nascendi

Som fanúšikom sci-fi žánru a nepohrdnem ani dobrým romantickým filmom (i keď dávam prednosť romantickým zážitkom). Preto ma začiatok filmu navnadil na veľké očakávania. Prvých dvadsať minút aj tie očakávania začalo napĺňať, ale ďalších sto minút mi sa u mňa striedala nuda s rozčúlením. Nedokázal som dosť dobre pochopiť, prečo taký dobrý námet niekto dokáže premeniť na kopu nič nehovoriacich blábolov človeka, pre ktorého je hrabanie sa vo vlastnom vnútre tou najdôležitejšou činnosťou. Človeka, ktorý píše listy za iných a je prekvapený produktom, ktorý niekto napísal pre neho (a tisícky iných). Od nižšieho hodnotenia som upustil pri pár záberoch na ľudí, ktorí sa zaujato rozprávali s niekým vzdialeným, pričom okoloidúci im boli šumafuk. Vtedy mi žáner sci-fi splýval s realizmom súčasnosti.

Je prirodzené, že udalosti spojené s 11. septembrom sú mimoriadne lákavou témou, po ktorej vďačne siahnu tvorcovia filmov. Silu priateľstva som si pozrel opakovane, pretože mi k nej chýbal komentár. Už na mňa ani zďaleka nezapôsobila takým dojmom, ako pri premiére. Naopak, viac som vnímal zdĺhavosť filmu, nefunkčnosť dejových odbočiek a neujasnenosť konania postáv. Naďalej však oceňujem herecké výkony oboch protagonistov s dôrazom na dylanovsky pôsobiaceho Adama Sandlera. Aj keď som išiel o hviezdičku nižšie, považujem Silu priateľstva za zaujímavý film, ktorý sa oplatí pozrieť.

Športovým zápoleniam neholdujem, box vyložene neznášam. Nevidím nič športové na tom, keď dvaja chlapi do seba mlátia pokiaľ jeden z nich s otlčeným mozgom neleží bezmocne na zemi. Napriek tomu ma Howardov film zaujal. Nie ako športový film, ale ako dráma. Dráma zodpovedného človeka, ktorý chce uživiť svoju rodinu aj počas veľkej hospodárskej krízy a dokáže to jediným spôsobom - boxom. Pozoruhodný výkon vo filme podal Russel Crowe, príliš za ním nezaostával Paul Giamatti a výnimočne ma nepopudzovala ani Renée Zellweger. Zápasy boli dokonalo zostrihané a dramatické, ale napriek tomu ma najviac zaujala scéna, v ktorej J.J. Braddock v klube prosí o podporu a dobre situovaní páni mu do čiapky hádžu nejaké mince.

Zvláštne, že som tento film videl po mnohých rokoch až dnes. Zvláštne, ako staromódne, divadelne, nerealisticky a moralisticky dnes pôsobí. Že získal Oscara a patrí medzi vychytené filmy nepričítam jeho kvalitám, ale skôr tomu, že zapadol do dobovej potreby. Do doby, keď vo viacerých štátoch Ameriky bolo zmiešané manželstvo trestné, doby keď vrcholili rasové nepokoje a keď sa iba nabíjala zbraň určená Martinovi Lutherovi Kingovi. Film je možné označiť ako jeden zo začiatkov idiotského projektu pozitívnej diskriminácie. Krajšieho, vzdelanejšieho a uhladenejšieho černocha než bol Sidney Poitier by ste v Amerike ťažko hľadali. Som zvedavý, ako by sa film vyvíjal, keby si tá rozmaznaná slečinka po 20 min. + 10 dňovej známosti domov doviedla nezamestnaného Sammyho Davisa jr., ktorý by namiesto diplomu z prestížnej univerzity doniesol preplnený výpis z registra trestov. Vo filme nie je prakticky ani jedna postava zo života, počnúc tancujúcim nosičom steakov a končiac Spencerom Tracym. Pripomínal mi nejaký laboratórny pokus pri ktorom sa vezmú typové figúrky, navodí sa situácia a potom sa už iba sledujú interakcie medzi nimi. Medzi jednoznačné pozitíva radím herecké výkony. A to nielen dôstojnú derniéru Spencera Tracyho, ale aj rovnako citlivý prejav Katharine Hepburn. Sidney Poitier je sympaťák, takže hrať nemusí a Katharine Houghton by prospelo menej pátosu a prehrávania. Pre mňa má tento film v súčasnosti význam najmä v tom, že ukazuje, aké jednoduché je byť tolerantným liberálom v teoretickej rovine a ako sa to zmení po priamom dotyku s realitou. Lebo opatrnosť pri miešaní rás a kultúr vychádza z atavistickej potreby zachovania identity. Buďte si istí, že všetky vaše multi-kulti ideály zažijú otras, keď sa vo vašich dverách objaví vaša dcéra s Cigánom, moslimom alebo trebárs s Jamajčanom. A tiež proti nim nemusíte nič mať, ale ...

