivého slova. Ďakujem za to že mám malú sestru, a môžem to pozerať každý deň dookola bez toho aby doma na mňa padali divné pohľady :)

Až neuveriteľne pozitívny projekt, z ktoré srší neuveriteľná energia a zápal pre hudbu. Mumford and Sons milujem a po tomto dokumente ich mám radšej ešte viac. Plus našiel som dve nové skupiny, ktoré čoskoro budú na vrchole môjho playlistu :) Dokument ktorý si zaslúži väčšiu pozornosť, ale zas na druhú stanu mohlo by mu to ublížiť. 5* za celý ten feeling ktorý sa proste len tak ľahko vytvoriť nedá.

HELL NO ! Royal Rumble, moja milovaná Royal Rumble čo sa to s tebou deje. Preskočím všetky bezvýznamné a nudné zápasy až k samotnému Royal Rumble. Boli sme svedkami Cenovho víťazstva, ale bolo to naozaj zaslúžené !? Johna som mal rád, a časť wrestlingového fanúšika stále má, ale toto víťazstvo som mu neprial. Dôvody ani nie sú také zložité. Ak sa pozrieme na súčasný WWE roster, nájdeme tam veľa talentovaných mladíkov ktorý podľa môjho majú čo ponúknuť, ale ak WWE stále plánuje budovať svoju budúcnosť na 10+ rokov starých hviezdach, skôr či neskôr vychádzajúcim talentom dôjde trpezlivosť, a radšej odídu inam (i keď WWE je silná značka, a ja možno len preháňam). Netvrdím tým že nech všetci mladý vyhrávajú PPV akcie, ale nech ich tam viacej začleňujú keď si to tak vezmeme v tej finálovej šestke bol "najmladším" členom Ryback ktorí sa dostal priamo do WWE za éry Nexusu 2010. Je fajn Johna vidieť že sa prebíja na vrchol ale v súčasnej rozpiske sú ľudia ktorým by som prial tú šancu viacej. A potom tu bol Main Event. Súboj o titul WWE Šampióna. Ako by povedal The Miz: "REALLY !?". CM Punk s tým jeho Best of the World ma už dlhšiu dobu vytáča, ale keď sa na to pozriem z väčšej perspektívy jeho feud s The Rockom bolo/je to čom ma ešte drží pri WWE. Táto linka je bohatá na skvelé slovné výmeny, ale keď dôjde na zápas, celá tá úžasná atmosféra sa vytráca. Sledovať ich súboj bolo fajn, ale vôbec som si ho neužil, nie preto že som vedel kto to vyhrá, ale bolo to preto lebo to postrádalo nejaký ten náboj, tú iskru ktorá by to trochu oživila. Kontroverzia na konci len spôsobila moje znechutenie a nie som si istý či si The Rock zaslúžil získať ten najcennejší titul. Punk je (v súčastnosti) síce hajzel charakter, ale v jeho rukách by som ten titul videl radšej, než v rukách niekoho kto sa nemôže venovať WWE naplno. Z tohtoročného Royal Rumble mám veľmi zmiešané pocity, a úprimne čo respektíve kto ma dokázal potešiť bol návrat Y2Ja späť z koncertnej šnúry.

Silent Hill čo by herná séria ma nikdy neoslovila, naopak zas Silent Hill čo by film ma dostal svojou atmosférou, svojim spracovaním - proste celkovo sa dá ohodnotiť ako výborný film avšak prišlo pokračovanie Silent Hillu - a to postrádalo všetky tie krásne elementy. Najciteľnejšia strata bola absencia atmosféry. Tu nebolo nič cítiť, ani strach, ani napätie, ani vzrušenie, nechávalo ma to chladným po celý čas (sem tam pobavili vety "Darkness is Coming." alebo "Not today"). Ďalšia vec ktorá mi nebola príliš pochuti boli jednotlivé scény, pretože každá jedná scéna ma proste nebavila. Ak budem hľadať dôvod prečo to tak bolo, ocitnem sa zas pri atmosfére, pretože tento film si ju žiada, a bez nej sa stavať jednoducho nedá. Silent Hill: Revelation len stojí na úspechu prvého dielu tak ako mnohé pokračovania, je to veľká bieda a zaujať dokážu len herci - mladšia verzia Michelle Williams a Jon Snow (viem že majú svoje mená, ale toto som si neodpustil). Zostávam na vážkach či ponechať tu jednu hviezdu, alebo to po zásluhe znížiť.

Naivná ohavnosť, to vám poviem, ale ten BOOOOM sa dostavil. Kevin James sa spolu Frankom Coracim pustili do ďalšieho spoločného filmu a tentokrát si poriadne šplhli. Veľa ľudí bude namietať, že je to príliš "americké", že je to klasické klišé, že to finále je naivné, a verte im, pretože to tak je. Ale faktom zostáva aj že to je zábavné, nie hlúpo alebo trápne zábavné - proste zábavné, s fajn postavami (Niko wins), s fajn hudbou, s fajn zápasmy, jednou sexy latinou, a dokonca sa tam čŕtá aj náznak nejakej myšlienky. Here Comes the Boom patrí k tým lepším komédiam a dosť som bol ňou prekvapený. Štvor hviezdičková spokojnosť. TWISTEEEEEED

Dokument o štúdiu kde išlo predovšetkým o kvalitnú a poctivú hudbu. Žiadne honby za peniazmi, i keď aj tie hrali v tom úlohu, len byť najlepší a "stvoriť" tých najlepších umelcov. David Grohl vytvoril úžasnú sondu do štúdia, ktoré prakticky vytváralo tie najlepšie albumy histórie, sám som bol prekvapený koľko umelcov tam zakotvilo a čo všetko tam vzniklo. Je naozaj fajn, že ešte niekto má snahu zachovať to čo je dobré, a šíriť do ďalej. David Grohl je človek ktorému veľmi fandím a po pozretí Sound City mi je jasné, že on je hudobný Boh súčastnosti.

Ako sa mi mohlo toto vyhýbať ? Ale nebolo by to lepšie ? Ono to spracovanie bolo fajn, keďže originálnu verziu som nemal možnosť vidieť (ale bol by som rád keby sa niekedy tak stalo) nemal som s čím porovnávať, ale jedna položka na porovnanie tu bola. Spev. Je nad slnko jasné že český herci to zvládli lepšie čo samozrejme súdim len z posluchu CD, svk herci neboli zlý, ale tak nejako som im to celé neveril, a k tomu ten slovenský akcent tam v tej češtine niekedy prekážal. Ako píšem je to fajn, ale bol by som o vela vďačnejší za originálnu verziu s Landom a jeho ancáblom.

Od prvej vlny neskutočne emotívne, ludské, plné napätia a očakávaní. The Impossible svojim príbehom dokázal odstreliť nejendnu drámu, a svojim spracovaním vám dá pocítiť všetky emócie hlavných hrdinov. Finálne stretnutie emotívnejšie byť nemohlo, a nepôsobilo to vôbec lacne a len tak na efekt, malo to svoju silu a hlbku. Silná emotívna filmová skúsenosť u ktorej je každá kladná kritika naprosto zaslúžená.