Na tento seriál mám veľmi dobré spomienky. Zaujal ma tak, že som si dokonca kúpil jeho literárnu predlohu. To zaujatie nespôsobil iba samotný seriál, ale najmä doba, v ktorej bol vysielaný. Pôsobil úplne odlišne, ako väčšina produktov tohto žánru. Pritom to bol sovietsky seriál, od ktorého by som to nečakal. Neukazoval Nemcov ako nekompetentných hlupáčikov, ale ako súčiastky mašinérie, ktorá fungovala aj keď bolo jasné, že vojna sa skoro skončí, a to ich porážkou. Seriálu prospelo relatívne pomalé tempo, ktoré neprekážalo prítomnému napätiu, kvalitné herecké obsadenie, dobrá výprava aj chytľavá úvodná pieseň. Neviem, ako by som vnímal seriál v súčasnosti, ale napriek uplynutým rokom verím, že by som nebol sklamaný.

Nezdieľam obdiv k tomuto dielu seriálu opísaný v doterajších komentároch. Nechal som sa nalákať na 82 %, ale významnejšie bolo, že som v poslednej dobe videl Temný prípad, Most a The Fall. Vedľa nich pôsobí Hlavný podozrivý ako chudobný príbuzný. Dokonca som mal pocit, že je bližší sérii s Julie Lescaut, než tým trom predtým menovaným. Svoju úlohu v celkovom dojme určite zohral aj rozčuľujúci slovenský dabing.

Tento film som videl neplánovane a ak ho rozdelím na tretiny, tak som ho videl v poradí 2-1-3. S ťažkým srdcom som mu dal tri hviezdičky, lebo ma neohúril ani dramatický začiatok. Zato to pomerne nudné, nepravdepodobné a silno moralistické pokračovanie so zlatým klincom v podobe záveru už bolo zbytočné aj pozerať. Nepovažujem za pravdepodobné, aby zavedenému alkoholikovi, ktorý je pilotom, neprišli na to už predtým. Nepovažujem za pravdepodobné, že sa s 2,4 promile alkoholu a linkami kokaínu dá riadiť veľké lietadlo v kritickej situácii. Naopak považujem za pravdepodobné, že som svojimi troma hviezdičkami prejavil viac svoju dobroprajnosti, než snahy o objektivitu.

Prakticky všetky historické filmy sa neúspešne snažia zachytiť udalosti, i keď by stačilo zachytiť atmosféru a ducha tej doby. Toto snaženie prináša nekonečne dlhé filmy, v ktorých sa divák bez prípravy nedokáže orientovať. A tak oceňuje kasting a maskérov, ktorí u niektorých postáv vytvorili naozaj vernú predstavu nimi zobrazovaných osôb, pokochá sa výpravou, kostýmami, rituálmi a to je asi tak všetko. Kto bol v Rusku, zistí, že mu v tomto anglickom filme chýba to, čo robí Rusko Ruskom. A keď postavy hovoria angličtinou tak je to, ako keby Mel Gibson nakrúcal svoje filmy v albánčine. A ešte mi nie je jasné, prečo predstaviteľ Mikuláša II. (podľa IMDb Michael Jayston) nie je uvedený medzi hercami.

Moje hrdinské sledovanie tohto filmu bolo porovnateľné s hrdinstvom zobrazovaných postáv. Chápem, že Slováci musia nakrútiť Jánošíka, Angličania Robina Hooda a Poliaci, aby nezaostávali poriadne otvoria svoju peňaženku a nakrútia film podľa Sienkiewiczovej predlohy. Film drahý, dlhý a neprehľadný. Buď má divák šťastie, že čítal predlohu v rámci povinného čítania alebo si pozrie film ešte raz. Mňa sa to netýka. Už tento, ani podobný film nechcem vidieť. More koní, mnoho bitiek, výborné kostýmy, bizarné účesy a fúzy, nejaký milostný románik, ale aby som sa na to musel tri hodiny pozerať, to bolo za trest. Takže tie tri hviezdičky boli za obrovskú snahu Poliakov, aby aj oni mali niečo veľkého, čím sa budú chváliť pred svetom. A ja už zajtra nebudem vedieť o čo tam išlo a v pamäti mi ostanú iba tí Tatári, lebo mi vŕta hlavou, či boli predobrazom Irokézov alebo pankáčov.

Tie tri hviezdičky sadnú tomuto filmu, ako dobre ušitý oblek. Pacinovsko-Farellovský tandem ťahá s prispením pre mňa neznámej Bridget celý film plný napätia, neistoty a dejových zvratov. Osobitne Colin Farell sa tu vypol k veľmi presvedčivému výkonu. Že tento prekombinovaný film nakoniec skončí štandardne je dôvodom, pre ktorý sa mu viac hviezdičiek neušlo.